Vyrubovanie lesov, všade plasty a hroziaca klimatická katastrofa podľa neho straší aj Slovákov. Vďaka minulosti v Greenpeace, ale aj angažovanosti v boji za životné prostredie sa prekrúžkoval až do europarlamentu. „Poľnohospodári nepestujú repku preto, lebo po tom veľmi túžia. Pestujú to, čo im zabezpečí príjem, aby mohli prežiť. Systém musí myslieť na

poľnohospodárov, aby sa im oplatilo pestovať oveľa širšie spektrum plodín,“ hovorí a dodáva, že sa to dá zmeniť pri schvaľovaní rozpočtu Európskej únie (EÚ) na poľnohospodárstvo. O tom, že aj Slovensko je zaplavené plastmi, o rušení ťažby uhlia na hornej Nitre, ale o aj tom, prečo nie je správne stavať spaľovne odpadu, sa s europoslancom MARTINOM HOJSÍKOM (42) rozprávala JULIÁNA BIELIKOVÁ.

Ako sa vám podarilo, že ako ekológ a človek, ktorý sa dlhé roky venoval životnému prostrediu, ste sa prekrúžkovali do Európskeho parlamentu (EP)?

Je to asi kombinácia viacerých faktorov. V prvom rade si čím viac ľudí uvedomuje hrozby, ktoré vyplývajú z ničenia prírody. Od klimatickej katastrofy, ktorá nám hrozí, cez likvidáciu lesov na Slovensku vrátane chránených území až po ohrozenie vody a obrovské množstvá plastového odpadu. Ľudia to už silno vnímajú. Snažili sme sa ponúknuť odbornú aj dlhodobú skúsenosť v týchto oblastiach. Nie je to predvolebný marketing, je to niečo, čomu sa dlhodobo venujeme a uchádzame sa o vašu dôveru. A voliči nám ju dali.

Ako sa vám komunikovalo s ľuďmi počas kampane? Predsa len sú environmentálne témy obvykle veľmi odborné.

Pri komunikácii s voličmi treba byť normálny človek. Aj kultúra je dôležitá oblasť, no kulturológia je zložitá veda. Tie základné hodnotové veci, ktoré sa týkajú verejného priestoru a kultúry, však vníma každý. A podobne je to pri témach o životnom prostredí. Treba komunikovať s ľuďmi jazykom, ktorý je im blízky, a nie ako úzko špecializovaný expert. Treba hovoriť o veciach, ktoré ľudí trápia. To sme sa snažili robiť, priblížiť im problémy životného prostredia ako niečo, čo sa ich naozaj týka.

Teda ľudia už naplno vnímajú problém globálneho otepľovania, vyrubovania lesov, zavalenia plastmi?

Áno, aj prieskumy ukazovali, že tieto témy naberajú na dôležitosti a ľudia si to uvedomujú. A najmä sú ochotní ísť kvôli tomu voliť a to je veľký signál pre politiku na Slovensku.

Už máte plány, ako presadzovať tieto témy v europarlamente?

Tieto témy nie sú nič exotické. U nás to možno tak pôsobí, lebo sme boli jediní, no napríklad požiadavku na 55-percentné zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 schválil tohto roku Európsky parlament veľkou väčšinou hlasov. Diskusie o tom, že treba znížiť množstvo plastového odpadu a prejsť na cirkulárnu ekonomiku, tu dávno sú. To sa v Európskej únii rieši. My sme prišli s tým, o čom je v Európe horúca a dôležitá diskusia, no na Slovensku to nikto nerieši.

Vy aj váš kolega Wiezik ste sa prekrúžkovali. Prečo ste neboli na kandidátke vyššie, keď ide o témy, ktoré vašich voličov oslovujú?

Kandidátka bola zostavovaná tak, že sme sa spájali so Spolu. Išlo o spojenie dvoch pripravených kandidátok. Ja som bol v rámci Progresívneho Slovenska na treťom mieste a na spoločnej kandidátke na ôsmom. Som veľmi rád, že sme mali v prvej štvorke dve ženy. Podľa mňa je škoda, že nemáme europoslankyňu. Obe mali veľmi dobrú ponuku. Prevážila veľmi silná tematickosť toho, čo sme s Michalom Wiezikom zastávali. Prekrúžkovanie je veľmi silný signál pre naše strany, že tieto témy sú pre voličov veľmi dôležité.

Ktorá z tém o ochrane životného prostredia je podľa vás najdôležitejšia? Ktorej sa bude EP venovať?

Skoro všetkému z toho, čo tam je. Na stole je niekoľko správ k téme klimatickej zmeny. Druhá je cirkulárna ekonomika, to znamená nielen menej plastového odpadu, ale to, ako čo najviac vecí opätovne využívať. Teda produkovať čo najmenej odpadu. Samozrejme, ochrana lesov bude veľmi dôležitá aj z pohľadu poľnohospodárstva. Lebo sa bude rozhodovať o rozpočte na najbližších päť rokov a v ňom je najväčšou položkou práve poľnohospodárska politika, ktorá musí mať aj vzťah k ochrane prírody. Musíme mať kvalitnú podporu pre systém divočiny. Potrebujeme, aby bola poľnohospodárska politika citlivá k farmárom, k zvieratám aj prírode. To sa budeme snažiť presadzovať.

V Českej republike sa nedávno riešilo pestovanie repky, že dochádza k otravám živočíchov. A zdá sa, že to nebolo len repkou, ale aj postrekmi. Keď človek cestuje po Slovensku, tiež je všetko žlté.

Áno, teraz sme počas volebnej kampane niekoľko týždňov cestovali po krajine a, áno, Slovensko je žlté. Podiel repky je síce menší ako v Česku, ale je to problém. Potrebujeme zvýšiť biodiverzitu v poľnohospodárstve. Nemyslím si, že repka je tá najlepšia cesta vpred, čo sa týka zníženia emisií skleníkových plynov v doprave. Nepomohol by ani palmový olej, ktorý je rovnaký problém. Čitatelia určite poznajú kampane, ktoré sa objavili okolo potravinárskych firiem a ich používania palmového oleja. Žiaľ, v rámci Únie sa väčšina palmového oleja používala ako prísada do dieslov a to je niečo, čo bude končiť. Malajzia je, samozrejme, nahnevaná, ale vďaka tlaku verejnosti sa to podarilo. Je však nutné zmeniť systém podpory biopalív tak, aby bol citlivý k prírode.

Minulosť v Greenpeace: Hojsík sa dlhé roky venuje ochrane prostredia. Šéfoval niekoľkým kampaniam známeho ekologického hnutia.
Minulosť v Greenpeace: Hojsík sa dlhé roky venuje ochrane prostredia. Šéfoval niekoľkým kampaniam známeho ekologického hnutia.
Zdroj: tasr

Keď hovoríme o poľnohospodároch a repke, dá sa to zmeniť iným spôsobom dotácií?

Je to v tom, čo sa poľnohospodárom oplatí. Oni nepestujú repku preto, lebo po tom veľmi túžia. Pestujú to, čo im zabezpečí príjem, aby mohli prežiť. Systém musí myslieť na poľnohospodárov, aby sa im oplatilo pestovať oveľa širšie spektrum plodín. Keď prídete do obchodu, aby ste si mohli kúpiť našu šošovicu, nielen kanadskú. Najmä keď u nás sa dá šošovica pestovať. Aby sa to poľnohospodárom oplatilo. Neprikázať, že toto musíte pestovať a je nám jedno, či skrachujú. Nie, oni musia mať možnosť slušného prežitia.

Keď bola pred rokmi katastrofa v Tatrách a riešilo sa, či zasiahnuť, alebo nechať lesy sa s tým vyrovnať, verejnosť bola naklonená skôr prolesnícky. A teraz, keď sa objavili satelitné snímky, ako miznú lesy, začína sa to obracať. Vidia to ľudia kritickejšie?

Jednoznačne. Bolo to vidieť aj na diskusii ohľadom postrekov v lesoch. Ale je to v základnom uvedomení, že máme hospodárske lesy, kde je cieľom produkcia dreva. No mali by sme mať aj lesy, časť krajiny, kde je hlavným cieľom príroda. Za tie milióny rokov príroda dokázala, že vie veci vyriešiť aj bez zásahu človeka. Musíme nechať časť krajiny divočine, prírode. Ona sa s tým vyrovná. Boli argumenty, že lykožrút preletí. Na to sú ochranné pásma, kde sa má citlivo hospodáriť. Ale povedzme si pravdu. S lykožrútom majú obrovský problém v hospodárskych lesoch a nevedia to vyriešiť. Takže to nie je v tom, že preto, lebo v Tichej a Kôprovej doline sa prestalo ťažiť, majú v Levočských vrchoch a na Orave problém. Súvisí so zmenou klímy. Je teplejšie a lykožrút nemá dva, ale tri životné cykly za leto. Samozrejme, že je ich potom viac.

Dalo by sa to považovať za odpoveď na otázku bežného človeka, ktorý možno pracuje niekde vo fabrike, slušne žije a pýta sa, čo má s tým, že v moriach sú plasty, alebo s globálnym otepľovaním. Sme malá krajina.

Toto je jeden z problémov, prečo sa téma globálneho otepľovania ťažko rieši. Je to komplikovaná a vzdialená vec. Preto je dôležitý slovník, keď hovoríme o globálnom otepľovaní. Teplučko je také príjemné. Teplučko mám rád. Ale tie možné dôsledky sú naozaj katastrofálne, ak sa to vymkne z rúk. Plasty sú príkladom toho, ako je to blízko. V Dunaji nad Bratislavou pláva už teraz toľko plastov, čo rýb. Nemusíme na nič čakať, je to tu. Vlani na riečke Bodviná išiel nie ľadochod, ale plastochod. My ten problém reálne máme tu na Slovensku. Ľudia bez ohľadu na vek, pohlavie a to, či sú z východu alebo z Bratislavy, začínajú vnímať, že sa dejú veci, ktoré sú zlé a ovplyvňujú ich. Prejavuje sa to už aj vo voľbách.  Nedávno sme mali v Podunajských Biskupiciach kauzu s nelegálnou skládkou. Obrovskou. Ľudia aj vďaka tomu zistili, že na Slovensku sa väčšina odpadu skládkuje. Čo sa dá spraviť s tým, aby sme sa nestali skládkou? Okrem toho klasického neprodukovať toľko odpadu?  Ale to je riešenie. Ono to možno znie strašne sprofanovane. Ale je to tak ako s energiou. Najlepšia energia je tá, ktorú nepotrebujete. Tak aj odpad je najlepší ten, ktorý nevytvoríte. Ľuďom to často opisujem. V supermarkete máte v prepravke papriky, z ktorých si vyberiete. A vedľa máte také isté v plastovej vaničke a v plastovom vrecku. To je ten odpad, ktorý je zbytočný. Vôbec tie vrecúška a vaničky nepotrebujeme.

Ale čo s ďalším odpadom, ktorý produkujeme?

Keby sme na Slovensku vyriešili problém biologicky rozložiteľného odpadu, urobíme veľký krok vpred. Takmer 50 percent komunálneho odpadu z domácností tvorí biologicky rozložiteľný odpad. Ja mám doma vermikompostér, teda dážďovky. Ale nie každý má doma balkón alebo sa na to necíti. Ja to úplne chápem. Je potrebné, aby sme na Slovensku viac rozbehli zber biologického odpadu, ktorý by sme kompostovali. Vo väčších mestách sa z toho dá urobiť bioplyn. A humus by sme vracali naspäť do pôdy. Zrazu máte polovicu odpadu preč. Druhá vec je, že kvalitnou separáciou, napríklad recyklovateľných plastov, je ďalšie obrovské množstvo odpadu preč. Skládkovanie je najhoršie. A druhé najhoršie je spaľovanie.

Práve spaľovne sú však populárne a objavujú sa plány na výstavbu ďalších.

Myslím si, že prístup by nemal byť taký, že sa snažíme najhoršie riešenie nahradiť druhým najhorším. Ako štát by sme mali povedať, poďme do toho najlepšieho riešenia. Potom poďme na druhé najlepšie. A na konci dňa možno zostane v prevádzke košická a bratislavská spaľovňa a možno ani tie nebude treba.

Vlani prepukla kauza s baňami, kde aktivistov z Greenpeace zadržali. Progresívne Slovensko prišlo s výpočtami a tvrdením, že Hornonitrianske bane by bolo výhodnejšie zavrieť. Ako by to mohlo fungovať?

Vlani v máji sme rozbehli kampaň Nebanujme, kde sme prezentovali, že nielenže chceme zastaviť dotácie a ukončiť ťažbu uhlia na Slovensku, ale prišli sme aj s riešením pre región. To, čo tu máme, je veľká výzva, urobiť Slovensko nielen zelenším, ale aj spravodlivejším miestom pre život. A pre všetkých, nielen zopár vyvolených. Časť tých baníkov je blízko dôchodkového veku. Zdravotný stav najmä tých, ktorí pracovali pod zemou, nie je jednoduchý. Skoršie odchádzajú do dôchodku. Pre nás ako občanov by bolo lepšie poslať ich do dôchodku ešte skôr. Pre tých mladších urobiť rekvalifikačné programy. A aby nemali obavy, garantovať im tri roky príjem. Ak sa zapoja do rekvalifikácie a nájdu si adekvátne ohodnotenú prácu, štát im zaručí, že budú dostávať toľko, koľko teraz. Tosa oplatí.

Ako to?

Povedzme si rovno. Súčasné „využívanie domáceho uhlia“ vychádza na 115 miliónov eur ročne. To je viac ako dvojnásobok priemerného platu vo firme. To znamená, že keby všetci zamestnanci ostali sedieť doma a nič nerobili a platili by sme im to, čo doteraz, stálo by nás to menej.

Ale znamená to asi aj to, že sa prestane znečisťovať prostredie spaľovaním lignitu.

Áno, náklady na životné prostredie a ľudské zdravie vychádzajú v stovkách miliónov eur ročne. A to platíme všetci. Ak sa zbavíme uhlia na hornej Nitre, ušetríme. Súčasne si treba uvedomiť, že zásoby uhlia nepatria Hornonitrianskym baniam, ale štátu, a teda nám občanom. Preto je dôležité, aby sme s ním narábali na prospech nás všetkých, nielen majiteľov Hornonitrianskych baní.

Aké sú prípravy na vstup do europarlamentu a kedy začínate?

Začína sa od júla, no práca sa už začala. Rokuje sa o tom, aké bude zloženie výborov. Zapájame sa do práce frakcie ALDE, kam patríme. Samozrejme, dávam dokopy tím ľudí. Europoslanec má dva tímy. Jeden v Bruseli a Štrasburgu a druhý v domovskej krajine. Pre mňa nie je práca europoslanca sedenie s inými europoslancami a rokovanie. To je len časť z toho. Druhá a rovnako dôležitá je byť čo najviac na Slovensku a s ľuďmi. Nie prinášať im posolstvo z Bruselu, ale počúvať ich. Veci, ktoré ich trápia, prinášať do Bruselu. Práca europoslanca je byť hlasom občanov v Európskej únii.

Dá sa bojovať s euroskeptickým pohľadom Slovákov, ktorí vnímajú Úniu cez kvóty pre migrantov či zakrivenie uhoriek?

Je to jeden z mojich cieľov. V europarlamente som pôsobil, ešte keď som bol v Greenpeace. Presviedčal som europoslancov o tom, aby nás lepšie ochránili pred nebezpečnými chemikáliami. Vo veciach okolo nás sa používali chemikálie, ktoré môžu spôsobiť napríklad rakovinu, narušiť hormonálny systém. Často sa miesto nich dajú použiť iné látky, ktoré nebezpečné nie sú. Napríklad vo farbách sa používala látka spôsobujúca rakovinu. Chceli sme dostať logiku a ochranu zdravia a životného prostredia do zákona, čo sa podarilo. To je príklad toho, že Európsky parlament bol kľúčový a ochránil aj Slovákov a Slovenky pred nebezpečnými chemikáliami. Dáva nám to hlas na európskej úrovni. Máme tam priamo volených zástupcov a rozhodujú o tom, ako Európu riadime. Veľké globálne problémy vieme najlepšie riešiť v rámci EÚ. Pretože tam sme zrazu my globálni hráči. Sme superveľmoc a dokážeme ovplyvniť nielen to, čo sa deje v Únii, ale aj na celom svete. Ako Slovensko. A to je úžasné.

Aká bude otváracia téma?

Bude to podobné ako v našom parlamente. Budú sa voliť výbory, predsedovia, prezident parlamentu. Ja chcem byť vo výbore pre životné prostredie, ktorý je na rozdiel od toho slovenského mocný. Bude sa riešiť otázka klímy, cirkulárna ekonomika, chránené územia. Ale aj problematika obchodovania so šteňatami. Slovensko je, žiaľ, krajina, odkiaľ pochádza veľa kruto chovaných psov. Množitelia sú u nás veľký problém.