V samospráve sa cíti ako muž na správnom mieste, no vraj je už z neho starý chren, hoci len nedávno oslávil štyridsiatku. Nedávna udalosť v mestskom domove dôchodcov pridala starostovi bratislavského Ružinova niekoľko šedín. Čo sa dialo v domove hrôzy, kde našli po roku covidovej bubliny starčekov a starenky v dezolátnom stave? Ako si spomína na Richarda Sulíka, s ktorým zakladal SaS? S bývalým poslancom a dnes starostom MARTINOM CHRENOM sa rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.
Akoby sme nemali zlých správ za posledný rok dosť, pred pár dňami ste informovali o horore, ktorý sa dial v Domove dôchodcov na Pažítkovej ulici.
Nie je to tak, že by bol týraný každý klient. Týkalo sa to oddelenia, ktoré bolo najviac uzavreté pred svetom, teda klienti najviac imobilní, takí, ktorí sa nevedia prevrátiť ani z chrbta na bok. Ťažko sa mi o tom hovorí. Nie je to tak, že by ľudí mučili spôsobom, že by na ich koži hasili cigarety. Mám z toho pocit, že skupinka zamestnancov si chcela výrazne zľahčiť prácu. Napríklad klienta trikrát osprchovali v ľadovej vode, a tak štvrtýkrát ošetrovateľovi povedal, že sprchovanie nepotrebuje. Ošetrovateľ mal vybavené, nemusel ho sprchovať. Máme zdokumentované podozrenie, že si klientka žiadala čaj a osoba, ktorá sa o ňu mala starať, zalievala tento čaj vriacou vodou nad jej nohami úmyselne tak, aby jej nohy obarila. Potom si teda klientka už čerstvý čaj nepýtala. Popáleniny a zranenia máme zdokumentované. To sú také strašné veci, že spĺňajú definíciu týrania a musia byť potrestané.
Ako ste na týranie prišli?
Domov dôchodcov na Pažítkovej ulici funguje desiatky rokov a má kapacitu viac ako 120 klientov. Rok sa nám ho podarilo uchrániť pred covidom a vo februári tam prepukol vírus. Vtedy ochorelo aj mnoho ošetrovateľov a museli nám pomôcť intervenčné tímy ministerstva práce a zdravotníctva so svojimi ľuďmi. Jedným zo záverov týchto externých tímov bolo to, že niektorí klienti vykazujú známky zanedbanej starostlivosti až týrania. Naozaj som si nemyslel, že raz v živote zažijem také niečo, čo poznám len z hororových filmov, alebo to budem ako starosta riešiť.
Ako?
Odišla riaditeľka a do zariadenia sme poslali krízový manažment. Niekoľkých klientov sme presunuli do nášho druhého zariadenia, Ružinovského domova seniorov, ktoré je dlhodobo hodnotené ako jedno z najlepších svojho druhu na Slovensku. Tri týždne sme situáciu prešetrovali a dokumentovali a, bohužiaľ, jednotlivé zistenia boli také závažné, že sme museli podať trestné oznámenie.
O koľkých starčekov ide?
Najskôr sme podali trestné oznámenie vo dvoch prípadoch, teraz máme zdokumentovaných sedem. Celkovo vykazovalo známky už hrubého zanedbania starostlivosti alebo až týrania 10 až 15 klientov. Dnes sú klienti v bezpečí a začínajú aj sami hovoriť o situácii, ktorá tam bola, o tom, čo sa dialo. Z toho už mám dobrý pocit, lebo vidím, že napriek všetkej hrôze sa posúvame vpred.
Pätnásť?!
Aj jeden prípad by bol priveľa, ale toto je obrovské množstvo. Javí to známky systému, v ktorom sa malá skupinka zamestnancov nesprávala ku klientom ani v najmenšom tak, ako by vyžadovali ich pracovné povinnosti.
Boli ste v spomínanom domove dôchodcov aj vy osobne?
Pred koronou som tam bol niekoľkokrát. Problém však vznikol podľa môjho názoru preto, že podobne ako všetky iné domovy dôchodcov, aj tento bol celý rok hermeticky zatvorený. Platil zákaz návštev aj vstupu nezamestnaných osôb. Keď som sa o tom všetkom dozvedel, hneď som si spomenul na článok o tom, ako sa počas koronakrízy neskutočne rozmohlo domáce násilie. Obete majú omnoho menej možností, ako sa brániť, ako oznámiť, že sa im vôbec niečo zlé deje.
Ako reagovali na zverejnenie kauzy rodiny dôchodcov?
Keď som na sociálnej sieti napísal, čo sa tam dialo, v komentároch mi jedna príbuzná písala celkom nevyberane. Tvrdila, že jej babka tam bola klientka a že to, čo hovorím, nie je pravda, že iste ju netýrali, že jej sa nič zlé nedialo. Pritom táto babka bola práve jednou z prvých dvoch osôb, u ktorých sme týranie zachytili. Rodinní príslušníci nemali najmenšiu predstavu, že by sa niečo mohlo diať. Boli totálne šokovaní. Ako my.
Riaditeľka, pod ktorou sa dialo toto týranie, získala svoju funkciu už v čase, keď ste boli starostom vy.
V domove dôchodcov na Pažítkovej ulici boli problémy už pred niekoľkými rokmi. Aj preto prišlo k výmene riaditeľa tejto inštitúcie. My sme nového riaditeľa hľadali vyslovene na základe výberového konania. Mali sme niekoľko uchádzačov. Pani, ktorá skončila druhá, bola takisto výborná, vzali sme si ju k nám na úrad a s jej prácou sme veľmi spokojní. Takže nie je to tak, že by som ja niekoho dosadil, že by išlo o moju známu. Za prvý rok pôsobenia novej pani riaditeľky sme mali pozitívny ohlas na to, ako sa zlepšili hygienické štandardy aj starostlivosť. Priznávam, že sme boli na úrade v tom, že sa v domove na Pažítkovej veci zlepšili. Zistenia nás absolútne šokovali.
Koľko ľudí ste prepustili?
Prácu stratili všetci zamestnanci, u ktorých boli podozrenia. Myslím, že to bolo päť alebo šesť zamestnancov. Nechcem povedať, že každý, kto v domove dôchodcov stratil prácu, sa dopustil týrania, ale musím povedať, že ešte minulý týždeň sme boli svedkami prípadu, keď jedna ošetrovateľka odmietla prebaliť klientku s tým, že je desať hodín a prebaľuje sa až o štrnástej. To sa nemôže diať, to už je zlý signál.
Čo očakávate od trestného oznámenia? Že pôjde niekto aj do basy?
Trestné oznámenie sme, samozrejme, podávali so zámerom, aby bola vyvodená zodpovednosť. Vyšetriť to však musí polícia a súdiť bude sudca. Ja ako starosta nemôžem byť zároveň vyšetrovateľ, sudca aj kat. Klienti však majú jednoznačné zranenia, modriny, tržné rany, obarené nohy, niektorí sú zanedbaní, je tam podozrenie, že niektorým sa odopierala strava. Ku všetkému máme fotografie, výpovede, dokumentáciu. Hoci by sa ukázalo, že tieto veci boli „len“ výsledkom zanedbania povinností u ošetrovateľov, tak už vtedy je to definícia trestného činu. Naši právnici hovoria, že trestná sadzba v takom prípade by mohla byť aj vo výške desať-pätnásť rokov odňatia slobody.
Koľko stojí klienta pobyt v domove dôchodcov?
Priemerná úhrada v našich zariadeniach pre seniorov je 268 eur mesačne na klienta. Platia ju buď z dôchodku, alebo ju za nich uhrádzajú príbuzní. Je jedna z najnižších na celom Slovensku. Máme zmapované, že v samosprávach je to priemerne na úrovni 400 až 500 eur, v súkromných zariadeniach často tisíc eur a viac.
Spomenuli ste, že k týraniu došlo aj v dôsledku toho, že si chceli ošetrovatelia zľahčiť prácu. Nie je podhubie problému v tom, že ich je málo, majú nízke platy?
Všeobecne treba povedať, že na Slovensku je veľký nedostatok opatrovateľov. Mnohí najkvalifikovanejší chodia pracovať do zahraničia, do Rakúska, kde majú oveľa vyšší príjem. Boríme sa s tým tak ako každá iná samospráva. Suma, ktorá ide z rozpočtu Ružinova na túto starostlivosť, je z roka na rok vyššia. Je to sféra, do ktorej investujeme. Spomínal som, že klienti platia priemerne 268 eur mesačne, ale naše reálne náklady sú 1 149 eur mesačne. Na hnev ošetrovateľov neexistoval nejaký dôvod, že zdroje sú nedostatočné. Keď rozmieňame na drobné, čo sa dialo za ten rok, prichádzame na to, že ani s odmeňovaním tam nebolo všetko úplne v poriadku. To sú však veci, ktoré stále vyšetrujeme. Povedal by som, že peňazí tam bolo dosť, ale možno sa nedostávali ku každému rovnako. Nevnímam však ako postupnosť to, že by niektorí opatrovatelia boli zle platení, a preto sa zle správali.
Ak urobí niekto v súkromnej sfére hrubú chybu, existujú mechanizmy, ako mu siahnuť na plat. Vy ste ošetrovateľom či exriaditeľke nejako siahli na plat?
Domov dôchodcov má svoje vlastné pravidlá, nezávisí to od obce ako zriaďovateľa. Neexistovali náznaky, že k takému niečomu v domove dôchodcov dochádza. Dal som si vytiahnuť správy o všetkých kontrolách. Vlani sme mali len podnet na zlomenú ruku jedného seniora. Hneď ho vyšetrili v nemocnici, v ambulancii bol s lekárom sám, aby sa nebál rozprávať. Povedal, že sa mu to stalo náhodou a nie cudzím pričinením. To isté potvrdil pri prešetrovaní. Napriek tomu však pochybnosti pretrvávali, a preto musel spomínaný zamestnanec zo zariadenia odísť.
Na úrade ste tri týždne situáciu riešili a až potom ste informovali verejnosť. Váhali ste so zverejnením?
Nie, ani na chvíľu. Od začiatku sme vedeli, že nechceme, aby sa to zamietlo pod koberec. Cítime ako povinnosť voči klientom a ich rodinám, aby sa zabezpečilo, že sa niečo podobné už nikdy nebude opakovať nielen u nás, ale najlepšie ani nikde inde na Slovensku. Verím, že sa táto téma viac otvorí, lebo ani my sme neevidovali žiadne podnety či sťažnosti. Z celého nešťastia je pre mňa dôležité, že polícia pracuje na prípade naozaj precízne. Tie tri týždne, kým sme informáciu zverejnili, neboli časom na „zvažovanie“, či to dáme von, ale bol to čas, ktorý sme potrebovali na zdokumentovanie stavu, vypracovanie lekárskych správ, aby sme mali podklady na trestné oznámenie. Nemohli sme pripustiť to, aby niekto mohol zametať stopy.
Myslíte si, že je viac zariadení ako to vaše, kde sa dejú za múrmi hrozné veci?
Mám z tejto situácie veľmi zlý pocit, lebo sa mi ozývajú ľudia z celého Slovenska, že tieto veci ako negatívny dôsledok korony sa mohli diať aj inde, v iných mestách.
Aké ďalšie kroky podniknete, aby sa niečo podobné nezopakovalo?
Teraz hasíme akútnu situáciu. Klientov, o ktorých sme sa v tej chvíli nevedeli postarať na Pažítkovej, sme previezli do nášho druhého domova dôchodcov. Dúfame, že ako sa bude zlepšovať pandemická situácia, pomôže to aj zariadeniam tohto typu kdekoľvek na Slovensku. Verím, že ak by boli povolené návštevy, k niečomu takému by nedošlo. Príbuzní by iste zistili, že sa niečo deje. A keby nebol zákaz návštev, určite by sa to nestalo v takom rozsahu. Čo ďalej? Uvažujeme o tom, že ak máme jeden domov dôchodcov, ktorý je roky jeden z najlepších a druhý neustále problematický, tak by sme asi mali mať len jeden. Ten na Pažítkovej by sa zlúčil s tým na Sklenárovej ulici. Formálne by sme mali jeden, s jedným riaditeľom, s jedným vedením. Ale na to potrebujem súhlas zastupiteľstva a tak ďaleko ešte nie sme. Druhá vec, o ktorej uvažujeme, sú náramky, smart hodinky, ktoré by klienti nosili na ruke. V Žilinskom kraji sa začína veľký projekt telemedicíny. Dôchodcu tento náramok môže monitorovať - či má pravidelný tep, kedy sa mu zvýši. Jednoducho nás upozorní, že sa deje niečo nesprávne.
Ste spokojný, že dnes nesedíte v parlamente alebo vo vláde?
Možno to bude pre niekoho prekvapivé, ale dnes som naozaj veľmi spokojný. Zistil som, že práca v samospráve ma napĺňa. Na rozdiel od práce v parlamente a vo vláde tu človek vidí výsledky skôr. Má navyše oveľa bližší vzťah k problémom, ktoré rieši. Po chodníkoch, na ktoré sa ľudia občas sťažujú, teraz sám kočíkujem, takže ako starosta zažívam na vlastnej koži tie isté problémy ako ostatní Ružinovčania a jeden po druhom sa ich snažíme riešiť.
Zakladali ste SaS a rok nato ste sa stali v Radičovej vláde štátnym tajomníkom na hospodárstve. Po predčasných voľbách ste sa stali poslancom. Odišli ste z SaS, skúšali ste to so stranou NOVA Daniela Lipšica, neskôr so Skokom Juraja Miškova. Už ste sa teda ako starosta našli?
Starostovanie ma baví. Ružinov nie je malá obec, ale štvrtá najväčšia na Slovensku, čo sa týka počtu obyvateľov. Keď som sa stal poslancom a štátnym tajomníkom, mal som 29 rokov. Minulý týždeň som oslávil štyridsiatku. Niekto možno povie, že som stále mladý, no ja si už pripadám ako starý chren. Keby som mal v roku 2010 či 2012, keď som bol vo veľkej politike, dnešnú skúsenosť zo samosprávy, možno by som robil mnohé veci inak. V zahraničí je úplne bežné, že politici začínajú lokálne ako starostovia, a až keď uspejú v regióne, v obci, tak tí najúspešnejší kandidujú za poslancov. Na Slovensku to tak nefunguje, ale malo by to tak byť.
Ako je to vlastne dnes s vašou straníckou príslušnosťou?
Som rád, že som voľby vyhral ako nezávislý, lebo som si odskúšal mnohé strany a je oslobodzujúce nemať nad sebou žiadneho straníckeho šéfa alebo stranícku líniu, ktorá by mi prikazovala robiť aj veci, s ktorými nie som úplne stotožnený.
Ako si spomínate na Richarda Sulíka?
Richard Sulík je človek, ktorý ma vôbec ako prvý oslovil, aby som sa stal zakladajúcim členom SaS, a vďaka nemu som v politike. SaS stále považujem za stranu, ktorá bola tak trochu aj mojím dieťaťom. Napriek tomu, že už členom nie som, mnohé filozofické myšlienky, ktoré presadzuje, sú mi stále blízke. S Richardom momentálne nemáme intenzívny vzťah, ale s mnohými inými ľuďmi z jeho strany pomerne pravidelne komunikujem, či je to Braňo Gröhling, Janka Cigániková, s ktorou konzultujem veci okolo pandémie, alebo Juraj Droba, bratislavský župan, s ktorým sa nám pracovne mnohé veci prelínajú.
Vy ste aj podnikateľom v gastre. Odviedol Richard Sulík dobrú prácu, čo sa týka pomoci zatvoreným reštauráciám?
Mňa nikdy neživila len politika a, áno, som aj majiteľ reštaurácií, aj keď sa im manažérsky nijako nevenujem, lebo v poslednom čase na to nemám čas. Potešilo by ma, keby pomoc podnikateľom postihnutým koronakrízou bola zo strany vlády o dosť intenzívnejšia. Reštaurácie a hotely krachujú, nie je to dobré.
Cítite sa dnes menej dôležitý ako pred rokmi, keď ste boli vo veľkej politike?
Absolútne nie. Práve naopak. Navyše, posledných sedem týždňov sa cítim ako ten najpodstatnejší človek na svete, lebo mám doma malého syna. (Smiech.) Už sa začína usmievať, reagovať a funkcia otca sa pre mňa stáva dôležitejšou ako všetky ostatné, ktoré som kedy v živote zažil.
Trenčiansky primátor Rybníček, trnavský župan Viskupič, primátor Hlohovca Kollár nám svorne povedali, že hoci starostovia, primátori ukázali, že veci vedia robiť lepšie ako niektorí politici centrálnej moci, tí sa k nim správali občas až s opovrhnutím.
Na individuálnej úrovni ako starosta zažívam s vládou len pozitívne skúsenosti. Na všeobecnej úrovni, to, ako sa počas posledného roka správali niektorí politici k samosprávam, to, ako sa týždne dohadovali, kým prijali rozhodnutie, s ktorým sme si mali my poradiť za pár dní - testovania, otváranie škôl -, to bolo skutočne problematické. Niekedy sa „veľkí“ politici nevedia dohodnúť a zliznú si to samosprávy. Aj preto si myslím, že všetci vo vláde a v parlamente by mali mať aspoň nejakú skúsenosť zo samosprávy. Centrálna vláda totiž nie je samospráve nadriadená. Samosprávy sa preto volajú samosprávami, lebo o sebe rozhodujú samy.
Takže ste podobne ako menovaní politici za decentralizáciu?
Lokálni politici majú mandát priamo od voličov, aby sa starali o svoje územie, o kraj, kde žijú. Vláda by ich mala teda brať ako partnerov a nesprávať sa k nim z pozície nadriadenej moci. V každej vyspelej krajine je trendom práve decentralizácia. Moc má byť čo najbližšie k občanovi. Úloha centrálnej vlády má byť v tom, že čo nevie vyriešiť samospráva, to nech rieši vláda. Mám pocit, že u nás máme skôr našliapnuté na centralizáciu. V jednom centre, v Bratislave, sa rozhoduje o všetkom.
Tak to máte šťastie, že ste v Bratislave, v centre.
Áno, máme šťastie. Máme aj šťastie, že tu niektorí politici žijú, že niektoré centrá politických strán sú priamo u nás v Ružinove a ako mestská časť máme aj šťastie, že mnohých politikov poznám a môžem im zavolať. Ja sa sťažovať nemôžem, ale, ako hovorím, na základe skúseností, ktoré mám - radšej všetko riešiť lokálne, lebo výsledok príde skôr.
