<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

Keď sme po rozhovore fotili pred centrálou Hlasu v centre Bratislavy poslanca Petra Kmeca, zastavil sa pri nás mladík, zložil slúchadlá a opýtal sa, či je toto Peter Pellegrini. Skutočne, istá podoba sa nedá poprieť. Až na to, že expremiér má v politike dlhú kariéru a bývalý diplomat Kmec je vlastne nováčik. V poslaneckých laviciach sedí len rok, hoci vo vysokých štátnych kruhoch sa pohybuje už desiatky rokov. Ešte nevzbudzuje také veľké vášne ako Miroslav Lajčák, ale strana Hlas s ním ráta na všetkých frontoch. <strong>S PETROM KMECOM sa rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.</strong>

Ľudia, ktorí nesledujú televízne politické diskusie, zrejme nevedia, kto ste. V redakcii sme riešili, ako vás čitateľom „predať“. Ako by ste sa sám predstavili tým, ktorí vás registrujú nanajvýš ako šéfovho dvojníka?

Začínal som ako diplomat ešte v rámci česko-slovenskej federácie. Keď došlo k rozdeleniu, neváhal som s rozhodovaním, chcel som reprezentovať Slovensko popri viacerých kolegoch, skúsených diplomatoch, ako bol&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Eduard Kukan, Ján Kubiš, Miroslav Lajčák. Po troch desiatkach rokov som chcel zhmotniť svoje skúsenosti zo zahraničia, preto som vstúpil do politiky. Ku koncu svojej diplomatickej kariéry som pôsobil ako veľvyslanec vo Švédsku a v Spojených štátoch.

Prečo ste ich išli zúročovať na kandidátke Smeru?

Pri porovnávaní systémov ma oveľa viac oslovil sociálnodemokratický model vo Švédsku ako ten liberálny v Spojených štátoch amerických. O to ľahšia bola rozhodovacia etapa o tom, na ktorú stranu by som sa mohol v rámci domácej politickej scény prikloniť.

Nehovorím, že sa mi tam vyslovene niečo nepáčilo.

Ale povedali ste, že liberálne demokracie zlyhávajú, nechránia najzraniteľnejších občanov.

Ak porovnám švédsky a americký systém, tak Spojené štáty sa nachádzajú v situácii, keď je veľa ľudí pod hranicou chudoby, mnoho z nich si nemôže dovoliť zdravotné poistenie, nemá penziu. Systém v určitom smere zlyháva, nedostatočne sa stará hlavne o tých najslabších a najchudobnejších. V tomto ma švédsky model spoločnosti a politiky viac oslovil.

Prenášanie modelu z inej krajiny nikdy nie je jednoduché. Skutočne si myslíte, že švédska sociálna demokracia má s našou niečo spoločné?

Nedá sa všetko kopírovať. Švédi majú svoje dejiny, my vlastné. Máme históriu neúspešného ľavicového modelu vo forme budovania komunizmu. V transformačnom procese došlo k tomu, že sme odmietli aj dobré prvky z minulosti a do súčasného systému sme ich nepreniesli. Aj preto je na Slovensku taký veľký dopyt po sociálnodemokratickom modeli. Z môjho pohľadu by mala byť úloha štátu predovšetkým starať sa o najslabších. Silní sa vedia o seba postarať. Im stačí len vytvoriť rovnomerné podmienky.

Prečo vám teda prekážalo, že príspevok na dieťa 333 eur dostanú len tí najslabší, teda ľudia v hmotnej núdzi? „Silní“ jednorazových 300 eur, ako ste ich navrhovali v Hlase, predsa až tak nepotrebujú.

Pre nás je dôležité pomôcť v čase koronakrízy tým najpostihnutejším. Vyselektovali sme predovšetkým rodiny s deťmi a tam bol smerovaný náš návrh tristo eurového príspevku. Chceli sme, aby všetky deti, a predovšetkým tie, ktorých rodičia stratili prácu, a teda aj životný štandard, boli kompenzované. Predložili sme to pre všetkých, aby nik nebol diskriminovaný. Návrh vlády, ako ho schválila, diskriminuje.

Rozumiem tomuto nediskriminačnému argumentu. Povedali ste však, že štát by mal pomôcť najzraniteľnejším. Tých vytriedil rezort práce ako rodiny v hmotnej núdzi, teda tie najchudobnejšie. Vy hovoríte, že by ste pomohli „životnému štandardu“.

Boli vyhlásenia, že príspevok nepotrebuje Boris Kollár alebo ani iní politici. Im však nebráni, aby príspevok darovali iným, slabším rodinám. Drvivá väčšina obyvateľstva bola postihnutá znížením životného štandardu. Ľuďom v hmotnej núdzi sa počas koronakrízy neznížil životný štandard.

Ako dlhoročný diplomat, dnes poslanec národnej rady, sa pohybujete vo vyšších kruhoch spoločnosti. Stretávate vôbec naživo ľudí, o ktorých hovoríte, že by im mal štát pomôcť? Alebo ste sociálny demokrat len na diaľku?

Nikdy som nezanevrel na robotnícky pôvod a počas svojej kariéry som sa venoval aj problémom, s ktorými sa stretávali slabšie sociálne vrstvy. Vždy, keď sa dalo, cestoval som mimo hlavného mesta, mimo ambasády a stretával som sa s obyčajnými ľuďmi. Často som chodil aj do mierových alebo pozorovateľských misií. Rok som takto žil v Gruzínsku, v Južnom Osetsku a v Abcházsku, kde som sa snažil pomôcť vyriešiť konflikt medzi Ruskom a Gruzínskom. Bol som aj monitorovať voľby či v Čečensku, alebo v Bosne a Hercegovine, kde som sa stretával tiež s radovými ľuďmi, ktorí prišli voliť, a vždy som sa ich pýtal na kvalitu života, na to, ako žijú. Vo vojnových oblastiach je to tak, že ľudia väčšinou žijú pod hranicou chudoby.

Takže z tohto pohľadu je Slovensko bohatá krajina.

Áno, z tohto pohľadu je Slovensko bohatá krajina, pretože od druhej svetovej vojny sme zažili obdobie stability a mieru. To sa často u nás málo cení a zabúdame na to.

Ste v okruhu troch najdôležitejších ľudí predsedu Hlasu Petra Pellegriniho?

V zahraničnej politike som jeho najbližším poradcom. Pôsobil som v tejto pozícii aj počas dvoch rokov, kým bol predsedom vlády. Spolupracovali sme však aj predtým, keď bol on podpredsedom vlády a ja veľvyslancom v Spojených štátoch amerických. Vtedy sme spolu rozbiehali projekt inovačnej diplomacie.

Teda zahraničnopolitické názory Petra Pellegriniho sú tie, ktoré ste mu vy sformulovali.

Áno, máme veľmi blízke pohľady. V čase, keď nastupoval do premiérskeho kresla, renomé Slovenska bolo naštrbené. Úzko sme spolupracovali a podarilo sa nám dosiahnuť veľa úspechov, napríklad návštevu v Bielom dome, stretnutie s prezidentom Putinom, s čínskym prezidentom, návštevu Svätého Otca vo Vatikáne. Môžem povedať, že za dva roky spolupráce sme spolu dosiahli toľko zahraničnopolitických úspechov, čo sa žiadnemu premiérovi či prezidentovi predtým nepodarilo.

Venujete sa zahraničnej politike a s týmto portfóliom sa asi ťažšie zapíšete u voličov v porovnaní s kolegami, ktorí sú špecialistami na školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci, teda na také oblasti, ktoré sa nás bytostnejšie týkajú.

Som si vedomý toho, že zahraničná politika krajiny nie je pre našich občanov priorita, lebo musia riešiť dennodenné problémy. Na to sme my politici a diplomati, aby sme im zabezpečili stabilitu aj bezpečnosť a prosperitu v kontexte svetových problémov. Mojou dôležitou úlohou je prinášať zahraničnú a európsku politiku bližšie k občanovi, pretože v časoch integrácie a globalizácie Slovensko nie je ostrov. Musíme sa orientovať vo svetových súvislostiach a bojovať na úrovni EÚ o čo najlepšie postavenie Slovenska.

V zahraničnopolitickom výbore parlamentu ste mali na vyhostenie Rusov pre českú kauzu Vrbětice opačný názor ako Tomáš Valášek. On búchal do stola, že vyhostiť treba zo solidarity s Českom, vy naopak.

Za stranu Hlas sme sa k tomu postavili zodpovednejšie. Skôr sme sa priklonili k vyhláseniam prezidenta Zemana, ktorý volal po opatrnosti pri vynášaní rozsudkov. Vo svojom prvom vyhlásení povedal, že na stole sú dve rovnocenné verzie, ako k výbuchu došlo. Tá prvá z minulosti hovorila, že sa to stalo pre zlú manipuláciu s výbušninami. Druhá bola o účasti spravodajských služieb, ktorá však ešte stále nie je dostatočne overená, aby bola vyhlásená za správnu. Prezident Zeman je človek, ktorý patrí medzi najlepšie informovaných v krajine a trvá na faktoch.

ROZHOVOR POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE -------

On môže byť dobre informovaný, zároveň je to politik, ktorý neskrýva náklonnosť k Rusku a k Číne, jeho blízki sú aj biznisovo s týmito krajinami prepojené. On je teda pre vás v zahraničnej politike nejaká autorita?

Rozprávame sa o konkrétnej kauze vo veci Vrbětíc. Prezident Zeman vyhlásil, že ak sa obvinenia dokážu, je pripravený ísť aj smerom k zavádzaniu istých opatrení proti Ruskej federácii vrátane vylúčenia Rosatomu z výberového konania na výstavbu jadrovej elektrárne v Česku. On aj premiér Babiš však stále žiadali, aby česká verejnosť najprv získala všetky informácie. K nim sa však nevedela dostať, lebo česká informačná služba odmietla odtajniť materiál, ktorý poskytli zahraničné spravodajské služby. České vyhosťovanie ruských diplomatov považujem za súčasť predvolebnej kampane. Parlamentné voľby majú v októbri. Politické strany sa predháňali v tom, kto bude radikálnejší k Ruskej federácii. Postoj prezidenta Zemana som videl v tomto kontexte ako vyvážený a štátnický.

Často hovoríte „my v strane sme sa rozhodli“, „strana zaujala tento postoj“. Prečo?

Aj v zahraničnej politike stranícke pozície konzultujeme. Ja predložím návrh a po jeho odsúhlasení predsedom sa z neho stáva pozícia strany Hlas. Takže keď líder Pellegrini alebo spolu s ďalšími kolegami vystupujeme v reláciách, snažíme sa aj v zahraničnej politike ísť v rovnakej línii.

Koordinácii vnútri strany, samozrejme, rozumiem. Len sa mi zdalo, že máte problém odpovedať ako „ja, poslanec Peter Kmec“.

Je dôležité, či sa pýtate na stranícky alebo môj osobný názor. Som súčasť predsedníctva strany, preto väčšina mojich zahraničnopolitických stanovísk je koordinovaná na vyššej politickej úrovni. Zatiaľ sme sa nedostali do situácie, keď by sa moja osobná pozícia rozchádzala s pozíciou strany.

Čo si vy osobne myslíte o cestách Igora Matoviča do Maďarska, do Ruska kvôli vakcíne Sputnik, a teda aj o celej ceste Sputnika do slovenskej injekčnej striekačky. Vychádza vám z tohto Slovensko ako užitočný idiot pre ruských propagandistov?

Tu registrujem - v jednotnom čísle (Smiech.) - dve zahraničné politiky v rámci vládnej koalície. Jedna je tá, ktorú deklaruje minister Korčok. Tá nám je bližšia, i keď sme k nej tiež kritickí, ako tá, ktorú predvádza Igor Matovič. Táto druhá je nepredvídateľná, chaotická a ide v rozpore so zahraničnopolitickými záujmami Slovenska. Matovič sa snaží vytvárať os Budapešť - Moskva len preto, aby sa vyhranil voči pozíciám strany SaS a jej ministrovi v zahraničnej politike. To vysiela veľmi zlé signály smerom do zahraničia. Mám veľa ohlasov zo strany diplomatov, ktorí nevedia čítať, čo vlastne platí. Či to, čo robí Ivan Korčok, alebo Igor Matovič.

Podľa vás bol Igor Matovič v „hre o slovenské životy“, teda o vakcínu Sputnik, mimo všetkých dosahov a záujmov?

Nevidím dovnútra Igora Matoviča, ale to, čo predviedol vo funkcii predsedu vlády a v čom pokračuje v pozícii ministra financií, je veľmi škodlivé. Podarilo sa mu rozbiť zahraničnopolitický konsenzus, ktorý sa dlhé roky darilo na Slovensku udržiavať. Matovič zaťahuje do zahraničnej politiky vnútropolitické spory. Navyše, spolu s poslancom Jurajom Gyimesim rozohrávajú nebezpečné hry v menšinovej politike. Je tam veľa rušivých momentov, ktoré hraničia dokonca s ohrozovaním bezpečnostných záujmov Slovenska.

Potešili ste sa, keď ste videli viať izraelské vlaky na bratislavskej radnici?

Strana Hlas vydala stanovisko k situácii na Blízkom východe. Kritizovali sme radikálne hnutie Hamas za to, že zneužilo moslimský sviatok ramadán na eskaláciu konfliktu a začalo útočiť ako prvé. Právo Izraela na obranu je jednoznačné, je zakotvené vo všetkých medzinárodných zmluvách. Samozrejme, rešpektujeme aj výzvy medzinárodného spoločenstva a pripájame sa k tomu, aby Izrael čo najviac obmedzil použitie vojenskej sily, predovšetkým voči civilnému obyvateľstvu. Na druhej strane vidíte, že Hamas používa civilné ciele, deti, ženy ako štíty pri útokoch na Izrael. Obe strany sa musia vrátiť k rokovaciemu stolu, lenže Hamas je ako rokovací partner neakceptovateľný. Partnerom sú skôr demokraticky zvolené inštitúcie v Ramalláhu. Ony si musia uvedomiť situáciu, prevziať líderstvo a posadiť sa s Izraelom na rozhovory.

Tento konflikt vyvoláva emócie dokonca aj u Slovákov. U vás nie? Boli nutné vlajky na bratislavskej radnici?

Vyvesovanie vlajok nepomôže. Strávil som v Izraeli tri roky počas jedného z najťažších období, počas druhej intifády (povstanie Palestínčanov proti Izraelu 2000 - 2005). Tu musia ísť emócie bokom. Spomínam si, že sme v tom čase boli veľmi blízko k vyriešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu za aktívnej účasti amerického prezidenta Billa Clintona, palestínskeho lídra Jásira Arafata a izraelského premiéra Ehuda Baraka. Bohužiaľ, emotívne rozhodnutie Jásira Arafata začať násilnú intifádu znamenalo koniec mierového procesu na niekoľko desiatok rokov. V tom čase si to žiadalo chladnú hlavu. Ani dnes emócie nepomôžu.

Pracovali ste v tých rokoch na slovenskej ambasáde v Izraeli? V akej pozícii?

Ako zástupca veľvyslanca. Po prepuknutí intifády sa uskutočnilo v Jeruzaleme aj v Tel Avive veľa samovražedných útokov. Na vlastné oči som zažil dôsledky zlyhania mierového procesu. Izrael reagoval zavedením prísnych bezpečnostných opatrení, ktorých svedkami sme dodnes a ktoré poznajú aj slovenskí turisti.

Napriek ťažkej situácii to pre mňa bolo veľmi inšpiratívne obdobie. Nie každému diplomatovi sa podarí slúžiť v časoch, keď sa tvorí história. I keď išlo o veľmi nebezpečné prostredie.

Ako sa dnes pozeráte na Smer? Je to iná strana ako tá, ktorá vás volala na kandidátku?

Pre nás je cieľom politiky a kritiky vládna koalícia. Stranou Smer sa nejako intenzívne nezaoberáme. Zvolili sme si svoju cestu a ideme po nej. Počúvame hlas ľudí.

Aké máte vzťahy vy osobne s Robertom Ficom?

Osobný vzťah s ním nemám ani spolu nekomunikujeme. V parlamente sa len pozdravíme.

Ako si podľa vás bude história na neho pamätať?

Robert Fico bol dlhé roky re špektovaný politik na európskej aj svetovej úrovni, pretože vedel udržať politickú stabilitu na Slovensku. Takto si ho pamätám aj z jeho návštevy v USA. Samozrejme, každý politik robí aj chyby a niekedy je veľmi dôležité v správnom čase sa rozhodnúť odísť z politiky.

Aj vás teda zaočkovali proti tomu zlému, čo sa dialo za vlád Smeru? Všetci v Hlase hovoríte: „Keď sa robí, robia sa aj chyby.“

Každé pochybenie musí mať svojho konkrétneho adresáta. Ja odmietam princíp kolektívnej viny. Je nesprávne tvrdiť, že všetkých 15-tisíc členov Smeru je zodpovedných za zlyhania jednotlivcov. Už za vlády Petra Pellegriniho sa pohli ľady a začali sa otvárať kauzy. Došlo aj k obvineniam, dokonca i z radov členov a nominantov Smeru. Vždy však musí dôjsť k vyvodeniu osobnej zodpovednosti. V každej vláde sa dejú neprávosti, dochádza k nim aj v dnešnej vládnej koalícii.

&nbsp;Kedy prestanú Hlas nazývať Smer 2? Nechýbajú vám noví ľudia na kľúčových postoch, ktorí by neboli pôvodne zo Smeru?

Pomenovanie Smer 2 vnímam ako súčasť taktiky vládnej koalície, ktorá je nervózna z vysokej podpory, akú má Hlas medzi obyvateľstvom. Vidieť to jasne pri verejnej podpore petičnej akcie na referendum, ako aj pri prieskumoch voličských preferencií.

Ale to, že máte takmer všetky známejšie tváre zo Smeru, je fakt. Aj v regionálnych štruktúrach.

Práve v regionálnych štruktúrach máme veľa nových tvárí. Zatiaľ sa to síce neprejavuje v predsedníctve, ale to príde onedlho, keď budeme mať veľký nominačný snem. Na ňom prídeme s novými tvárami.

V Nitre ste koncom mája otvorili kanceláriu Hlasu. Vy z Nitry pochádzate. Chodievate tam ešte?

Žijú tam moji rodičia a jeden z bratov, takže ak čas dovolí, vždy rád do Nitry zavítam. Mám tam stále aj veľa kamarátov zo školských čias, dokonca stále organizujeme pravidelné stretávky zo základnej a strednej školy.

Bödörovci náhodou nie sú vašimi rodinnými známymi?

Ako je to s financovaním Hlasu. Vám to vychádza? Na daroch, hlavne od vás poslancov, uvádzate príjem vyše 176-tisíc eur. Nájom v tejto bratislavskej centrále je viac ako 12-tisíc mesačne, k tomu treba platiť zariadenie kancelárií, vrátnika, autá, parkovacie miesta, novú centrálu v Nitre. Budete o chvíľu švorc?

Strana Hlas zatiaľ nemá žiadny štátny príspevok, takže totálne závisíme od našich vlastných zdrojov a zdrojov prispievateľov. O príjmoch strany pravidelne informujeme na našom webe. Transparentný účet bol trošku nedorozumenie, lebo ten sa vytvára pred voľbami, ale všetky informácie, ktoré poskytujeme, poskytujeme nad rámec zákona. My poslanci pravidelne prispievame v takej výške, aby sme pokryli náklady na chod strany.

Koľko ide na fungovanie strany z vášho poslaneckého platu?

Prispievam momentálne asi 20 percent z platu.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/rozhovory/pellegriniho-poslanec-ktoreho-ste-to-nepovedali-pochvalil-robotnickym-povodom" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO v GALÉRII &gt;&gt;</a>

Vo všetkých stranách sa občas prejavia nejaké nezhody, napätie vnútri. U vás je to prechádzka ružovou záhradou alebo sa so šéfom aj pokosíte?

Nie, my sa nekosíme. Samozrejme, každý má svoje názory. Naším cieľom je však nevynášať nezhody, ako to momentálne robí vládna koalícia, ktorá tak odkladá problémy Slovákov a Sloveniek na vedľajšiu koľaj. To nie je náš štýl politiky.