Lívia Černická

V podstate každý z&nbsp;nás si sporí na penziu v&nbsp;prvom pilieri. Prilepšenie na starobu znamená druhý pilier. V&nbsp;súčasnosti je v&nbsp;ňom pätnásť miliárd eur. Premiér Robert Fico položil verejne otázku, prečo by tieto peniaze mali končiť na amerických trhoch. On by ich chcel investovať napríklad do diaľnic. Viac sme sa o&nbsp;druhom pilieri zhovárali s&nbsp;analytikom RADOVANOM ĎURANOM (46) z&nbsp;Inštitútu ekonomických a&nbsp;sociálnych analýz.

Veľa sa hovorí o&nbsp;druhom pilieri. Premiér Robert Fico ohlásil „robustné naštartovanie“ ekonomiky a&nbsp;mieni ponúkať štátne dlhopisy. Môže donútiť spoločnosti, v&nbsp;ktorých si sporíme, aby ich nakupovali? Správcovské spoločnosti už nejaké štátne dlhopisy majú. V&nbsp;rámci garantovaných fondov musia nakupovať dlhopisy, ale majú limit, koľko ich môžu nakúpiť od jedného emitenta, čím sa myslí aj štát. Keď sa však pozrieme na históriu výstavby diaľnic, neviem si predstaviť horší investičný produkt, ako je financovanie diaľnic na Slovensku. Lebo pripomínajú nekonečný príbeh? To je signál, že ako zodpovedný investor by ste do nich peniaze nemali dávať. Navyše diaľnice na seba nezarobia. Lebo tie, ktoré si na seba zarobia, už stoja alebo sú vo výstavbe. Väčšinu mýta, ktoré sa vyberie, zhltnú úseky R1 do Nitry a&nbsp;obchvat Bratislavy. Dlhopisové financovanie má fungovať tak, že niekomu požičiam peniaze a&nbsp;on urobí projekt, investíciu a&nbsp;tá mi splatí dlhopisy aj úrok na tom dlhopise. To je investovanie. Štát však ponúka, aby občan vložil peniaze do diaľnic, a&nbsp;potom si štát požičia niekde inde, aby mohol občanovi jeho peniaze vrátiť. A&nbsp;úroky, ktoré bude štát počas dlhopisu splácať, zoberie zvýšením daní občanom, ktorí mu požičali tie peniaze. To je ako začarovaný kruh. To je zakrývanie reality. Občan si vždy musí položiť otázku, odkiaľ štát zoberie peniaze na vyplatenie dlhopisu a&nbsp;úrokov. Štáty predávajú dlhopisy na základe svojej schopnosti zdaňovať, respektíve vygenerovať dosť daní, aj ich rating je na tom postavený. Slovensko si teraz požičiava so štvorpercentným úrokom, najvyššou sadzbou v&nbsp;eurozóne. Tak nás finančné trhy pokutujú za to, že verejné financie nie sú v&nbsp;takom dobrom stave. Sme nespoľahlivý dlžník. Chcete si kupovať dlhopisy od nespoľahlivého dlžníka? Asi nie. Ale môže štát donútiť správcovské spoločnosti, aby za peniaze sporiteľov kupovali štátne dlhopisy? Druhý pilier je nástroj, ktorým sa dokážeme vymaniť zo slovenskej ekonomiky a&nbsp;profitovať z&nbsp;toho, že teraz rastie Francúzsko, Amerika alebo Južná Kórea, či Singapur. Naše úspory sa môžu presúvať po svete a&nbsp;zarábať tam, kde to práve rastie. V&nbsp;prvom pilieri sme totálne odkázaní na slovenskú ekonomiku, a&nbsp;keď sa jej nebude dariť, budeme chudobnejší aj ako pracujúci, lebo budeme mať nižšie mzdy, aj ako dôchodcovia, lebo tí sú závislí od miezd pracujúcich. Ak by vláda donútila správcovské spoločnosti, aby nakúpili viac slovenských cenných papierov, zväčší sa naša závislosť od slovenskej ekonomiky a&nbsp;zmenší sa schopnosť profitovať zo zahraničia. Čiže prídeme o&nbsp;zhodnotenie úspor? Kým presne nevidím ten návrh, nemôžem jednoznačne povedať, či prídeme o&nbsp;zhodnotenie, alebo nie. To závisí aj od časového horizontu. Väčšina úspor je teraz v&nbsp;negarantovaných fondoch, ale päť miliárd eur je v&nbsp;garantovaných fondoch a&nbsp;ďalšia časť z&nbsp;nich by bola investovaná do štátnych dlhopisov. Ale to je skôr politické rozhodnutie. Treba však upozorniť, že povinný nákup štátnych dlhopisov je nič oproti tomu, čo politici dosiaľ urobili s&nbsp;úsporami sporiteľov. Zaviedli povinné garancie do fondov a&nbsp;potom nezmyselne presunuli ľudí do dlhových fondov. Vtedy politici ukradli sporiteľom miliardy eur. To je najväčšia škoda, ktorá je už spravená. Aký je výsledok? Veľa 55– až 60-ročných ľudí, ktorí sú v&nbsp;druhom pilieri, nemajú veľmi nasporené. Pretože ich štát vyhnal z&nbsp;akciových fondov alebo im nanútil neatraktívne dôchodkové fondy. Teraz budú mať politici ľahkú situáciu, keď povedia, že tam máte nasporených desaťtisíc, keď pôjdete do prvého piliera, za 20 rokov dostanete trinásťtisíc. Otázka je, koľko ľudí s&nbsp;nízkymi príjmami si sporí v&nbsp;druhom pilieri, pretože už bol štyrikrát otvorený a&nbsp;je pravdepodobné, že už odtiaľ odišli. Môže sa ešte znížiť aj percento z&nbsp;odvodov, ktorým si ľudia prispievajú do druhého piliera? Obávam sa, že štát ešte ďalej zníži sadzbu do druhého piliera na 2,5&nbsp;percenta. Bude mať zmysel sporiť si na penziu v&nbsp;tomto pilieri? Druhý pilier prežije aj s&nbsp;2,5 percenta, lebo možnosť zhodnotiť pros­triedky bude stále rovnaká. Pre sporiteľa v&nbsp;druhom pilieri to znamená, že bude viac závislý od prvého piliera. Kto už tam má našetrených 20-tisíc eur, je to zaujímavá suma na zhodnocovanie a&nbsp;dedenie. Len nových ľudí to môže odrádzať, pre také malé percento sa im možno nebude chcieť trápiť si hlavu. Je však veľká pravdepodobnosť, že v&nbsp;druhom pilieri sa budú zhodnocovať úspory rýchlejšie, ako bude rásť priemerná mzda.

Pred dvadsiatimi rokmi, keď vznikal druhý pilier, išlo doň až deväť percent z&nbsp;povinného odvodu. Vráti sa to ešte niekedy? To ťažko dosiahnuť politicky. Keď sa znížil odvod z&nbsp;5,5 na štyri percentá, štát na tom „zarobil“ 400 miliónov eur. Tie peniaze, ktoré idú do druhého piliera, chýbajú Sociálnej poisťovni. Ak by to bolo deväť percent, štát by musel každý rok nájsť dve miliardy eur, ktorými by dotoval poisťovňu. Keď sa spustila reforma, rátalo sa s&nbsp;privatizačnými príjmami za SPP, elektrárne a&nbsp;podobne, ktoré tento výpadok mali pokryť, ale už sa na tento účel dávno vyčerpali. Politici nie sú ochotní toľko peňazí odtrhnúť z&nbsp;portfólia dávok, možného zvyšovania príspevkov, dotácií a&nbsp;podobne. Nechcú šetriť iné výdavky, aby podporovali reformu dôchodkového systému. S&nbsp;tým sa voľby na Slovensku nevyhrávajú. Chcú mať viac peňazí na ruke, ktoré môžu s&nbsp;pompou rozdeľovať. Zoberme si situáciu – opäť sa otvorí druhý pilier a&nbsp;zároveň sa zníži percento. Komu sa oplatí zostať v&nbsp;druhom pilieri? To musí každý posúdiť sám. Pre niekto, kto má nadváhu, vysoký tlak, fajčí a&nbsp;očakáva, že sa dožije 65&nbsp;rokov, má päťtisíc eur vysokú cenu, lebo si ich stihne užiť. Pre niekoho, kto má šancu dožiť ešte 30 rokov na dôchodku, je päťtisíc eur málo. Je to veľmi individuálne.

Odborník varuje: Investovanie do diaľnic dôchodok nezachráni

Lívia Černická

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Odborník varuje: Investovanie do diaľnic dôchodok nezachráni

Lívia Černická

Súvisiace články

Politici sa nám tlačia do uší: Pellegrini má vlastnú hymnu, Poliačik odspieval program

Odvolaný Mazák si svoju dobrú povesť cení na 50-tisíc eur

Bolo to vtipné, opisuje Záleská, ako justičného strážcu označila za iniciatívneho blbca

Krajskí prokurátori stoja za Žilinkom. Robíte blbú náladu, odkazujú nespokojným kolegom

Nenaleťte na vysoké zisky. Ako sa nedať nachytať podvodníkom

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás