Začiatok aktuálneho školského roka nie je ľahký pre žiakov ani pre učiteľov. Kým tieto dve kategórie vo vzdelávacom vzťahu musia vyhrnúť rukávy, po polroku výpadku a domácej výučby však je znovuotvorenie škôl odľahčením pre rodičov. Čo môžu očakávať?

Svoje odporúčania, ako sa popasovať s ťažkou situáciou pre rodičov aj pre učiteľov, prezradila v rozhovore s VERONIKOU COSCULLUELA riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu MIROSLAVA HAPALOVÁ (37).

Tešili sa deti na začiatok tohto školského roka menej alebo viac ako po minulé roky? 

Myslím, že viac. Obdobie prerušeného vyučovania bolo pre nich pomerne dlhé. Sama mám dve školopovinné deti, ktoré sa tešili na spolužiakov. Rozumiem však, že časť detí mohla mať aj obavy, pretože dlhší čas nemali kontakt s učiteľmi, najmä ak hovoríme o žiakoch, ktorí nemali možnosť zapojiť sa do vyučovania online formou. 

Máte pre týchto žiakov plán, ako prekonať prvé adaptačné dni v škole, ak si od nej odvykli? 

Považujeme za dôležité, aby sa v prvých dňoch učitelia sústredili  na budovanie pozitívnej klímy, na budovanie sociálnych väzieb, vzťahov medzi deťmi. U detí prvého stupňa je prostredie triedy dôležité a u nich boli sociálne väzby možno prerušené najviac. Je podstatnejšie, aby sa obnovili, než rýchlo začať doháňať zameškané učivo. 

 

Vy ste pozitívne naladená a hovoríte, že deti sa do školy tešili. Čo však rúška?

Samozrejme, diskusia o rúškach tu bola a vieme, ako prebiehala. Spoločnosť sa polarizovala aj preto, že istá časť spoločnosti, a povedala by som aj niektoré politické strany či weby, rodičov burcovali, aby deti rúška nenosili. Aj my sme dostávali na túto tému množstvo otázok. Uvedomujem si, že nie je ľahké sedieť celý deň v rúšku, ale verím, že to spolu učitelia a deti zvládnu. Mnohé deti boli s rodičmi na dovolenke, takže prvé týždne sú kritické a zvýšená opatrnosť je namieste. Počasie zatiaľ praje aj aktivitám vonku. 

Takže s rúškami pomôže babie leto?

Áno,  verím, že časť vyučovania a aktivít budú môcť realizovať na čerstvom vzduchu, teda bez rúšok. 

Až takmer 70 percent rodičov podporuje zmeny obsahu vzdelávania na základných školách.
Riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová

Nebudú prvostupniari trocha smutní, že sa vrátia k známkovaniu vedomostí? 

To neviem povedať, ale som rada, že sa diskusia o známkach rozprúdila. Zamýšľanie nad tým, aké zmysluplné sú známky pre rodičov a deti, akou sú pre nich spätnou väzbou, je namieste. Aj z aprílových prieskumov Focusu vyplynulo, že rodičia by aj po návrate do bežného stavu preferovali kombináciu slovného hodnotenia so známkami.

 Aká je budúcnosť slovného hodnotenia? 

Zmena prebehla vlastne už na jar. Kým dovtedy bolo možné používať ho len na prvom stupni, teraz je rozšírené aj na druhý stupeň ZŠ. Je to dobrovoľné. Škola si môže sama nastaviť, či chce v rámci záverečného hodnotenia využiť klasifikáciu, slovné hodnotenie alebo ich kombináciu. Myslím, že aj zo skúseností, ktoré získali, sa mnohé školy rozhodnú slovné hodnotenie ponechať, minimálne na prvom stupni. Na druhom stupni, verím, že si viaceré školy vyberú ich kombináciu.  

Vedia vôbec všetci učitelia hodnotiť inak ako známkou? Na slovné hodnotenie treba asi aj viac času ako na známkovanie.

Áno, ale nejde len o čas. Hodnotiť sa nemusia len písomky, odpovede, ale aj portfóliá a celková aktivita žiaka. Predmet hodnotenia môže byť širší. Zároveň sa u nás pomerne málo pracuje so sebahodnotením žiakov. Pritom školy, s ktorými pracujeme na pilotnom overovaní zmien v obsahu vzdelávania, nám hovoria, že to, ako žiak zhodnotí seba a svoje schopnosti či nedostatky, často úzko korešponduje s tým, ako ho hodnotí učiteľ. 

Sadnúť si však s každým žiakom a na každom predmete je časovo náročné. Ako to má ideálne v praxi vyzerať? 

Slovnú spätnú väzbu obsiahnutú v jednej vete dostáva žiak na hodine bežne. Komplexnejšiu informáciu môže dostať napríklad v čase pravidelných spoločných stretnutí s rodičmi, čo viaceré školy aj robia. Žiak, učiteľ a rodič na nich spoločne prediskutujú progres žiaka. Hoci to môže byť časovo náročnejšie, z hľadiska toho, čo to žiakovi dá a ako ho to môže posunúť v jeho procese učenia, je to efektívne.  

Na druhom stupni máte niekde vyše 20 žiakov v triede. Veríte, že učitelia rôznych predmetov skutočne poznajú prácu každého? 

Verím, že poznajú. Aj keď jednou z výčitiek, ktoré sme dostali od učiteľov, bolo práve množstvo žiakov a možnosti urobiť dôkladné slovné hodnotenie pre každého. Ak si však školy vypracujú stratégie a vnútorné kritériá hodnotenia, pôjde to a čas, ktorý tomu venujú, sa skráti. Vždy ide o to, aké veľké benefity prináša úsilie navyše. 

Máte strach z rozdielov, ktoré mohli po polroku bez školy vzniknúť? 

Vieme, že rozdiely vzniknú nielen medzi regiónmi, školami, ale aj v jednej triede. Nie všetci žiaci mali rovnaké podmienky na dištančné vzdelávanie. Nejde len o to, že rodina nemala počítač, ale aj o to, že v nej bolo viacero detí a rodičia súbežne pracovali. Uvedomujem si, že bude ťažké vyrovnať sa s týmito rozdielmi. Hoci boli prítomné vždy, je veľmi pravdepodobné, že sa ešte zvýraznili.  

Robíte niečo pre to, aby sa s nimi triedy vyrovnali ľahšie? 

Veľmi radi by sme pre učiteľov zorganizovali webináre, ktoré im poskytnú konkrétne vzdelávanie v tom, ako sa dá pracovať, aj keď sú v jednej triede deti, ktorých vedomosti sú na pomerne rozdielnej úrovni. Snažíme sa rozbehnúť program doučovania detí, ktoré budú v porovnaní s rovesníkmi na významne nižšej úrovni. Sme v kontakte s pedagogickými fakultami, ktoré vyjadrili ochotu, že študenti by tento rok absolvovali prax aj formou individuálneho doučovania detí.  

Ktorý ročník bude mať najväčšie problémy so zameškaným učivom. Budú to minuloroční prváci? 

Áno, dá sa to predpokladať. Môžu mať najväčší problém práve z toho dôvodu, že u nich je kontakt s učiteľkou nezastupiteľný. Teda môžu mať nedostatočne osvojené niektoré základné čitateľské či matematické spôsobilosti. Umožnili sme však vzdelávacie štandardy v ich prípade rozložiť až do konca tretieho ročníka. Ďalší problematický ročník môžu byť štvrtáci, teda tohtoroční piataci. Tí prechádzajú najväčšou zmenou z modelu jedného učiteľa na viacerých a niektorí dokonca menia školu.  

Je zbytočné pýtať sa potomka denne, čo nové sa v škole naučil?  

V istom zmysle nie je kam sa ponáhľať. Je dôležitejšie, aby mali deti dôkladne osvojené základy, na ktorých budú stavať, ako teraz rýchlo dobiehať všetky cvičenia či úlohy, ktoré sa zameškali. Je potrebné dobre nastaviť tempo tak, aby to žiaci zvládli.  Ako rodič by som sa vôbec neznepokojovala, ak mi dieťa pri otázke, čo robilo v škole, zreferuje aktivitu na podporu klímy v kolektíve. Neznamená to, že sa nič nenaučilo. Len si možno zapamätalo to, čo ho najviac zaujalo. Navyše, pre budúce uplatnenie detí v živote sú dôležité aj sociálne zručnosti.  

Zamýšľanie nad tým, aké zmysluplné sú známky pre rodičov a deti, akou sú pre nich spätnou väzbou, je namieste.
Riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová

Každý učiteľ je dosť kompetentný na to, aby si stanovil, čo z učiva je kľúčové? 

Verím, že áno. My sme k tomu tiež vydali odporúčania, kde sme vymedzili oblasti, ktoré považujeme za dôležité, aby mohlo dieťa postupovať do vyšších ročníkov.  

Na základných školách idete urobiť z dvoch stupňov tri. Prečo? 

Dôvodom na zavedenie modelu rozdelenia ZŠ na tri cykly sú niektoré z dôsledkov prerušeného vyučovania v školách v minulom školskom roku. Niektorí žiaci v jednotlivých ročníkoch nestihli prebrať všetko učivo, ktoré sa predpokladá. V reakcii na to sme definovali ciele, obsah a vzdelávacie štandardy nie po ročníkoch, ale po cykloch. Tie sme stanovili 1. - 3. ročník, 4. - 5., 6. - 9.

Čo to znamená v praxi?

To, čo má dieťa ovládať, nie je stanovené striktne po ročníkoch, ale až na konci cyklu. Školám to poskytuje väčšiu flexibilitu, aby si žiaci v súvislosti so svojím individuálnym tempom osvojili to, čo považujeme
za kľúčové. 

 To ste tiež zmenili. 

Áno, snažili sme sa pomenovať v jednotlivých predmetoch a vo vzdelávacích oblastiach to, čo je dôležité, a stanoviť to komplexnejšie, nielen ako izolované vedomosti či výkon žiaka. Takže sme vzdelávacie štandardy, takpovediac, prevzdušnili.  

 Skúste konkrétne povedať, aké detaily ste vynechali napríklad z dejepisu. 

Žiak má pochopiť udalosti skôr v kontexte, ich súvislosti, zmysel, následky, ako len ovládať jednotlivé dátumy bitiek. To je však iba prvý krôčik, nejde zatiaľ o dlhoočakávanú reformu. Je to začiatok, ktorý má poskytnúť základ na to, aby sme sa posunuli ďalej aj k  potrebnej a toľko spomínanej zmene obsahu vzdelávania. 

 Takže máte akýsi odrazový mostík? Kedy sa konečne budú deti učiť naraz obdobia literatúry s tým, čo sa práve preberá na dejepise? 

Miera izolovanosti obsahu predmetov na našich školách je skutočne vysoká. Zmena, ktorú prinášame, umožňuje, aby si sadol napríklad dejepisár so slovenčinárom a skoordinovali, kedy budú preberať ktoré obdobie. Chceli by sme sa pohnúť k väčšej medzipredmetovej integrácii. Kým však príde plošná zmena, musíme si otestovať tiež mieru podpory, akú učitelia potrebujú. Pilotné overovanie, do ktorého sa zapojilo zatiaľ 25 škôl, bude trvať tri roky. Verím však, že plošnú zmenu sa nám podarí naštartovať v čo najkratšom období.