Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Ťažkosti s&nbsp;kĺbmi trápia starších ľudí aj vrcholových športovcov. Vlani v&nbsp;decembri absolvovala výmenu oboch kolenných kĺbov aj fitneska Zora Czoborová. Už v&nbsp;prvý deň po operácii sa postavila na nohy a&nbsp;urobila pár krokov. <a rel="noopener" href="https://pentahospitals.sk/totalne-endoprotezy/" target="_blank">Implantácia kĺbových náhrad</a> zlepšuje na Slovensku život tisíckam ľudí ročne a&nbsp;patrí medzi najbezpečnejšie operácie s&nbsp;fantastickým výsledkom – pacienti s&nbsp;bolesťami a&nbsp;obmedzeným pohybom sa po 40-minútovom zákroku môžu postupne vrátiť k&nbsp;plnohodnotnému životu. Problémom nášho zdravotníctva je však kapacita – chýbajú operačné miesta aj odborníci. „Na Slovensku sa ročne vykoná asi šesť- až osemtisíc operácií bedrového kĺbu. V&nbsp;porovnaní so západnou Európou je to asi 60 percent oproti priemeru krajín OECD. Pacienti skôr pribúdajú a&nbsp;predlžujú sa aj čakacie lehoty na výkon,“ opisuje situáciu dlhoročný prednosta I. ortopedicko-traumatologickej kliniky LF UK, SZU a&nbsp;UNB, Nemocnica Ružinov, ktorý od tohto roku pôsobí aj v&nbsp;nemocnici Medissimo zameranej na ortopédiu, športovú traumatológiu a&nbsp;rehabilitáciu. Uznávaný špecialista s&nbsp;vyše 30-ročnou praxou v&nbsp;oblasti náhrady kĺbov ANDREY ŠVEC (56) pôsobí ako inštruktážny operatér vo výučbe najmodernejších operačných techník <a rel="noopener" href="https://pentahospitals.sk/totalne-endoprotezy/" target="_blank">výmeny kĺbov</a> a&nbsp;absolvoval množstvo odborných zahraničných stáží. V&nbsp;rozhovore s&nbsp;MONIKOU MIKULCOVOU ozrejmil vývoj tejto medicínskej oblasti, jeho prínos pre pacientov, ale aj význam špecializovaných nemocníc, kde sa dočkáte potrebnej operácie nie o&nbsp;rok či dokonca dva, ale už do dvoch mesiacov.

Medicína sa stala osudom celej vašej rodiny. Kto každý sa jej upísal? Prvým lekárom bol dedko, stal sa profesorom farmakológie, a&nbsp;rovnako otec, ktorý pôsobil aj ako dekan farmaceutickej fakulty v&nbsp;Bratislave. Strýko bol profesorom onkológie, manželka je lekárka, pôvodne internistka, teraz pracuje vo farmaceutickej firme. No a&nbsp;syn teraz študuje v&nbsp;Bratislave stomatológiu. Čo rozhodlo o&nbsp;vašom zameraní na ortopédiu? Pôvodne ste vraj chceli študovať niečo celkom iné ako medicínu. Hrával som basketbal a&nbsp;uvažoval som nad prácou športového novinára. Od toho ma však odhovorili rodičia aj spolužiaci. Keď som začal študovať medicínu, stále ma to ťahalo k&nbsp;športu a&nbsp;chcel som sa zamerať na športovú traumatológiu. Dostal som však miesto asistenta na I. ortopedickej klinike LF UK na Hlbokej ceste v&nbsp;Bratislave a&nbsp;objavil som čaro ortopédie. Je ženského rodu. (Úsmev.) Mal som vynikajúcich učiteľov a&nbsp;zaujala ma aj onkoortopédia, liečba pacientov s&nbsp;nádormi pohybového aparátu, ktorej sa tiež dodnes venujem.

Pracujete v&nbsp;ružinovskej nemocnici, ale aj v&nbsp;súkromnom Medissime. V&nbsp;zahraničí lekárske kapacity operujú tiež na klinikách aj menších pracoviskách. V&nbsp;čom vidíte prínos špecializovaných zariadení? Ružinovská klinika, kde pracujem ako prednosta, má viac ako storočnú tradíciu – presťahovala sa z&nbsp;Hlbokej cesty v&nbsp;roku 2003. Rieši kompletnú ortopédiu a&nbsp;ortopedickú starostlivosť od onkoortopédie, spinálnej chirurgie, to znamená operácie chrbtice, endoprotetiky, teda implantácie náhrady kĺbov, po artroskopické operácie, starostlivosť o&nbsp;pacientov s&nbsp;reumatoidnou artritídou a&nbsp;všetky ostatné časti ortopédie. Veľké kliniky majú veľmi široký záber, nie je tam taká vysoká špecializácia ako v&nbsp;zariadeniach, kde sa robí obmedzený rozsah výkonov a&nbsp;všetky procesy sú štandardizované. Posledné roky narastá dopyt po operáciách z&nbsp;radov pacientov s&nbsp;artrózou veľkých kĺbov, a&nbsp;tak aj v&nbsp;zahraničí vznikajú špecializované pracoviská.

V&nbsp;akom veku sa najčastejšie prejavuje toto degeneratívne ochorenie, pri ktorom dochádza k&nbsp;poškodeniu chrupavky pokrývajúcej povrch kostí? Súvisí so starnutím, ale začína sa už okolo štyridsiateho roku života. Najviac pacientov máme vo veku okolo 60 a&nbsp;70 rokov. Neradi operujeme mladších ako 50-ročných, len keď je to naozaj nevyhnutné. U&nbsp;nich je väčšie riziko ako u&nbsp;starších, že implantát bude viac zaťažený a&nbsp;v&nbsp;budúcnosti budú pri jeho zlyhaní potrebovať reoperáciu. V&nbsp;prípade týchto operácií teda platí, že čím starší pacient, tým väčší úspech? Alebo aj tu je nejaká hranica? U&nbsp;mladších ľudí je výrazne vyššia fyzická záťaž, tí starší už nie sú takí aktívni, žijú pokojnejšie, takže pri pohybe nedochádza v&nbsp;kĺboch k&nbsp;takým oterom povrchov implantovaných materiálov. Čím starší človek, tým menšie riziko, že dôjde k&nbsp;zlyhaniu implantátu. Ale neplatí doslovne, že čím starší, tým lepšie. Ak sa prešvihne čas, keď je anatomicky zachovaný kĺb a&nbsp;jeho jednotlivé časti, kde môžeme implantát ukotviť, musíme používať špeciálne implantáty a&nbsp;tie výsledky už nemusia byť také dobré. Aké sú príznaky tohto ochorenia? Spočiatku to je bolesť, nemusí byť výrazná, najčastejšie po nejakej fyzickej námahe. Postupne sa zintenzívňuje, predlžuje alebo sa skracuje interval medzi jej jednotlivými fázami. V&nbsp;tých vyšších štádiách je bolesť trvalá a&nbsp;v&nbsp;terminálnych je aj v&nbsp;pokoji. Pacienti nemôžu spať a&nbsp;de facto im to rui­nuje normálny život.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Môžeme nejako predísť tomuto ochoreniu? Evidentná prevencia, ktorá by stopercentne fungovala, neexistuje. Človek by si mal udržiavať primeranú hmotnosť, lebo v&nbsp;prípade kolien je dokázané, že nadváha spôsobuje skoršie opotrebovanie chrupaviek v&nbsp;tejto časti. Takže prevenciou je zdravší životný štýl, dostatočná relaxácia a&nbsp;doplnkové športy ako plávanie či cyklistika. Riešenie artróz je aj vaša hlavná náplň v&nbsp;Medissime. Na ktoré sa zameriavate? Na váhonosné kĺby ako bedro a&nbsp;koleno a&nbsp;artrózu ramenného kĺbu. Týchto pacientov je najviac aj v ambulanciách a&nbsp;čakacie lehoty už v&nbsp;posledných rokoch presahujú jeden rok, niekde sa blížia k&nbsp;dvom rokom. Dopyt po týchto operáciách je veľmi vysoký a&nbsp;toto je jedna z&nbsp;možností, ako to riešiť. Aké sú v&nbsp;takomto špecializovanom zariadení čakacie lehoty? Dnes dokážeme pacientovi plánovať operačný zákrok už od dvoch alebo troch mesiacov. Dôležité je však vstupné vyšetrenie, termín operácie musí zohľadňovať aj aktuálny zdravotný stav. Hospitalizácia štandardne trvá okolo päť dní. Hneď na druhý deň sa začína s&nbsp;aktívnou rehabilitáciou. Tú si pacient, ak má záujem, dokonca môže na lôžku aj predĺžiť.

V porovnaní so svetom v ortopédii nezaostávame. Snažíme sa nielen držať krok, ale aj udávať trendy.

Z&nbsp;čoho mávajú starší pacienti najväčší strach? Z&nbsp;operačných komplikácií. Veľká časť z&nbsp;nich už nie je úplne zdravá, majú kardiologické či pneumologické problémy, berú veľa liekov a&nbsp;obávajú sa najmä anestézie. Okrem obmedzenia hybnosti majú niektorí rôzne anatomické zmeny ako skrátenie končatiny, rôzne deformity v&nbsp;oblasti kolien. Vtedy sa zaujímajú o&nbsp;to, či sa po operácii končatiny skorigujú do pôvodného stavu. Mnohé veci sú možné, napríklad predĺžiť skrátenú končatinu, a&nbsp;vieme vykorigovať deformitu kolena bez nejakých väčších problémov.

Vývoj endoprotetiky za posledné desaťročia veľmi napreduje. Kedy sa vlastne začali používať prvé implantáty? Koncom 60. rokov minulého storočia. Už v&nbsp;19. storočí sa však objavili prvé pokusy so slonovinou a&nbsp;s&nbsp;mnohými inými materiálmi, ale tie boli dlhodobo neúspešné. Bedrové kĺby sa začali u&nbsp;nás operovať začiatkom 80. rokov, kolená o&nbsp;desať rokov neskôr. Napredoval vývoj na Slovensku porovnateľne s&nbsp;vývojom vo svete? V&nbsp;bývalom Československu sme mali oceliarne Poldi Kladno, ktoré začali začiatkom 80. rokov vyrábať cementované implantáty bedrového kĺbu. Boli sme jednou z&nbsp;prvých krajín na svete. Zaslúžil sa o&nbsp;to český ortopéd profesor Oldřich Čech, ktorý spolupracoval so skupinou vo Švajčiarsku.

Aké výhody oproti minulosti prináša moderná endoprotetika? Pozitívne zmeny v&nbsp;operačnej technike, v&nbsp;dizajne a&nbsp;materiáli implantátov. Dnes sa používajú menej invazívne prístupy, ktoré sú akýmsi kompromisom, nie dlhé rezy, ale ani miniinvazívne, lebo tieto postupy neprinášajú z&nbsp;dlhodobého hľadiska žiadne benefity. Pôvodné kovové implantáty sa pomerne ľahko vyrábali, lebo to bol odliatok, ktorý sa obrúsil, vyleštil a&nbsp;ukotvil kostným cementom. Problém bol, že napríklad kostný cement – polymetylmetakrylát – je toxický a&nbsp;dochádzalo k&nbsp;uvoľňovaniu implantátov. Preto sa robili pokusy s&nbsp;ďalšími materiálmi. Titán je relatívne dostupný, nepoužíva sa čistý, ale ako zliatina. Ľudia naň nemávajú alergické reakcie tak ako na iné kovy a&nbsp;ukotvuje sa bez kostného cementu. Dnešné implantáty s&nbsp;keramickým skĺbením sú oveľa kvalitnejšie a&nbsp;s&nbsp;dlhšou životnosťou – považujú sa za celoživotné. Operačná technika je už štandardizovaná, ale závisí aj od pracoviska, aký operačný prístup a&nbsp;aké ukotvenie implantátu preferuje. Ak to nie je nejaký veľký pacient, jazva má okolo osem až pätnásť centimetrov. Okrem týchto technických otázok je dôležitým posunom najmä to, že sa operácie a&nbsp;následná starostlivosť prispôsobujú stavu a&nbsp;schopnostiam pacienta s&nbsp;cieľom čo najskôr ho vrátiť do prirodzeného života.

Po akom čase je človek fit? Niektorí pacienti tvrdia, že po operácii ich nič nebolí. Človek, ktorý s&nbsp;námahou vystúpil z&nbsp;auta a&nbsp;prešiel pár krokov, môže už po šiestich týždňoch bez výraznejších problémov chodiť. Aká je naša pozícia v&nbsp;ortopédii? Napredujeme tak ako v&nbsp;iných vyspelých krajinách? V&nbsp;niektorých oblastiach sme pred našimi susedmi, napríklad pred Čechmi, najmä pokiaľ ide o&nbsp;detskú ortopédiu a&nbsp;onkologických pacientov. Už pred pätnástimi rokmi sme začali po­užívať takzvané rastúce implantáty, ktoré sa predlžujú s&nbsp;rastom dieťaťa. Na Slovensku máme robotické systémy, ktoré v&nbsp;okolitých krajinách ešte nie sú také dostupné. Myslím si, že v&nbsp;porovnaní so svetom v&nbsp;ortopédii nezaostávame. Snažíme sa nielen držať krok, ale aj udávať trendy. O&nbsp;svojej práci rozprávate s&nbsp;nadšením. Čo by mal mať dobrý ortopéd? Pokoru. Keď sa uplatní a&nbsp;je šikovný, tak si niekedy myslí, že sa mu už nič nemôže stať. Práve vtedy môžu prísť komplikácie. Preto sa treba neustále vzdelávať a&nbsp;s&nbsp;pokorou pristupovať ku každému operačnému výkonu, aj k&nbsp;banálnemu. Samozrejme, dobrému ortopédovi by nemala chýbať ani vytrvalosť a&nbsp;zručnosť. Vydavateľom PLUS 7 DNÍ je News and Media Holding, kde je akcionárom skupina Penta. Táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na obsah článku.

Pacientov s bolesťami kĺbov pribúda, čakacie doby na operáciu sú dlhé. Čo s tým?

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Oskar Rózsa nielen o hymne: Ako tvorí so Zdenkou a prečo nezabúda na Mareka Brezovského?

Relácia Dôverne: Je život hudobníka jeden veľký flám?

Výber pre vás

Pacientov s bolesťami kĺbov pribúda, čakacie doby na operáciu sú dlhé. Čo s tým?

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Chudoba, zlá hygiena a nevzdelanosť: Babice na východe Slovenska pomáhajú tehotným aj ich deťom

Fanúšikovia majú jasno, na koho sa princezná Charlotte podobá. Na mamu nie

Škandalózne nočníky: Nechutné, čo urobil zať Márie Terézie s obsahom misy

Šokujúce detaily z bruška matky! Rocková hudba plodu neprospieva. Čo všetko si deti pamätajú?

Kubánska perla Karibiku: Vo Varadere sa stretáva minulosť a luxus, nadchlo aj známeho mafiána

To je podoba! Na tajnej oslave Bohdalovej aj jej sestra Jaroslava. Prvý gratulant? Miloš Zeman!

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Oskar Rózsa nielen o hymne: Ako tvorí so Zdenkou a prečo nezabúda na Mareka Brezovského?

Relácia Dôverne: Je život hudobníka jeden veľký flám?

Výber pre vás