Venuje sa aj módnej relácii Hviezdny NEvkus 
Novinárska prax: 12 rokov píše o slovenskom šoubiznise, predtým 4 roky o slovenskom futbale 
Štúdium: Vysokoškolské- UCM Trnava Fakulta masmediálnej komunikácie

Alena Kvasnicová

Niet krajšieho obdobia, ako sú Vianoce. Vtedy aj tí najvyťaženejší workoholici spomalia a venujú sa najbližším, a to je aj prípad popovej divy DARY ROLINS (47). Sviatky radosti a pokoja jednoducho miluje. V rozhovore pre PLUS 7 DNÍ prezradila, kde a s kým bude tráviť tie tohtoročné, zaspomínala si na zosnulého Karla Gotta (†80), odhalila súkromie zo spálne, prehovorila o plastikách i o svojej trinástej komnate.

Blížia sa Vianoce, Ako vnímate tieto sviatky? Čo vás na nich teší a&nbsp;čo, naopak, rozčuľuje?

Ja Vianoce milujem. Prirodzene sú spojené so zhonom, stresom - všetko k&nbsp;nim patrí. Celé to divadlo smeruje k&nbsp;dokonalému pocitu šťastia, ktoré prežívame v&nbsp;období Vianoc. Je to moment, keď si aj najviac vyťažení ľudia nájdu na seba chvíľu, spomalia, rozprávajú sa aj o&nbsp;bežných veciach, na ktoré inokedy neostáva čas.

Aj vy na poslednú chvíľu všetko zháňate alebo už máte v&nbsp;predstihu nakúpené a&nbsp;nachystané?

Som rovnaká ako každá iná žena v&nbsp;tomto období, nestíham a&nbsp;na poslednú chvíľu, ešte 23. decembra, nakupujem darčeky. Ale je pravda, že vekom som zmúdrela a&nbsp;minimálne párkrát som tie najdôležitejšie darčeky kúpila skôr alebo som ich mala aspoň premyslené. Nie som rozpačitá, že by som lietala po obchodoch a&nbsp;nevedela čo kúpiť, väčšinou idem na istotu.

Vianoce sú o&nbsp;tradíciách. Aké sú tie vaše, čo dodržujete?

My máme dvojité Vianoce, pretože 23. decembra máme večeru - ja hovorím v&nbsp;našej svätej trojici, ja, Matěj (expartner Matěj Homola, otec Darinej dcéry Laury - pozn. red.) a&nbsp;naša princezná. Je síce oklieštená o&nbsp;kapra, lebo Matej rybu neje. V&nbsp;rýchlosti však stihnem vysmažiť „rízek“ a&nbsp;sestre ukradnem šalát, ktorý má ona, samozrejme, o&nbsp;niečo skôr hotový. Skombinujem jej kuchárske umenie s&nbsp;tým mojím. Potom nasleduje rozbaľovanie darčekov, hrajú koledy, svietia sviečky - normálne Vianoce. Na ďalší deň, 24. decembra, si to celé zopakujeme u&nbsp;mojej sestry, ale trošku v&nbsp;širšom kruhu. Sestra je vydatá a&nbsp;má dvoch synov, tí majú frajerky, a&nbsp;potom je tam naša mama i&nbsp;rodičia sestrinho muža. Je nás plný dom a&nbsp;vždy je veselo.

Doniesli ste do Česka nejaké slovenské tradície?

Celé to odštartujeme oplátkami, na ktoré si dávame med a&nbsp;zajedáme ich cesnakom, čo bola pre našich českých kamarátov novinka. V&nbsp;živote o&nbsp;tom nepočuli. Večeru začíname hrachovou polievkou, potom je kapustnica, kapor. My dievčatá na ňom trváme, lebo ho máme rady, zvyšok rodiny je skôr na rezne. V&nbsp;Česku kapor nie je až taký populárny. Po polnoci máme ešte údené mäso so zemiakovým šalátom.

S&nbsp;raperom Rytmusom ste tvorili pár sedem rokov. Priniesol do rodiny niečo nové alebo príprava sviatkov bola vždy vo vašej réžii?

Patrik? Nie, on tradície nedodržuje. Ale určite ich bude teraz zažívať so svojou rodinou. Sviatky majú iné kúzlo, keď sa motajú okolo deti a&nbsp;rodina sa zomkne. On bol skôr návštevník, s&nbsp;úsmevom sledoval to, čo sa okolo neho dialo. Dovolím si tvrdiť, že vianočný čas, rodinný a&nbsp;tradičný s&nbsp;teplom domova vo veľkom rodinnom kruhu, zažíval u&nbsp;nás prvýkrát. Trpezlivo to celé vydržal.

Pokračovanie na ďalšej strane....

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/rozhovory/nevidim-zle-pocujem-unaveny-som-vravel-poslednom-stretnuti-gott-80-dare-rolins/1" target="_blank" rel="noopener">Fotografie nájdete v našej GALÉRII</a>

K&nbsp;Vianociam patrí aj stromček. Zdobíte ho spolu s&nbsp;dcérou?

Laura má zdobenie veľmi rada, kvôli nej sme nakúpili aj kopu nezmyslov z teleshoppingov - svietiace vodopády, stromčeky, svietiaceho soba. Snehuliaka sme objednali, vnútri máme dedov Mrázov, sviečky a podobne. Náš dom je rozprávkový a naši kamaráti u nás Vianoce milujú. Inak sa naše sviatky rozbiehajú už začiatkom decembra, lebo v januári tradične odlietame na Bali.&nbsp; Aj teraz mám poslednú akciu 22. decembra. Potom je už pokoj a&nbsp;až na Silvestra pracujem v&nbsp;Tatrách. Preto náš dom dostáva atmosféru Vianoc už na začiatku decembra, keď rozsvietime stromček a&nbsp;necháme ho ozdobený väčšinou až do marca.

Tentoraz sme boli s&nbsp;dcérou kúpiť úplne nové ozdoby a&nbsp;vybrali sme ich požehnane. Laure som povedala, že má voľnú ruku. Jediné zadanie bolo, že naša výzdoba bude strieborno-zlato-biela, na rozdiel od tej predchádzajúcej pestrofarebnej. Chceli sme zmenu.

Laura má už jedenásť rokov, asi už neverí na Ježiška.

Ale verila. Minulý rok mi však dala pred sviatkami priamočiaru otázku: „Maminka, ako je to s&nbsp;tým Ježiškom?“ No a&nbsp;ja, pretože som si asi priala, aby Laura verila ešte ďalších desať rokov, dala som jej vyhýbavú odpoveď: „No dobre priznávam, niektoré darčeky som kúpila ja, ale potom sú pod stromčekom darčeky, ktoré, prisámvačku, neviem, od koho sú.“ Tento rok sa to už zlomilo úplne, keď písala Ježiškovi list, napísala: „Milý Ježiško, rovná sa maminka a&nbsp;tatinko.“ Takže je to tu, realita vstúpila aj do jej života naplno.

Dostáva vreckové a&nbsp;ona si tých 50 korún českých hádže do prasiatka. Je sporivá, takže pod stromčekom nás určite niečím prekvapí. Aj keď ide so školou na výlet, nikdy sa nevracia bez darčeka, vždy prinesie nejakú magnetku či inú drobnosť. Už minulý rok ma dojala asi ako nikdy predtým. Vytvorila a&nbsp;napísala príbeh. Matej jej urobil gramatickú kontrolu, moja sestra jej text vytlačila a&nbsp;zviazala. Laura ešte spravila ilustráciu na prednú stránku a&nbsp;dala mi to pod stromček. A&nbsp;to bola „pecka“. Keď sa ma tento rok pýtala, čo by som si priala, povedala som jej, že niečo podobne kreatívne. Takéto darčeky sa mi od nej páčia najviac, tak som sama zvedavá.

Vidieť, že s&nbsp;Matějom máte znova pekný vzťah. Dávate si aj vy dvaja darčeky?

Samozrejme. Minulý rok som od neho dostala prekrásnu knihu, ktorej bol spoluautorom, a&nbsp;my sme mu s&nbsp;Laurou vybrali obraz. Bol na ňom šašo - kočovník, ktorý nám ho na prvý pohľad pripomenul, že to je celý tato. Máme sa veľmi radi a&nbsp;na Vianoce si to uvedomujeme obzvlášť.

Sviatky však nie sú len darčeky, ale predovšetkým duchovná atmosféra. Kresťania oslavujú narodenie Krista, ale čo vy? Veríte v&nbsp;Boha, chodíte do kostola na vianočnú omšu?

Áno, chodím. Tak ma rodičia a stará mama vychovali. Na sviatky, ako je Veľká noc či Vianoce, teda príležitosti, keď je to naozaj prepojené s rodinou aj vierou, chodievame do kostola spolu s Laurou. Ale priznám sa, že za posledný rok som bola v&nbsp;kostole viac, ako sa patrí. Hovorím to, samozrejme, s&nbsp;ľahkou iróniou, pretože, keď odídu ľudia, ktorých milujem, vždy im idem zapáliť sviečku do kostola. Na chvíľu si tam sadnem a&nbsp;mám pocit, že som im bližšie.

Pre mnohých nie sú Vianoce Vianocami bez Karla Gotta, ktorý nedávno opustil tento svet. Ako si na neho budete cez sviatky spomínať?

Pripomínam si ho vždy s&nbsp;úsmevom. Samozrejme, je smutné, keď nás opustí niekto, kto do nášho života patrí a&nbsp;my sme ho milovali. Karel bol ako môj druhý otec - môj hudobný otec. Takáto strata vám zlomí srdce, na druhej strane žil prekrásny, plný, šťavnatý život. Vždy keď povie niekto jeho meno alebo vidím jeho fotku, mám tendenciu skôr sa usmievať, než ľutovať, že tu nie je. Pretože kto môže povedať, že za sebou nechal takú históriu a&nbsp;výraznú stopu a&nbsp;toľkým ľuďom urobil radosť.

Dueto Zvonky šťastia ste naspievali v&nbsp;osemdesiatych rokoch. Máte ho ešte v&nbsp;repertoári?

Zvonky šťastia sú nesmrteľné, sú navždy evergreen, ktorý ľudia milujú. A&nbsp;je jedno, či majú šesťdesiat alebo dvadsať rokov. Mám to vyskúšané na vlastnej koži. Keď stojím na javisku, spievajú ich mladí aj starí. A&nbsp;určite ich budem spievať na všetkých vianočných večierkoch, lebo to je pesnička, ktorá v&nbsp;období Vianoc dostáva úplne iný rozmer. Ona je vlastne vianočnou koledou.

Akú hudbu si počas sviatkov púšťate doma vy? Aj seba?

Milujem vianočné pesničky. U&nbsp;nás hrá hudba celé Vianoce, swing, počúvame Robbieho Williamsa, Michaela Buglera, Roba Stuarta, všetci majú vianočné cédečko. Seba nepočúvam, nie som taký „samožer“, že by som si pustila svoje cédečko. Naopak, svojich pesničiek mám v&nbsp;tomto období nad hlavu, mám pocit, že spievam každý deň.

A&nbsp;keď v&nbsp;aute náhodou pustia vašu skladbu, prepínate či počúvate?

Také momenty si človek musí užiť. Jasné že hej, „vypeckujeme“ zvuk a&nbsp;tešíme sa. České rádiá celkom často hrajú moje detské pesničky, takže Zvonky šťastia ma v&nbsp;decembri asi neminú ani na cestách.

Vrátim sa ešte ku Karlovi. Povedali ste, že bol pre vás druhým otcom. Aká bola najmúdrejšia rada, akú vám kedy dal?

Byť sama sebou. Pamätám sa na jeden rozhovor, ktorý som vnímala ako závažný. Bolo to v&nbsp;období, keď Zvonky zaznamenali extrémny úspech v&nbsp;celoeurópskom meradle. Prekvapil nás všetkých. Vedeli sme, že to bude hit, ale nečakali sme až taký boom. Zrazu sme boli na prvých priečkach v&nbsp;medzinárodných hitparádach, za nami zostali speváci ako Diana Rossová, Lionel Richie, bola to fakt „pecka“. Po tomto období akoby „svetovej slávy“ prišli ponuky na sólovú tvorbu, na album, ktorý by som natočila už iba ja ako Darinka. Karel mal z&nbsp;toho veľkú radosť, cítil sa ako mecenáš, ktorý za to trochu môže.

Mohol. Lebo talent je jedna vec, ale to on mi otvoril dvere do veľkého šoubiznisu. Gramofónová spoločnosť si predstavovala, že by som pokračovala vo viac ľudových piesňach so svižným podtextom, ktorý sa tváril popovo. Skloňovali sme peniaze, podmienky… Veľkolepá ponuka, ale ja som ju odmietla. Vtedy som mala štrnásť rokov a&nbsp;pamätám sa, že Karlova reakcia bola najskôr nechápavá. S&nbsp;odstupom času mi povedal, že si to veľmi cenil. Páčilo sa mu, ako som ostala sama sebou, že som mala jasné, čo chcem robiť a&nbsp;kým chcem byť.

Ktovie, ako by to dopadlo. Možno by som žila inde a jazdila v inom aute. Ale vtedy som povedala rozhodne nie, chcem to ináč. Utkvelo mi v pamäti, že mám počúvať samu seba a nenechať sa nalákať a nespraviť rýchle a nerozumné kroky. Možno aj toto je know-how mojej nekonečnej kariéry. Aj preto som tu tak dlho, lebo vždy robím veci, za ktoré si zodpovedám sama. Premyslím si a cítim, že ich spraviť chcem. V tom čase by to určite pomohlo celej našej rodine - nemusím hovoriť, že to bolo finančne zaujímavé. Ale oceňujem, že ma nikdy do ničoho nenútili a nikdy to nebolo o tom - tak to teda podpíšeš, lebo sa nám bude žiť ľahšie. Absolútne rešpektovali moje prianie, jednoznačne uprednostňovali mňa pred nejakým blahobytom.

Naposledy sme spolu spievali na židovskej akcii v&nbsp;Prahe, ja pred ním a&nbsp;on po mne. Bolo to obdobie šedivých vlasov, brady, nosil klobúčik, bol pochudnutý, ale veľmi mu to svedčalo. Vyzeral ako Alain Delon, ale bol veľmi unavený. Opieral sa o&nbsp;stenu a&nbsp;ja som mu v&nbsp;zákulisí vravela, ako fantasticky vyzerá. Karel mi ďakoval a&nbsp;vravel: „Nevidím, zle počujem, unavený som a, mimochodom, keď povedia moje meno, strč do mňa, aby som vedel, kedy mám vyraziť.“ Smiala som sa a&nbsp;odvetila: „Nebojte, Karle, ja vám poviem.“

My sme si celý čas vykali. Aj keď mi ponúkol tykanie, povedala som, že to nedám. Zvyk je železná košeľa.

Bol zhrbený, taký „dědeček hříbeček“. Ale vo chvíli, keď ho Karel Vágner uviedol, ako keby ste prepli stanicu. Okamžite sa vystrel, nasadil profesionálny výraz, bolesť-nebolesť, tváril sa, akoby sa vyspal. Zrazu bol svieži, vysmiaty, ráznym krokom vyrazil na javisko a&nbsp;rozbalil to tam. Bol dokonalý, úžasný. Sledovali sme ho zo zákulisia, ale keď zišiel z&nbsp;toho javiska, zase strih, hrbil sa, fučal a&nbsp;vravel: „Čím ďalej je to náročnejšie.“ V&nbsp;zákulisí sa usmieval, ale bolo na ňom vidieť, že už má toho dosť. To bolo naposledy, čo sme sa videli.

Keď mi volali s&nbsp;Ivankou a&nbsp;pozývali ma na Karlov narodeninový koncert k&nbsp;osemdesiatke. Obaja mali výbornú náladu. Bohužiaľ, musela som sa im ospravedlniť, pretože s&nbsp;Laurou sme mali naplánovanú týždennú cestu do New Yorku s&nbsp;koncertom Ariany Grande. Všetko ostatné by som zrušila, ale toto bol vianočný darček, na ktorý sa Laura tešila. Ivanka aj Karel povedali - jasné, ako rodičia dvoch detí, ktoré sú tiež fanúšičkami Ariany, chápeme. Potom mi Ivanka ešte zavolala, že by im urobilo veľkú radosť, keby sme im z&nbsp;New Yorku nakrútili pozdrav. Tak z&nbsp;Times Square sme Karlovi zagratulovali. A&nbsp;to bolo naposledy, čo sme sa takto na diaľku spojili.

S&nbsp;Ivankou ste stále v&nbsp;kontakte?

Písali sme si kvôli tej smutnej udalosti a&nbsp;hovorili sme si, že keď to všetko opadne a&nbsp;v&nbsp;našich životoch bude viac pokoja, tak si určite dáme zraz.

Poďme k&nbsp;trošku príjemnejšej téme, a&nbsp;tou sú muži. Máte teraz niekoho?

Nie, po mojom boku žiaden muž nie je, žiadneho ani nehľadám. Po siedmich rokoch si celkom užívam slobodný život a&nbsp;možnosť rozhodovať sa o&nbsp;voľnom čase, ako ja chcem. Trávim viac času s&nbsp;Laurou, čo je pre mňa dôležité, nemusím nikomu vysvetľovať môj kočovný život a&nbsp;nemusím ho deliť. Laura je teraz vo veku, keď vedieme dlhé rozhovory, a&nbsp;viem, že to nebude navždy takto. Nechcem ľutovať, že som s&nbsp;ňou netrávila viac času. Raz vyrastie, začne mať iné záujmy a&nbsp;kamarátov a&nbsp;chcem si užiť obdobie, keď chce so mnou chodiť na dovolenky a&nbsp;byť so mnou.

Nebudem vám tvrdiť, že som úplne sama ako vojak v&nbsp;poli, ale nie je v&nbsp;mojom živote ni­kto, koho by som chcela predstaviť Laure alebo svetu ako môjho nového partnera. Čas ukáže. Predpokladám, že mi do života vstúpi nejaký osudový muž. Nebojím sa toho ani nemám pocit, že by sa tak malo stať hneď. Ak sa tak stane budúci rok, hurá, ak neskôr, v&nbsp;poriadku, uvidíme. Mám teraz veľmi pekné obdobie.

Hovorí sa síce, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš, ale čo návrat k&nbsp;Matějovi, ten neprichádza do úvahy?

Nie, to nehrozí. My sme si s&nbsp;Matějom už svoje povedali, odovzdali. Máme super vzťah a&nbsp;sme si blízki, priznávam, ale ja to takto nemám a&nbsp;myslím, že ani on. V&nbsp;súčasnosti má priateľku, dlhodobo, mám pocit, že je to vážna známosť. Laura ju registruje. Je to zhodou okolností tiež Slovenka, veľmi sympatická a&nbsp;ak ju Matěj pojme za svoju životnú partnerku a&nbsp;eventuálne bude mať aj ďalšie dieťa, tak ja budem kvôli Laure iba nadšená.

A&nbsp;čo čaká vás v&nbsp;novom roku? Aké máte plány?

Druhého januára odštartujeme rok v&nbsp;Indonézii. A&nbsp;rozhodne bude rušný ako každý. Na Bali budem písať už svoj piaty diár Rok po­dľa Dary a&nbsp;potom mám v&nbsp;pláne pracovať na nových pesničkách, chcela by som natočiť aj vianočné cédečko a&nbsp;možno pripravíme budúci rok na Slovensku vianočný koncert, o&nbsp;ktorý bol už teraz záujem. Nezastavím sa.

Dávate si nejaké predsavzatia do nového roka?

Ježiš, tie si nedávam, odkedy som dospelá a&nbsp;múdra. Nikdy som žiadne nedodržala. Skôr si dávam výzvy v&nbsp;priebehu roka.

K&nbsp;výzvam možno patrí aj dobre vyzerať. Nie je tajomstvom, že ste v&nbsp;minulosti podstúpili nejaké zákroky, plánujete ešte nejaké?

Verte či neverte, ale zákrokov som podstúpila veľmi málo, aj keď mi v kuse niekto niečo vyčíta. Mám urobené prsia, mám urobený nos na trikrát. Nepodaril sa a keď som tretíkrát zistila, že to lepšie nebude, mávla som rukou, povedala som si - kašlem na to. Raz za pol roka si dám medzi obočie pichnúť botox, a to je všetko.&nbsp; Žijem zdravo, jem veľa orechov, krémujem sa a&nbsp;vďaka tomu mám peknú pokožku. Nie preto, že by som absolvovala nejaké naťahovanie a&nbsp;dala si výplne. Mám vrásky, preboha, ale veď mám štyridsaťsedem... Som dospelá žena, ktorá starne. Ale mám dobrú genetiku, baví ma športovať, používam dobrú kozmetiku…

Ale ženy to niekedy preženú. Nebojíte sa starnutia?

Áno, ženy chcú vyzerať mlado a&nbsp;potom to pôsobí smiešne. Naťahujú sa, napichajú si pery, vyzerá to neprirodzene. Nepáči sa mi to. Ani vy sa nemusíte báť, že by som raz vyzerala ako Dolly Buster.

A&nbsp;držali ste vôbec niekedy diétu?

Moja diéta sa rovná striedmosť. Aj na Vianoce si dám z&nbsp;každého jedla, ale len polovicu. Z&nbsp;každého odhryznem, no nedojem všetko.

Máte veľký dom, o&nbsp;ktorý sa treba starať. Ako sa dá zladiť práca, dcéra a&nbsp;domácnosť? Pomáha vám niekto?

Samozrejme, že mám okolo seba tím ľudí, ktorí mi pomáhajú. Mám dvoch manažérov, opatrovateľku, upratovačku na pomoc s&nbsp;domácnosťou.

Pôsobíte ako silná žena. Máte vôbec niekedy obdobie, keď si poplačete do vankúša?

Samozrejme, že áno, mám srdce. Sú momenty, keď si poplačem, je mi smutno, silná žena odíde a&nbsp;zostane slabá Dara. Ale je to len na chvíľku, našťastie. Mám v&nbsp;povahe, že sa netrápim dlho. Keď som smutná, tak si poplačem aj zanadávam, aj zalomím rukami, aj ma počuť. Ale, ako sa hovorí, čo ťa nezabije, to ťa posilní. Čo v&nbsp;mojom prípade platí.

Má aj Dara Rolins nejakú trinástu komnatu, ktorú nerada otvára? Alebo ešte nikdy neotvorila?

Nie je to konkrétna vec, ale určite je veľa tém, ktoré sú pre mňa citlivejšie, rozprávam dosť o&nbsp;citlivých témach aj s&nbsp;mojimi fanúšikmi. Ale sú veci, ktoré si nechávam výlučne pre seba alebo ich riešim iba s&nbsp;najbližšími.

Ľudia vás poznajú ako speváčku, je aj niečo iné, čomu by ste sa rada venovali, o&nbsp;čom ľudia možno nevedia?

Takých vecí je veľmi veľa vecí. Považujem sa za obchodníčku, za tie roky som k&nbsp;obchodu pričuchla a&nbsp;láka ma to. Chcem ho robiť aj v&nbsp;budúcnosti, samozrejme, okrem iného.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/rozhovory/nevidim-zle-pocujem-unaveny-som-vravel-poslednom-stretnuti-gott-80-dare-rolins/1" target="_blank" rel="noopener">Fotografie nájdete v našej GALÉRII.</a>

„Nevidím, zle počujem, unavený som a...," vravel na poslednom stretnutí Gott (†80) Dare Rolins

Alena Kvasnicová

Autor článku

Alena Kvasnicová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

„Nevidím, zle počujem, unavený som a...," vravel na poslednom stretnutí Gott (†80) Dare Rolins

Alena Kvasnicová

Súvisiace články

OTESTUJTE SA: Zistite či máte život speváčky Dary Rolins v malíčku

Kamarátka Dary Rolins a Moniky Jankovskej: Kočnerovi sa sťažovala na nechutného sudcu

Chodil s Darou Rolins či Lenkou Šóošovou: Dnes dlhuje nemalé peniaze

Dara Rolins HORE aj DOLE BEZ: Pozrite, čo s telom speváčky urobila joga!

Autor článku

Alena Kvasnicová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás