Patrí k najvýraznejším tváram liberálov a hoci sa už rok venuje európskej politike, SaS ju stále posiela na dôležité rokovania koalície. Kauzy odfláknutého vzdelania sa Lucie Ďuriš Nicholsonovej dotýkajú aj osobne. Keď v politike začínala, chýbal jej vysokoškolský titul. Nemá ho doteraz a napriek tomu získala v europarlamente dôležitý post šéfky výboru pre zamestnanosť a sociálne veci. Prečo si myslí, že vláda Igora Matoviča je farizejská? Kde má strana červenú líniu, za ktorú v koalícii nepôjde? Prečo ju hnevá Anna Záborská so svojimi návrhmi pomoci ženám? Na chyby novej vlády, ale aj na prispatú pomoc našej ekonomike či využitie nového balíka európskych financií sa LUCIE ĎURIŠ NICHOLSONOVEJ (43) pýtala VERONIKA COSCULLUELA.

 

V Bruseli ste mali možnosť spoznať inú politickú kultúru. K nej patrí aj odstupovanie politikov za plagiáty. Nielen na „západe“, ale aj v Česku či v Maďarsku. Prečo nie na Slovensku?

Naša spoločnosť ešte nedospela k tomu, aby mala na svojich volených zástupcov vyššie nároky. Vidieť to aj pri premiérovi Matovičovi. Myslím si tiež, že kauza diplomovka nie je vec, na ktorej by mala padnúť vláda. Pomerne dlho sme však bojovali za to, aby sa zmenila politická kultúra, aby moc prevzali ľudia, ktorí sú iní ako tí pred nimi. Politici by mali byť dostatočne vyspelí, schopní priznať si omyl a ospravedlniť sa za svoje chyby. Stačí vo dvoch úderných jednoduchých vetách. Bez akýchkoľvek ale a hlúpych útokov na novinárov. Toto by od nich voliči aj mali očakávať.

Takže za to môžu voliči?

(Smiech.) Takto to nie je. Voliči vyberajú len z toho, čo je k dispozícii, a to zatiaľ ani zďaleka nie je „crème de la crème“. Aj my sme pred voľbami sľubovali, že budeme nositeľmi novej politickej kultúry. Žiaľ, zatiaľ toto predsavzatie celkom neplníme.

Nie ste teda iní.

To by som netvrdila. Berme do úvahy len situáciu s diplomovkami. Keď sme bojovali proti Dankovi, nikto z nás neriešil, na koľko percent bola zhoda v antiplagiátorskom systéme ani pred koľkými rokmi bola práca odovzdaná. Kozmetické detaily, ktorými sa dnes politici ospravedlňujú, sme nechávali bokom. Mali sme čierno-biele videnie sveta. Teraz prišli výhovorky, útoky na kritikov i novinárov. Očakávala by som, že premiér povie: „O. k., urobil som chybu, priznávam, je mi to ľúto. Neodstupujem, ale dokážem vám, že sme iní.“

Takže ste si predsa len dali znak rovná sa medzi prístup Danka a Matoviča?

Samozrejme, že som medzi nimi vnímala rozdiel. Igor Matovič neukradol hodnosť kapitána, nebozkával výložky, nerobí nám hanbu v zahraničí. Práve preto malo byť jednoduché postaviť sa ku kauze diplomovka čelom, chlapsky si priznať chybu, ospravedlniť sa a tým dať bodku za celou kauzou. Bolo chybou začať namiesto toho ukazovať prstom na novinárov a ublížene ich hejtovať. Presne to urobil Danko.

Lucia Ďuriš Nicholsonová je slovenská liberálna politička a bývalá novinárka, v súčasnosti poslankyňa Európskeho parlamentu zvolená za stranu Sloboda a Solidarita, členka frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov.
Lucia Ďuriš Nicholsonová je slovenská liberálna politička a bývalá novinárka, v súčasnosti poslankyňa Európskeho parlamentu zvolená za stranu Sloboda a Solidarita, členka frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov.
Zdroj: Martin Mikláš

Priznávate teda, že vláda je v tomto bode farizejská?

Pokiaľ ide o diplomové práce, tak správanie - špeciálne premiérovo - nie je veľmi odlišné od Dankovho. Na druhej strane Igora Matoviča poznám dosť dlho na to, aby som vedela, že ich morálne kompasy sú celkom odlišné.

Evidentne používa dvojaký meter na seba a ostatných. Nemáte ho však aj vy? V prípade diplomovky ministra Gröhlinga ste tiež hľadali výhovorky, prečo je to iné...

Áno, pri Braňovi Gröhlingovi som mala problém zaujať stanovisko, vnútorne sa to vo mne veľmi bilo. Na jednej strane pochybil, ale vlastne „opajcol“ sám seba. To je výrazný rozdiel medzi ním a Dankom s Kollárom. Keď sa ma opýtal, čo by som urobila, povedala som, že by som odstúpila. Na druhej strane viem, ako dlho a zodpovedne sa pripravoval na to, že prevezme zodpovednosť za politicky toxický rezort školstva a naozaj sa vypracoval na kvalitného ministra. Vidím, čo všetko môže s naším školstvom urobiť, a to mi bráni sa odosobnene postaviť k jeho kauze. SaS vystupovala desať rokov zásadovo, udržali sme si principiálnosť. Politickú prácu robíme poctivo, hoci nám predvídali krátku kariéru. Volič úprimnosť cíti, váži si konzistentnosť. Uvidíme v budúcnosti, ako sa voliči vyrovnajú s naším postojom v týchto kauzách.

Váš starší syn študuje na vysokej škole. Čo mu poviete, ak ju bude flákať a na výčitky zareaguje: „Veď ani minister školstva si výšku neurobil poriadne.“

Poviem mu, aby sa na to vykašlal, ak k škole nevie pristupovať zodpovedne. Poviem mu, že neštuduje pre titul, ale pre vedomosti, ktoré mu nikto nikdy nevezme. Určite nebudem vlastné deti presviedčať, aby ho získali za každú cenu, keď ho sama nemám. Za tie roky v politike som sa mohla rýchlokvasne otitulovať desaťkrát, ale neurobila som to. Vzdelanie je pridaná hodnota len vtedy, keď študujete poctivo.

Skúšali ste pritom dve školy - medzinárodné vzťahy a psychológiu. Prečo nič z toho nevyšlo?

Medzinárodné vzťahy som začala študovať v čase, keď som sa stala štátnou tajomníčkou na ministerstve práce. Vtedy mi hlavne médiá vyčítali, že mám len maturitu. Hoci na funkciu tajomníčky nie je žiadny vzdelanostný cenzus, dotýkalo sa ma to. Z absencie vysokoškolského diplomu mám stále komplexy. Platila som za semester 900 eur, čo nie je málo, a kvalita štúdia bola katastrofálna. Po dvoch prednáškach som v tom nevidela zmysel. Psychológia ma zaujímala, aj úroveň bola skvelá, ale keď som viedla kampaň do Európskeho parlamentu (EP) a tá bola napokon korunovaná úspechom, bolo nemožné skĺbiť školu s prácou a s rodinným životom. Hlboko v sebe stále túžim po kvalitnom vzdelaní, teraz to však nejde.

Nakoniec vlastne môžete byť rada, že ste bakalárku a diplomovku nikdy neodovzdali.

Nikdy si nevyberám skratky alebo jednoduchšie cesty. Ani v tomto prípade si neviem predstaviť, že by som si to uľahčila. Mňa baví učiť sa, chcem vedieť a ak chcete vedieť, neflákate.

Na ďalšej strane si prečítate, ako vníma Nicholsonová kolegyňu zo Sme rodina Petru Krištúfkovú. Videla ju niekedy zaujímať sa o sociálne veci?