Prokuratúra je podľa neho nastavená tak, že chráni zločincov aj vo svojich radoch a discip­linárne konanie Dobroslava Trnku vníma ako výsmech. Lepšie na tom nie sú ani súdy, ktorých povesť vraj bola vždy zlá, len teraz sa o tom viac vie. Zmeny pod taktovkou súčasnej vlády pokladá za revolúciu v justícii, ktorá v roku 1989 neprebehla. Možné zriadenie štátneho úradu pre právnické činnosti, ktorý by eliminoval predražené zmluvy s advokátmi typu Bžán, víta napriek tomu, že sám je advokátom. „Keď si dokázali dobrých vlastných právnikov zaplatiť Česi, kde je oveľa väčšia konkurencia, zvládneme to aj my,“ tvrdí. O tom, či sudcovia potrebujú imunitu, ale aj o vzťahoch v koalícii sa s poslancom ALOJZOM BARÁNIKOM (66) rozprávala JULIÁNA BIELIKOVÁ.

Pred pár dňami presadila ministerka spravodlivosti návrh zákona o zaisťovaní majetku. Aby s ním už obvinení nemohli manipulovať ako v prípade Ladislava Bašternáka. Ako tento návrh hodnotíte?

Pozitívne. Je to reakcia na udalosti z nedávnej minulosti. Tento inštitút treba posilniť a vytvoriť určitú štruktúru, aby mohol fungovať. Ak nie vo všetkých, tak vo veľkej časti prípadov, keď hrozí konfiškácia a dotyčný by sa jej mohol vyhýbať.

Úrad na zaistenie majetku by sa mal starať aj o to, aby ten nestrácal hodnotu. Ako to bude fungovať?

Problém bude hlavne pri spravovaní obchodných spoločností alebo podielov. Je to veľmi citlivá vec. Musíme vytvoriť systémy, aby sa aj majetok tretej osoby spravoval riadne a zodpovedné osoby sa správali čestne.

Predpokladám, že na hnuteľné veci bude treba zabezpečiť skladovacie priestory. Neprevýši investícia prínos pre štát?

Nemyslím. Najmä ak si predstavíme, aké státisícové a možno miliónové majetky nám unikli v minulosti. Náklady, ktoré s tým budú spojené, sú primerané. Navyše, ak všetko pôjde podľa predpokladov, bude ich hradiť odsúdený. Toto nie je úprava, ktorá bola vymyslená tu a teraz. Máme sa kde inšpirovať. Dobrým príkladom je Taliansko alebo povedzme Spojené štáty.

V justícii sa dejú mnohé zmeny. Ministerstvo spravodlivosti navrhuje napríklad zrušenie imunity sudcov. Je to podľa vás správny krok?

Ako opozičný poslanec som to sám navrhoval v parlamente. Na ich imunitu neexistuje žiaden dôvod. Azda len jediný - aby mohli zlí sudcovia rozhodovať tak, ako to vyhovuje ľuďom, ktorí sú protispoločensky zameraní. Je známy výrok Roberta Fica z diskusie o zrušení imunity poslancov: „Poslancom ju môžeme zrušiť, ale sudcom nikdy.“ Pre ľudí ako on je to jedna z posledných bariér proti tomu, aby sa dostali do väzenia.

PÄŤ TÝŽDŇOV Pre podozrenie z kontaktu s koronavírusom bol poslanec dobrovoľne v izolácii. Čítal, učil sa po francúzsky a v noci chodil behávať. Hoci to bolo náročné, dnes ľutuje, že už na behanie nemá toľko času.
PÄŤ TÝŽDŇOV Pre podozrenie z kontaktu s koronavírusom bol poslanec dobrovoľne v izolácii. Čítal, učil sa po francúzsky a v noci chodil behávať. Hoci to bolo náročné, dnes ľutuje, že už na behanie nemá toľko času.
Zdroj: MATEJ KALINA

Sudcovia sa obávajú, že by potom mohli byť popoťahovaní za svoje rozhodnutia.

Kým? Boja sa teda, že ich vlastní kolegovia budú odsudzovať? Kam sme sa to dostali? Oni vlastne hovoria, že neveria v právny štát. Čo má potom povedať obyčajný občan? Ako sa on môže spoľahnúť, že rozhodnutia, ktoré sa ho týkajú, sú spravodlivé?

Súdy majú po nedávnom veľkom „sudcobraní“ ešte horšiu povesť ako predtým. Čo by mohlo dôveru v sudcovský stav obnoviť?

Neexistuje žiaden čarovný prútik. Len kombinácia nekompromisných krokov. Zlí sudcovia musia zo súdov odísť alebo sa zmeniť. Veľa sa podarilo zmenou súdnej rady, kde je už väčšina slušných ľudí. Nutná je však i očista od takých, ktorí sa na sudcovské povolanie nehodia. Sú, ako sa ľudovo povie, neschopáci. Tí sa ťažko budú poberať, lebo inde sa nevedia zamestnať. To bude ďalší krok. Hovorili ste, že povesť je ešte horšia, ako bola. Nie je, len sa o tom viac vie. Vždy to bolo zlé.

Zúčastnili ste sa na disciplinárnom konaní s Dobroslavom Trnkom. Váš názor?

Čistý výsmech. Ten človek zapredal Slovenskú republiku nielen správaním, ktoré by malo byť predmetom disciplinárneho konania. Veď to bola čistá trestná činnosť. Ale prokuratúra ho chráni. Videli sme, ako to prebiehalo, keď ho polícia chcela zbaliť. Dlhodobo tvrdím, že prokuratúra je nastavená tak, že chráni zločinnosť. A tu sa to prejavuje. Ak je niekto z jej radov zločinec, je chránený. Trnka patrí k známejším, ale je ich tam oveľa viac, a nič sa nedeje. Prokuratúra si žije vlastný život.

Kto by bol podľa vás dobrým generálnym prokurátorom?

Niekto, kto svoje postavenie berie ako poslanie. Kto bude proti nešvárom bojovať a zbaví sa ľudí, ktorí sú s týmto systémom prepletení. Musí to byť človek, ktorý svojím životom a činmi preukázal, že je ochotný ísť mimo svojej komfortnej zóny, aby na prokuratúre dosiahol zmenu.

Veľa sa hovorí o Danielovi Lipšicovi, myslíte, že by bol politik na mieste generálneho prokurátora vhodný?

Pokojne. S názormi, že by nemal byť politik generálnym prokurátorom, nesúhlasím. Samozrejme, že je výhodou, keď je to kariérny prokurátor, lebo pozná procesy. Ale v našich podmienkach je to druhoradé. Hlavne, aby to bol slušný človek. U nás je prokuratúra monarchia a generálny prokurátor je akýsi cisár volený na sedem rokov. Potom ide do bavlnky na nejaký legislatívny odbor a nikomu sa za svoju činnosť nezodpovedá. U nás je aj predseda vlády odvolateľný, ale generálny prokurátor nie. Je to unikátny stav, ktorý prispel k tomu, že prokuratúra vyzerá tak, ako vyzerá.

Prezidentka vetovala zmeny v zákonoch o prokuratúre. Čo si o jej námietkach myslíte?

Pani prezidentka dala päť pripomienok k zákonu. Z toho jedna je oprava našej zjavnej chyby a tie ostatné štyri si myslíme, že nemajú taký ústavnoprávny rozmer, ako si ona myslí. Prokuratúra nie je nedotknuteľné kráľovstvo. Dve námietky sa totiž týkajú neodvolateľnosti generálneho a špeciálneho prokurátora. Ja si myslím, že generálny prokurátor by mal byť odvolateľný a že náš návrh nie je rozpore s ústavou. Nejde o výkon disciplinárnych právomocí, ktoré patria Najvyššiemu súdu. My v tom našom návrhu hovoríme o tom, že keď nevykonáva svoju funkciu riadne, čestne a nezávisle, je možné ho odvolať. Dokonca myslíme aj na to, že ak sa nedopustí žiadneho činu a aj tak nevykonáva funkciu riadne a čestne, tak ho možno odvolať. Je to iná kategória a nie disciplinárne previnenie.

Narážate na špeciálneho prokurátora Kováčika, ktorý mal prezývku 61 : 0 pre nepodávanie žalôb?

On je typický príklad. Prokurátori nie sú schopní zasiahnuť ani pri veľkých zverstvách, dokonca nahratých na videu. Tu asi musí zasiahnuť ľud zastúpený parlamentom. Prokuratúra už nemôže ďalej pokračovať ako ochranca zločinnosti.

Momentálne sa pretriasa kauza advokáta Michala Miškoviča, ktorý má s viacerými štátnymi inštitúciami podpísané zmluvy. Minister Ján Budaj priznal, že tipy na právne služby dostávali z centrály OĽaNO. Čo si o tom myslíte?

Myslím, že najväčší problém je s advokátskou komorou. Je to veľmi zle fungujúca organizácia. Vieme, že v jej vedení je bývalý smerácky minister a ďalší pochybní ľudia sú v kľúčových orgánoch, ktoré by mali dohliadať na čistotu výkonu advokátskeho povolania. Keby fungovala, bránila by tomu, aby dochádzalo k rôznym excesom. A či sú excesy v prípade kolegu Miškoviča? Vyzerá to tak, ale nemám dostatok informácií.

Uvažuje sa o tom, že by štát, verejné orgány a štátne spoločnosti nemali využívať externé právnické subjekty. Premiér dokonca hovorí o úrade, ktorý by právne služby zabezpečoval. Myslíte, že je to správne?

Súhlasím, že štát by si mal právne služby zabezpečovať sám. Vo všetkých slušných demokratických krajinách to tak je. V týchto inštitúciách pracujú špičkoví právnici a riešia veľmi zaujímavé veci. Takto to je napríklad v Česku. Aj keď si na špecifické veci najmú právnikov zvonku, pracujú na tom aj ich interní právnici. V rámci úradu sa tak buduje know-how. Vedie to k tomu, že v budúcnosti už externistov nebudú potrebovať.

Vedel by štát právnikov zaplatiť?

Samozrejme, Robert Fico namieta, že advokáti zarábajú 30-40-tisíc mesačne a nepôjdu robiť za 800 do štátneho úradu. To sú, samozrejme, extrémy, advokáti z veľkých kancelárií, ktoré pracujú pre veľa klientov, majú vysoké príjmy, ale to neznamená, že nie je veľa dobrých advokátov, ktorí majú nižšie príjmy. A tí, keby sa platy pre interných štátnych právnikov zvýšili, by mohli zvažovať, že by šli do štátnej služby, ktorá má svoje výhody. Keď to dokázali urobiť Česi, kde je podstatne silnejší právny štát a oveľa viac právnického biznisu a konkurencie, prečo nie my. Tam totiž fungujú súdy, a teda je dôležité mať dobrého advokáta a nielen takého, ktorý vie podplatiť sudcu, ako je to u nás.

Aké sú vzťahy v koalícii? Premiér minule veľmi nevyberaným spôsobom zrušil diskusiu o odluke cirkvi od štátu.

Nepripisoval by som takýmto výrokom veľký význam. Nedávno som bol na koaličnej rade a všimol som si, že medzi premiérom a Richardom Sulíkom je vyslovene priateľský vzťah.

Pri pohľade zvonku to vyzeralo ako zhodenie koaličného partnera.

Igor Matovič je pod veľkým tlakom a cíti obrovskú zodpovednosť. Verím, že vo vypätých situáciách je pre neho ťažké všetko ustriehnuť. Ale nie je to nič vážne.

V parlamente je veľa konzervatívnych až ultrakonzervatívnych politikov a tak vyzerajú aj ich návrhy. Napríklad zákazy interrupcií. Máte témy v oblasti osobných slobôd, ktoré konzervatívci neprevalcujú?

S ľútosťou sledujem, že v súvislosti s návrhmi o interrupciách sa v parlamente vyslovujú všelijaké hlúposti a tézy, ktoré sú v demokraciách s oveľa dlhšou tradíciou dávno vyriešené. Tvrdiť, že bojujeme za život, je veľmi povrchné a často ani nie v súlade s právom. Vidím to ako politické potýčky, ktoré nie sú dôležité. Hovorme o nich potom, keď sa nám zo Slovenska podarí urobiť právny štát.

Ale konzervatívna časť národnej rady nečaká, dokiaľ sa zo Slovenska stane právny štát.

Parlament je na to, aby každý povedal, čo chce, to je v poriadku. My starší vieme, že všetko má svoje cykly. A keď sa to vyváži na jednu stranu, tak je len otázka času, kedy sa to musí obrátiť na druhú.

Momentálne nám pohodu kazí COVID-19. Vy ste tiež museli ísť na testy.

Trikrát. Dcéra v New Yorku prekonala koronavírus, ale po návrate už nebola infekčná. Aj tak som strávil päť týždňov v dobrovoľnej izolácii.

PÄŤ TÝŽDŇOV Pre podozrenie z kontaktu s koronavírusom bol poslanec dobrovoľne v izolácii. Čítal, učil sa po francúzsky a v noci chodil behávať. Hoci to bolo náročné, dnes ľutuje, že už na behanie nemá toľko času.
PÄŤ TÝŽDŇOV Pre podozrenie z kontaktu s koronavírusom bol poslanec dobrovoľne v izolácii. Čítal, učil sa po francúzsky a v noci chodil behávať. Hoci to bolo náročné, dnes ľutuje, že už na behanie nemá toľko času.
Zdroj: MATEJ KALINA

Čo si myslíte o opatreniach spojených s druhou vlnou? V marci, keď bolo pár prípadov, bolo všetko zavreté, dnes, keď je denne aj 90 nakazených, si niektorí behajú po diskotékach.

No, ja by som bol opatrnejší. Prvotné reštrikcie logicky vyplývali z neznalosti rozsahu problému a nepripravenosti Slovenska na jeho riešenie. Myslím, že dnes je to iné. Rovnováha medzi opatrnosťou a potrebou nechať ekonomiku
bežať je inde.

Parlament bude prelamovať prezidentkino veto novely telekomunikačného zákona. Podľa neho by Úrad verejného zdravotníctva mohol od operátorov získavať telefónne čísla ľudí, ktorí sa nachádzali v takzvaných červených krajinách. Nenarušia sa tak vzťahy s prezidentkou?

Mám problém s prístupom, že by sa nemali narušiť vzťahy s prezidentkou. Ale to by sme mohli povedať, že ona by nemala vetovať, aby si nenarušila vzťahy s koalíciou. My sa nad dôvodmi veta zamyslíme. Ale zodpovednosť aj pri opatreniach proti šíreniu vírusu je na vláde. Pani prezidentka je natoľko štátnická, že chápe, že parlament
robí to, čo má.

Nemyslíte si, že by novela bola priveľkým zásahom do práv občanov?

Taký zásah treba vidieť vo svetle okolností, ktoré k prijatiu tohto zákona viedli.