Nahradia nás? Do desiatich rokov zaplnia naše fabriky humanoidné roboty. Čo s nami potom bude?

AI a my: Ešte je len v plienkach a už nás šokuje svojimi schopnosťami aj vyrába problémy 

Technológie na báze neurónových sietí zmenia náš svet. Kto sa neprispôsobí, bude mať problém

Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy či problematiku pracovného trhu.

Peter Galan

Je všade okolo nás. V&nbsp;mobiloch, televízii, autách, domácnostiach, dokonca sa s&nbsp;nami poháda v&nbsp;internetových diskusiách. Dokáže pomáhať, vytvárať nám pohodlie, zefektívniť prácu, ale aj zmanipulovať masy, rozvrátiť spoločnosť a&nbsp;sofistikovane ju kontrolovať. „Bolo by naivné myslieť si, že ešte máme plnú kontrolu nad svojím súkromím,“ hovorí košický dátový analytik MAREK SKOKAN (41), ktorý s&nbsp;umelou inteligenciou (Artificial intelligence - AI) pracuje už dvadsať rokov. Tvrdí, že technológie na báze neurónových sietí sa extrémne rýchlo posúvajú vpred a&nbsp;čoskoro budú zásadne meniť svet, ako ho poznáme. „Ešte sme len na začiatku a&nbsp;už nám narobili množstvo problémov. Preto im musíme stanoviť pevné hranice.“ V&nbsp;rozhovore s&nbsp;PETROM GALANOM však zároveň dodáva, že pri rozumnom prístupe by sme s&nbsp;pomocou AI mohli zo Zeme urobiť omnoho lepšie miesto na život.

Čo všetko v&nbsp;súčasnosti umelá inteligencia zvládne?

Dokáže sa učiť, spracovávať obraz a&nbsp;reč, hrať hry, optimalizovať procesy, ponúkať odporúčania, četuje, riadi autá takmer ako človek. Je prakticky všade. Niekedy sme si mysleli, že keď sa stane realitou, nám zostane priestor hlavne v&nbsp;oblasti umenia, kde bude AI stratená. Nuž a&nbsp;hneď prvé masovo sprístupnené aplikácie tvoria autentické obrazy v&nbsp;štýle Moneta, Picassa či Dalího, komponujú hudbu, píšu poviedky, scenáre.

Nedávno bol pre verejnosť uvoľnený "inteligentný" komunikačný systém - ChatGPT. Keď sme ho testovali, robil chyby, zavádzal a&nbsp;vymýšľal si.

To je problém, ktorý my nazývame halucinovanie. Keďže má „znalosti“ len do roku 2021 a&nbsp;o&nbsp;súčasnom dianí nič nevie, chýbajúce informácie si dotvára a&nbsp;ponúka ako fakty. Sme v&nbsp;situácii, keď sme niečo vytvorili a&nbsp;stále skúmame, čo všetko dokáže, kde sú limity. Táto technológia sa však raketovo rozvíja. Exponenciálne. Ak mal nejaký jazykový model pred piatimi rokmi milióny parametrov, dnes sú to trilióny! Nehovoriac o&nbsp;tom, že súčasť ChatGPT, takzvaný Codex, je už dnes na vysokej úrovni. Za pár minút urobí prácu, na ktorú by programátor potreboval týždne.

Nevedie četovanie s&nbsp;„botom“, ktorý pripomína človeka, k&nbsp;závislosti?

Skôr ho vnímam ako rozhovor s&nbsp;veľmi múdrym virtuálnym priateľom, s&nbsp;ktorým môžete rozoberať akékoľvek témy.

Aj o&nbsp;sociálnej interakcii? Pripraví nás na pracovný pohovor či prvé rande?

Myslím, že je to veľmi vhodné využitie. GPT má rozsiahle databázy, plné prípadových štúdií, reálnych príbehov, vie štatisticky vyhodnotiť najlepšie možnosti. Môžeme s&nbsp;ním konzultovať i&nbsp;problémy vo vzťahu k&nbsp;šéfovi v&nbsp;práci, partnerovi, deťom.

Mali by sme takto hľadať odpovede aj v&nbsp;kontexte s&nbsp;menšinami, neprispôsobivými občanmi, chudobou?

Keby sme dali dokopy kvalitné práce sociológov, poznatky z&nbsp;terénnej práce, všetky dáta spojené s&nbsp;touto tematikou a&nbsp;nechali to „zožuť“ umelou inteligenciou, isto by nám ponúkla použiteľné stratégie. To isté platí pre zdravotníctvo, kde by sa tak zrýchlila administratíva, spracovanie chorobopisov, AI by poskytla návrhy liečby na základe skúseností a&nbsp;štúdií z&nbsp;celého sveta. V&nbsp;zahltenom súdnictve by sa zase skrátil čas konaní a&nbsp;rozsudky by asi boli objektívnejšie. Mnohé vízie sa zrejme začnú veľmi skoro realizovať. Aj prostredníctvom start­upov, ktoré sa zamerajú na rôzne oblasti, od vedy a&nbsp;techniky až po zábavný priemysel.

Zachytil som, že študenti si cez ChatGPT dávajú vypracovať domáce úlohy.

To je jedna zo zdanlivo nežiaducich možností. No skôr či neskôr budú musieť pedagógovia s&nbsp;umelou inteligenciou rátať, zahrnúť ju do zadaní, zmeniť vzdelávacie procesy. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že o&nbsp;pár rokov bude na trhu práce oveľa cennejší človek, ktorý sa s&nbsp;AI naučí pracovať.

Nebolo by jednoduchšie, keby učiteľov vymenila ich holografická verzia?

Pokusy kompletne nahradiť človeka strojom registrujem od 70. rokov a&nbsp;vždy zlyhali. Navyše, živý učiteľ je ťažko nahraditeľný. Roboty na školách síce sú, ale skôr na spestrenie vyučovania, zvýšenie pozornosti žiakov. Nepredpokladám, že by sa v&nbsp;dohľadnom čase posunuli vyššie než do pozície užitočných asistentov.

Ale niektoré profesie ohrozené sú. Médiá v&nbsp;zahraničí prepúšťajú novinárov a&nbsp;články za nich píše neurónová sieť.

Je pravda, že AI zefektívni prácu v&nbsp;istých odvetviach natoľko, že sa počet zamestnancov bude môcť znižovať. Ale napríklad programátorov je tak málo, že je to skôr pozitívum. Novinári sa zase v&nbsp;spravodajstve dostanú do pozície editorov, ostat­ní sa zamerajú na investigatívu, analytické články a&nbsp;oblasti žurnalistiky, kde je ľudský faktor nevyhnutný. S&nbsp;asistenciou AI budú čitateľom ponúkať hutnejší a&nbsp;kvalitnejší obsah. Skrátka, mnoho odvetví pracovného trhu sa bude musieť transformovať.&nbsp;

Ako ďaleko sme od zostrojenia humanoidov?

Takých, ktorí sa budú podobať na človeka, rozprávať a&nbsp;vykonávať jednoduché činnosti - odhadujem päť rokov. Ich masové zapojenie do výrobných procesov možno desať.

Pri rozumnom manažmente môžu byť všeobecným prínosom. Násobne by sa totiž zvýšila produktivita, efektivita, zisky. Potom bude nevyhnutné uvažovať o&nbsp;systéme prerozdelenia prostriedkov a&nbsp;o&nbsp;univerzálnom príjme pre nezamestnaných. V&nbsp;každom prípade by sa zvýšila životná úroveň a&nbsp;ľudia by sa mohli viac venovať sami sebe. Robili by len to, čo ich baví. 

Problém vidím skôr v&nbsp;psychologickej rovine. Dlhoroční pracovníci sa zrazu budú cítiť nepotrební, zbytoční, život pre nich môže stratiť zmysel. No a&nbsp;keďže vybrané profesie zostanú a&nbsp;budú hodnotené výrazne vyššou čiastkou než univerzálny príjem, dá sa očakávať vzájomná neprajnosť, závisť.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/rozhovory/nahradia-nas-desiatich-rokov-zaplnia-nase-fabriky-humanoidne-roboty-co-nami-potom-bude/2">FOTO v GALÉRII ►►►</a>

AI isto prinesie ďalšie hrozby, stratu súkromia...

Aj bez umelej inteligencie sa o&nbsp;nás vie viac, než by sme si želali. A&nbsp;hoci sú súčasné systémy využívajúce neurónové siete relatívne obmedzené, zbierajú o&nbsp;nás čoraz viac dát. V&nbsp;tomto kontexte je personalizovaná reklama menšie zlo. Horšie je to na sociálnych sieťach. Tie nás majú prečítaných, ponúkajú nám obsah, ktorý preferujeme, a&nbsp;prostredníctvom „odporúčacích nástrojov“ sa nás snažia čo najdlhšie udržať vo svojich chápadlách. Tak sa zároveň podieľajú na fragmentácii používateľov, vytváraní sociálnych bublín. Spájajú ľudí v&nbsp;rámci názorových ostrovov a&nbsp;prispievajú k&nbsp;radikalizácii spoločnosti. Pretože v&nbsp;každom človeku je istá miera zloby, potlačenej agresie a&nbsp;tieto systémy ju uvoľňujú, rozvíjajú, znásobujú.

Nevytvára sa tým ideálny priestor na manipuláciu a&nbsp;pro-pagandu?

Presne. Umelá inteligencia sa rýchlo naučí zmanipulovať človeka, čím sa v&nbsp;rukách diktátorov, politikov a&nbsp;záujmových skupín stáva mocným a&nbsp;nebezpečným nástrojom. Alebo inak. Inštitúcia chce znásobiť majetok a&nbsp;zadá úlohu AI. Tá zvolí najjednoduchšie riešenie. Nakúpi akcie zbrojárskych firiem, následne prostredníctvom siete botov spustí masívnu dezinformačnú kampaň a&nbsp;polarizuje spoločnosť natoľko, že vyvolá vojnový konflikt. To vôbec nie je nemožný scenár.

Keď hovoríme o&nbsp;vojne, predpokladám, že tam je AI obrovskou výhodou.

Určite. Pozrite sa na udalosti na Ukrajine. Stalo sa z&nbsp;nej bojisko, kde útočí množstvo bojovej techniky. Predstavte si tú zničujúcu akceleráciu, keby boli všetky tie stroje autonómne, vybavené umelou inteligenciou.

Sci-fi filmy nám núkajú víziu sveta ovládaného robotmi. Bolo by niečo také možné?

Verné napodobňovanie emócií strojmi určite príde, no nepredpokladám, že raz bude mať umelá inteligencia plné vedomie. Určite nie v&nbsp;dohľadnej budúcnosti. Skôr očakávam nástup technológií, ktoré nám uľahčia život a&nbsp;prinesú viac bezpečnosti. Napríklad v&nbsp;doprave. Veď už dnes je udávaný počet kilometrov medzi dvoma nehodami v&nbsp;prípade najväčšej flotily autonómnych vozidiel až šesťkrát vyšší, ako keď za riadenie plne zodpovedá človek.

Kedy ste prvýkrát privoňali k&nbsp;umelej inteligencii?

V&nbsp;ranej mladosti, no seriózne som sa ňou začal zaoberať na vysokej škole, kde som tento odbor študoval. Posledné roky s&nbsp;AI pracujem na dennej báze.

Vytvorili sme a&nbsp;neustále zdokonaľujeme program, ktorý dokáže určiť, či niekto plánuje opustiť spoločnosť, konzorcium alebo dať v&nbsp;práci výpoveď.

Systém zhromaždí rôzne modely správania a&nbsp;histórie osôb, ktoré v&nbsp;minulosti presedlali ku konkurencii alebo jednoducho odišli, a&nbsp;porovnáva ich s&nbsp;konaním aktuálnej cieľovej skupiny. Výsledok je závislý aj od ďalších faktorov - pohlavia, rodinného zázemia, aktivít, všetkých dostupných informácií a&nbsp;obvykle je len orientačný. Vo finále ho vyhodnotí človek a&nbsp;rozhodne, čo ďalej. Dobrým príkladom sú telekomunikačné spoločnosti, ktoré vám nečakane zavolajú a&nbsp;ponúknu výhodné programy, zľavy. Málokedy je to náhoda.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/rozhovory/nahradia-nas-desiatich-rokov-zaplnia-nase-fabriky-humanoidne-roboty-co-nami-potom-bude/2">GALÉRIA - Ako AI zmení svet okolo nás ►►►</a>

Vráťme sa k&nbsp;výpovediam v&nbsp;zamestnaneckom prostredí.

Tam to funguje podobne. Programátori použijú informácie z&nbsp;oddelenia ľudských zdrojov, doplnia vaše interakcie s&nbsp;firmou, či využívate benefity, zúčastňujete sa na školeniach, či sa vám zvyšoval plat alebo ste sa posunuli na zaujímavejšiu pozíciu, pretože aj stereotyp či nuda môžu byť príčinou odchodu. Ak na vás systém ukáže, zamestnávateľ zváži, či rozhodnutie vo vás nechá dozrieť a&nbsp;zamáva vám na rozlúčku alebo sa ho pokúsi zvrátiť. Funkciou, výhodami, peniazmi.

Stretávame sa s&nbsp;podobným mechanizmom aj v&nbsp;iných podobách?

Napríklad v&nbsp;progresívnejších bankách „skenujú“ klienta pri úverovom procese. Podľa hlasového vstupu a&nbsp;záznamov v&nbsp;databáze vyhodnocujú rizikových žiadateľov. Sú známe technológie, ktoré pracujú s&nbsp;vizuálnymi vstupmi, určia identitu konkrétneho človeka aj v&nbsp;dave ľudí, vyhodnocujú vzorce správania.

Rozumieme vôbec, ako AI uvažuje? Na základe čoho sa rozhodne a&nbsp;poskytne výsledky?

Nie vždy. V&nbsp;strojovom učení rozlišujeme dva typy modelov, nazývame ich white-box a&nbsp;black-‑box. Procesy v&nbsp;čiernej skrinke prakticky nie je možné identifikovať.