Robert Fico v nej videl novú generáciu Smeru. Ona sa však po voľbách rozhodla spojiť svoje chodníčky so stranou Petra Pellegriniho. Pozerá na ňu Fico v parlamente krivo? Ako sa z vyštudovanej ekonómky stala ministerkou vnútra? O živote v opozícii, vzťahoch dvoch sociálnych demokracií, ale aj voľbe nového a tragickej smrti bývalého policajného prezidenta sa s DENISOU SAKOVOU (44) rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.

Smer vás vytiahol vysoko na kandidátku, dal vám funkciu ministerky. Robert Fico vo vás videl novú generáciu, volal vás Deniska. Ako ste mu oznámili, že odchádzate zo Smeru?

Myslím, že sme o tom ani spoločný rozhovor nemali. Jednoducho sme niekoľko rokov spolu pôsobili v rámci štruktúr Smeru. Náš postoj a náhľad na politiku, na veci, ktoré konáme a chceme robiť, boli odlišné. Aj náš spôsob manažmentu a komunikácie bol odlišný, tak sme išli svojou cestou.

Roberta Fica asi stretávate na chodbách parlamentu. Ako s ním vychádzate? Nepozerá na vás krivo?

Nie, nevšimla som si nič také. Nikdy mi môj odchod nevyčítal. Slušne sa pozdravíme, spýtame sa jeden druhého, ako sa má, či sa má fajn. Ak treba rozoberať pracovné témy, tak s bývalými kolegami zo Smeru vychádzam veľmi profesionálne.

Aké vzťahy má Hlas so Smerom? Keď vidíte svoje stúpajúce percentá, pripravujete sa na spoločné vládnutie?

S kolegami, s ktorými spolupracujem v rámci svojej pôsobnosti ako bývalá ministerka a súčasná podpredsedníčka výboru pre obranu a bezpečnosť, mám veľmi dobré pracovné vzťahy. Snažím sa spolupracovať odborne, nie politicky zaujato, vždy s ohľadom na to, aby sme priniesli spoločnosti želaný efekt.

Zostal v Smere niekto vám blízky, koho sa vám nepodarilo prehovoriť na odchod do Hlasu?

Takto nerozmýšľam. Celý život som sa držala toho, že som svojich známych a kolegov nehodnotila podľa toho, k akej politickej strane sa pridali. Vždy, keď mal niekto iný názor, brala som to tak, ako to je.

Študovali ste na ekonomickej univerzite a stali ste sa ministerkou vnútra. Ako ste sa dostali k tomuto rezortu?

V živote som nemala ambície pracovať v štátnej správe a už vôbec nie na ministerstve vnútra. Pôsobila som v IT sektore po dokončení vysokej školy, pôsobila som aj v zahraničí, v zahraničných spoločnostiach. Koncom roka 2006 mi zavolal Robert Kaliňák, či nechcem nastúpiť do štátnej správy a viesť sekciu informatiky. Bola to pre mňa len ďalšia výzva v profesionálnej oblasti, preto som nastúpila ako generálna riaditeľka odboru informatiky začiatkom roka 2007 na ministerstve vnútra.

Pýtali ste sa ho, kto mu dal na vás odporúčanie?

Nepýtala som sa ho, pretože som Roberta Kaliňáka poznala cez bývalého manžela.  

Na snímke Ing. Denisa Saková, PhD. , slovenská politička a bývalá ministerka vnútra Slovenskej republiky.
Zdroj: MICHAL SMRČOK

Hlas má novú centrálu s nájmom 14-tisíc mesačne, parkovacie miesta, tri Touaregy. Z čoho to Hlas financuje?

Prispeli sme všetci poslanci, ktorí sme v národnej rade. Bolo to vlani a bude to pokračovať v ďalších obdobiach. Postupne získavame darcov, ktorí nám pomáhajú s financovaním strany. Ako predseda povedal, všetkých, ktorí nám darujú nad tisíc eur, uvedieme na našej oficiálnej stránke.

Kedy budete mať transparentný účet?

Máme zriadený účet, na ktorý posielame financie odvtedy, ako sa stal Pellegrini predsedom strany na sneme v novembri. Mohol sa stať štatutárom a mohli sme aj podpisovať darovacie zmluvy. Všetky príspevky a príjmy jasne deklarujeme a publikujeme na našej webovej stránke.

Takže verejný účet, na ktorom by sme videli priamo prílev a odlev peňazí, dokonca aj poplatkov za vedenie účtu, nemáte. Vy máte účet strany a z neho sami zverejňujete na svojom webe dary nad tisíc eur.

Jedna vec je podľa zákona, a to je transparentný účet aj s výdavkami na volebnú kampaň. Ale my máme teraz účet, z ktorého jasne vidieť financovanie strany. Literu zákona vždy dodržíme.

Je Peter Žiga ešte členom Hlasu?

Áno.

Je obvinený z podplácania. Vypovedá proti nemu aj Monika Jankovská. Vy veríte, že v skutkoch kladených mu za vinu nemá prsty?

Pán Žiga sa jasne vyjadril, že popiera akúkoľvek vinu v obvineniach, ktoré sú proti nemu vznesené, a je pripravený spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. To je aj moja odpoveď a postoj strany.

Pracovali ste v IT, dnes vidíme, že Jozef Brhel, o ktorom sa hovorí ako o človeku blízkom Smeru, má problémy. Do akej miery ho poznáte?

Videla som ho dva-trikrát v živote, veľmi zbežne. Pri nejakých spoločenských udalostiach.

Kto vás zoznámil?

Nespomeniem si ani kto, ani kedy sme sa stretli prvýkrát.

Tykáte si s ním?

Neviem, myslím, že nie. Myslím, že som si s ním vykala.

Strane Hlas nikdy finančne nepomohol?

Neviem, nemyslím si. Nie, že si nemyslím, vylučujem to.

Ako by ste charakterizovali Petra Pellegriniho ako šéfa?

Je to veľmi profesionálny, kolegiálny človek, skúsený manažér, za ktorým vidieť výsledky práce. Je to človek so srdcom, veľmi ľudský človek. Má rovnaké životné hodnoty ako ja, a preto mi je taký blízky.

Vie aj kričať? Mali ste už spolu nejakú hádku?

Každý z nás má v živote nejakú slabú chvíľku. V každej práci sa nájdu momenty, keď možno zvýšite hlas, ale to prináša život. Peter Pellegrini nie je niekto, kto veci rieši despotickým spôsobom a z pozície sily.

Keď vaša vláda vlani končila a vám ako ministerke Pellegrini pošepol, že „to bude drahé“, mali ste vôbec predstavu, aká „drahá“ môže byť koronakríza?

Vždy pri takýchto situáciách - a je jedno, či teraz hovoríme o koronakríze alebo som v minulosti hovorila o nejakých hasičských zásahoch -, ak ide o život ľudí, záchranu ich života alebo majetku, je ekonomická otázka až na druhom mieste.

Vydýchli ste si vlani koncom marca, že krízu nemusíte manažovať vy?

Nepovedala by som, že som si vydýchla. Prechodom do parlamentu som nevnímala, že by som sa zbavila zodpovednosti. Stále sa mi vracali myšlienky na to, či sme spravili všetko, čo sme mohli, či všetky zdravotné pomôcky, ktoré sme objednali, aj na Slovensko dorazia, či budú rozdistrubuované do nemocníc.

Ani trochu sa vám neuľavilo, že to nemusíte byť vy, kto bude musieť hľadať riešenia a peniaze na zvládnutie krízy?

Hoci som z ministerky prešla na funkciu poslankyne, nevnímam to tak, že som sa odbremenila. Zostala som politicky aktívna, záležalo mi ďalej na tom, ako úspešne sa s tým národ vyrovmá.

V politike ste boli vždy vo vedúcich pozíciách, podieľali ste sa na vládnutí. Aké je to pre vás v opozícii?

Nie je to pokojnejšie či náročnejšie, ťažšie, ľahšie. Pretože idete do opozície, máte iný časový harmonogram práce. V rezorte vnútra máte na starosti 50-tisíc ľudí v rôznych zložkách, čiastkové ciele, strategické ciele. Súčasne musíte dbať na to, aby sa zadané úlohy naozaj plnili. Ak je problém, riešite ho. Z tejto operatívy som síce vypadla, na druhej strane mám ako opozičná poslankyňa iné úlohy. Musím veľmi pozorne sledovať, čo sa deje, čo sa pripravuje, ako reaguje vláda, sledujem, čo hovoria odborníci, informujem sa, ako boj s pandémiou zvládajú iné krajiny. To všetko je nutné, aby ste boli v obraze a vedeli vládu kontrolovať a prinášať riešenia ako poslanec.

Nie ste frustrovaná, že už nemáte moc? Že to nemáte v rukách?

Žiadny minister nemal také horúce kreslo ako ja vtedy, keď som sa stala v roku 2018 ministerkou vnútra. Nebolo to tak, že by som sa do toho kresla tešila. Nastupovala som tam v období, keď boli státisíce ľudí v uliciach, protestovali z nespokojnosti s vládou, báli sa, že sa kauza vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky zametie pod koberec. Ja som si pozíciu ministerky neuzurpovala. Nemyslím si, že som sa nadýchla vôbec niečoho pozitívneho, čo normálne z tej funkcie plynie. Brala som to ako svoju prácu, ktorú mám zvládnuť čo najlepšie.

Ako ministerka ste obhajovali bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara štatistikami dôveryhodnosti polície, trestných činov či počtom obetí na cestách. Obstálo by to dnes vo svetle toho, čo sa dozvedáme o polícii pod jeho riadením?

Pán Gašpar bol policajným prezidentom od roku 2012 do 2018, teda keď som sa stala ministerkou, on už policajným prezidentom nebol. Čísla, ak si pozriete, sa ani vo svetle dnešných obvinení nezmenili. Mali sme menej mŕtvych na cestách, menej dopravných nehôd, menej trestných činností, objasnenosť stúpala. To sú fakty.

Prehodnotili ste svoje vyjadrenie, že „Tibor Gašpar si svoju prácu robil zodpovedne“?

Ja ho nehodnotím ako policajného prezidenta podľa toho, čo dnes v médiách odznieva. Ja ho hodnotím ako policajného prezidenta za obdobie, keď ním bol. Pozrite sa, tie štatistiky sa nezmenili ani dnes. Čísla, ktoré vykazovala jeho práca za roky 2012 až 2018 sú stále rovnaké. Jeho práca a vedenie polície za jeho éry prispievali k dobrým číslam.

Obhajovali by ste ho teda číslami aj dnes? Lebo fakt je i to, že policajti sa priznávajú ku korupcii.

Prepáčte, o mne hovoria, že som človek faktov. Nenakladám s emóciami, domnienkami. Nikdy som sa k žiadnemu živému vyšetrovaniu nevyjadrovala. Treba si po­čkať na finálny verdikt súdu, potom môžeme komentovať. Ak tento verdikt nemáme, je základným pilierom demokratickej spoločnosti to, že dovtedy tu platí prezump­cia neviny.

Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) zrušil rezortu vnútra tender vypísaný pod vaším vedením na 26-tisíc kamier pre políciu za 100 miliónov eur. Boli tam podozrenia, že bol šitý na mieru pre Bonul. Uznávate, že ste pochybili?

Vôbec si nespomínam, že by bol tento tender alebo nejaký iný tender šitý na mieru. Bol to tender, ako ktorýkoľvek iný na ministerstve vnútra. Dôverovala som všetkým, ktorí na odbore pracujú, že tendre, ktoré sa kreujú na ministerstve vnútra, majú len jeden cieľ: aby bola vysúťažená najlepšia ponuka. A garantujem vám, nikdy by som nepodpísala žiaden tender, ktorý by bol scestný.

Tej súťaži sa vyčítalo, že nakúpiť sa mali staršie kamery, v tom čase už ťažko zohnateľné, že cena bol prehnaná, že pre záujemcov o tender sa podmieňoval obrat v minulom roku 18 miliónov. Výčitky sa týkali aj toho, že ministerstvo niektoré časti zadania nešpecifikovalo dostatočne a potom na otázky firiem uvádzalo nové požiadavky, ktoré tam pôvodne neboli. 

O tomto zrušenom tendri viem len preto, lebo raz mi ho v jednej relácii poslankyňa ozrejmila, že nám ÚVO nejaký tender zrušil a odvolali sme sa. Ja ako ministerka rezortu s 50-tisíc zamestancami, sami uznáte, som nemala priestor zaujímať sa a držať v hlave informácie o toľkých tendroch.

Ste v komisii, ktorá vyšetruje okolnosti väzby a smrti Milana Lučanského. Našli ste niečo, čo vás znepokojuje?

Po prvé, táto komisia je kontrolná, zriadená na pokyn ministerky spravodlivosti, nie vyšetrovacia. Veľa ľudí očakáva, že niečo vyšetríme. Nie sme však orgán činný v trestnom konaní. Nemáme celý obraz jednotlivých dôkazov a faktov, ktoré by sme potrebovali, aby sme sa skutočne dopátrali k pravde, či je taká, alebo onaká.

Dostávate sa však k informáciám, ktoré verejnosť nemá.

Áno. Na začiatku ministerka povedala, že nám bude k dispozícii všetko, čo bude mať k dispozícii jej rezort alebo jeho inštitúcie. Podpísali sme mlčanlivosť, za ktorú sme získali prístup k dokumentom. Bez súhlasu rodiny generála Lučanského však nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie nebudeme môcť. Nebudeme sa ani môcť rozprávať s lekármi a so zdravotníkmi, ktorí ho ošetrovali vo fakultnej nemocnici v Prešove či vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. Máme teda len časť informácií.

Čo bude teda výstupom komisie? Čo od toho očakávate?

Naša hlavná úloha je prešetriť, či zbor väzenskej a justičnej stráže postupoval podľa platných nariadení a legislatívy a či sa nedopustil porušení.

Spovedali ste teda nie lekárov, ale viacerých dozorcov v Prešove, kde väznili pána Lučanského. Vyjadrili ste sa, že vám viaceré verzie nesedia. Čo to znamená?

V tomto prípade bežia na podnet generálneho prokurátora dve trestné stíhania. V jednom ide o to, či nedošlo k úmyselnému ublíženiu na zdraví, čo bolo po smrti generála Lučanského preklasifikované na trestný čin zabitia. Druhé trestné konanie by malo byť marenie právomoci verejného činiteľa, teda z pohľadu Zboru väzenskej a justičnej stráže. Všetky dôkazy sa preverujú. Nepovažujem teda za dobré, aby sme čiastkové informácie poskytovali médiám. Nemôžete dávať vinníkovi či páchateľovi trestného činu informáciu, akým smerom sa vyšetrovanie uberá, pretože podľa toho môže svoje svedecké výpovede aj správanie prispôsobiť.

Čo môžete z pozície členky komisie robiť, ak nie informovať o zisteniach verejnosť?

Mám niekoľko otázok, je viacero verzií udalostí. Pokým nebudem mať zodpovedané tieto otázky, obrátim sa na dozorujúceho prokurátora a svoje pochybnosti budem tlmočiť priamo jemu.

Budete žiadať legislatívne zmeny podmienok pre obvinených zavretých do väzby?

Určite ako predstaviteľka strany Hlas mám záujem, aby sa upravila dnes platná legislatíva, ktorá sa týka kolúznej väzby. Tá je platná od roku 2005, keď sa dĺžka kolúznej väzby menila na päť rokov kvôli Mikulášovi Černákovi. V jeho prípadoch sa ťažko získavali dôkazy. Nikto nepredpokladal, že tento najprísnejší režim kolúznej väzby spomedzi všetkých európskych krajín bude zneužitý systémom.

NEZNÁMY BRHEL Denisa Saková hovorí, že Jozefa Brhela videla párkrát v živote a na stranu Hlas nikdy nedal ani cent.
Zdroj: ARCHÍV PLUS 7 DNÍ

Ukázalo sa teda, že nie je dobré meniť legislatívu kvôli jednému vrahovi.

Za posledné mesiace sme svedkami toho, že systém nejakú právnu úpravu využil alebo zneužil. Ak máte niekoho v kolúznej väzbe jeden, dva, tri, šesť či dokonca 12 mesiacov, či vyše roka - a je veľa takých prípadov na Slovensku -, je otázne, prečo neexistuje kontrolný mechanizmus, ktorý by sledoval, či počas týchto mesiacov, keď ste vo väzbe, orgány činné v trestnom konaní konajú. Prečo sa potom nevenujú niekoľko mesiacov vyšetrovaniu prípadu tohto väzňa? Ďalšia vec je, že skoro každá domácnosť dnes bojuje s existenčnými problémami a každá vláda hľadá finančné prostriedky, kde len môže. Na Slovensku máme dlhodobo preplnené väznice. Jednoducho každý deň väzobného stíhania niečo stojí aj daňových poplatníkov, takže aj ekonomická otázka je namieste.

Navštívili ste manželku pána Lučanského po tragédii?

Nie, nenavštívila som. Myslím si, že každá rodina po takejto tragédii potrebuje čas a priestor, aby sa s nešťastnou udalosťou vyrovnala.

Je funkcia policajného prezidenta taká neatraktívna, že sa do nej prihlásili len dvaja kandidáti?

Možno nie ani taká neatraktívna ako náročná. Veľa ľudí má pred ňou rešpekt.

Ako hodnotíte úroveň vypočúvania? Odporučil výbor lepšieho kandidáta?

Koncepcie oboch kandidátov mali veľmi podobné črty a vychádzali zrejme z reformy, ktorú pán minister oznámil ešte v marci a na ministerstve sa pripravuje niekoľko mesiacov. Preto som sa zdržala pri hlasovaní o oboch kandidátoch.

Prekážalo vám, čo navrhujú do budúcnosti pre Policajný zbor?

Navrhovali, aby celková organizačná štruktúra bola daná do troch oblastných riaditeľstiev: západ, stred a východ a metropolitná polícia Bratislava. To znamená, že absolútne popierajú územnosprávne členenie Slovenskej republiky na osem krajov. Neviem si predstaviť, ako by to malo presne fungovať, lebo ministerstvo spravodlivosti uviedlo pripravovanú súdnu mapu, kde mení obsahovo a vecne pôsobnosť jednotlivých súdov. Do toho prokuratúra ako ďalší orgán činný v trestnom konaní, ktorá nemení vôbec nič. Je to absolútne nesystémové riešenie dvoch ministerstiev - spravodlivosti a vnútra. Ak ho robia, tak v konsenze a mali by mať spoločný plán.

Boli odpovede pána Hamrana podľa vás taká katastrofa, keď neprešiel výborom? Hovorilo sa, že on je favorit priechodnejší pre vládu.

Čo vyrušilo asi najviac, bolo, keď sa kandidátov pýtali, aký bol najväčší úspech ich kariéry. Pán podplukovník Hamran povedal, že zabitie útočníka na 63 metrov. To asi nebolo šťastné vyjadrenie.

Ako poznáte Petra Kovaříka, ktorý sa stal novým policajným prezidentom?

Myslím, že som ho spoznala v roku 2012, keď bol policajným pridelencom v USA. Neskôr som sa s ním stretávala ako ministerka vnútra na zasadnutiach bezpečnostnej rady štátu, pretože bol jej tajomníkom. Myslím, že náš vzťah bol veľmi kolegiálny.

Jednou z výčitiek, ktoré na adresu Petra Kovaříka zazneli, je podozrenie, že kryl vášho bývalého kolegu zo Smeru Viktora Stromčeka. Neriešil materiál, ktorý mu pristál na stole, o možnej korupcii. Zaujímali ste sa o to, ako to bolo v Smere?

Nie, medzi bývalými kolegami v Smere som sa o to nezaujímala. Zaujímala som sa o to priamo u ministra vnútra, pretože sme spolu boli v jednej diskusnej relácii a presne táto otázka padla. Minister Mikulec vtedy sľúbil, že dá preveriť inšpekciou ministerstva vnútra, či pán Kovařík splnil všetky nariadenia pri tomto postupe.

Denisa Saková
Zdroj: TASR - Jaroslav Novák

Zaujímali ste sa, či dal?

Nechcela som sa ho to pýtať na híringu, opýtam sa ho však na to určite.

Je polícia spolitizovaná?

Ja si to nemyslím. Každého funkcionára, ktorého som na stoličku ustanovila počas svojho pôsobenia ako ministerky vnútra, som vymenovala podľa výsledkov práce. Žiadneho som nevymenovala na základe nejakého politického trička.

Hodnotíte odkrývanie skorumpovanej práce polície ako zlyhanie systému alebo jedincov?

Nikdy som nevnášala do žiadneho vyšetrovania svoje pocity a domnienky. To je to najhoršie, čo môžete urobiť.

Takže nám svoj osobný názor nepoviete?

Viete, padli tu nejaké obvinenia. Všetko treba prešetriť. Keď máte fakty a dôkazy, potom môžete robiť závery.

Robert Fico kritizoval vaše avizované a nakoniec nezrealizované zbieranie podpisov na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách počas skríningu.

Sme najsilnejšia politická strana. Pre nás nie je politika povolaním, ale poslaním. Citlivo vnímame spätnú väzbu od občanov, ktorá sa k nám dostane. Vzhľadom na náladu v spoločnosti nemôžeme opomenúť hlas ľudu a museli sme sa postaviť k výzve občanov čelom. Preto sme sa rozhodli reagovať na ich podnety a pripraviť zbieranie hlasov.

Uznávate, že zbieranie podpisov pred tým, ako idú Slováci na výter z nosa, možno nebol najlepší nápad?

To sme mali len ako jeden z prvých návrhov. Keby neboli vyhrážky zo strany koalície, brali sme to tak, že ľudia musia vyjsť von, postaviť sa do radu, a ak pri ceste z testu podpíšu referendový lístok, žiadny zákaz by sme neporušili. Vzhľadom na vyhrážky koaličných strán sme potom formu upravili, aby sme nevystavili riziku tých ľudí, ktorí by stáli pri hárkoch, alebo tých, ktorí by hárky podpisovali.

Vo VIP-ke sa to hemžilo politikmi. Po zápase sa v nej bavili aj ministerka vnútra Denisa Saková (vľavo) a premiér Peter Pellegrini.
Zdroj: Michal Smrčok

Prečítajte si tiež: