Peter Pellegrini: Chcem spájať, Slovensko sa inak nepohne ďalej

Peter Pellegrini: Dosť už bolo delenia, krajina potrebuje pokoj 

Peter Pellegrini: Už nelamentujme! Máme veľa dobrých vecí 

Lívia Černická

Aj keď sa mu politickí oponenti posmievajú, tvrdí, že znovu pokosí lúku alebo si sadne do traktora a&nbsp;pripraví pôdu na sadenie. Má rád matematiku, lebo bez nej sa nedajú robiť racionálne rozhodnutia. Neľutuje, že pred troma rokmi založil vlastnú stranu. O&nbsp;tom, čo bude musieť urobiť nová vláda, sa s&nbsp;PETROM PELLEG­RINIM (47) zhovárala LÍVIA ČERNICKÁ.

Hoci sme tesne pred voľbami, je september a&nbsp;začiatok školského roka. Vraj ste chceli byť učiteľom.

Mal som aj takú víziu. Ale učiteľ už zo mňa nebude, nevyštudoval som to. Ale ak by bol záujem a&nbsp;možnosť po skončení politickej kariéry, určite by ma lákalo prednášať a&nbsp;odovzdávať ďalej skúsenosti. Som rád s&nbsp;ľuďmi, rád sa s&nbsp;nimi rozprávam. No aj premýšľam, čo by som mohol robiť, keď už nebudem politik. Moja mama bola učiteľka celý život, bol som chvíľu minister školstva, vážim si prácu pedagógov.

Mal som všetky predmety relatívne rád. Bavili ma humanitné predmety, viac som sa musel učiť chémiu. Ale nemusel som sa bifľovať, bol som pozorný na hodinách a učenie mi išlo ľahko. 

Nie, matematika je fajn. Mal som dobrú matematiku na základnej škole, veľa jej bolo na gymnáziu. Potom sa mi aj ľahšie študovalo na ekonomickej vysokej škole. Odporúčam každému, nech sa nebojí študovať matematiku, ani povinnej maturity. Moderné technológie, digitalizácia, všetky výzvy budúcnosti idú cez matematiku. Musím povedať, že matematika mi bola vždy na prospech. 

Nevážime si múdrosť, nepočúvame autority, ale radšej influencerov.

Určite, znamená pre mňa racionalitu. Som emočný človek, optimista. V živote som však musel prijať veľa racionálnych rozhodnutí, keď je potrebné vychádzať z dát, čísel, exaktných pravidiel, a vtedy je matematika potrebná. 

Pred rokmi bolo učiteľstvo vážené, dnes je kdesi na konci záujmu. Prečo je to tak?

Je to súhra viacerých faktorov, ale podľa môjho názoru sme si v&nbsp;určitom momente akoby prestali vážiť vzdelaných ľudí. Keď si spoločnosť prestane vážiť vzdelanie, prestáva si vážiť aj tých, ktorí vzdelanie ľuďom dávajú. Dochádza ku kríze, keď sa vzdelanosť a&nbsp;rozhľadenosť nenosia. Veď dnes sa nerešpektujú fakty a&nbsp;veda, z&nbsp;internetu sa môže prihovárať kdekto s&nbsp;hocijakými bludmi. Sú to spojené nádoby. Kým si nebudeme vážiť vzdelanie a&nbsp;múdrosť, tak si nebudeme vážiť nikdy nič.

Ako si však môže spoločnosť vážiť vzdelanie, keď sa nedokázala vyrovnať s&nbsp;kauzami vysokoškolských titulov niektorých politikov?

To je tiež pravda. V&nbsp;iných civilizovaných krajinách by museli okamžite z&nbsp;politiky odísť. U&nbsp;nás dokazovali, či mali sfalšovaných 93 alebo len 87 percent svojej záverečnej práce. Priznávam, že aj toto prispieva k&nbsp;tomu, že miera rešpektu pred učiteľom je nízka. Je veľmi smutné, že sme sa na učiteľov v&nbsp;minulosti pozerali stále len cez platy a&nbsp;ich zvyšovanie. Povedali sme, že majú malé mzdy, a&nbsp;tým sa to skončilo. Nerozprávali sme o&nbsp;tom, čo robia a&nbsp;aké je ich poslanie. Aj keď sa im platy zvýšili, na rešpekte a&nbsp;úcte im to nepridalo.

V&nbsp;&nbsp;tom zohrávame úlohu všetci politici. Ale dovolím si povedať, že máme niečo spoločné s&nbsp;Talianmi – radi lamentujeme. U&nbsp;nich je to súčasť bytia, polamentujú si, posťažujú sa a&nbsp;žijú ďalej. My sa však vo všetkom snažíme vidieť len to negatívne, všetko kritizujeme. A&nbsp;&nbsp;to robíme&nbsp;aj&nbsp;pri školstve. Pohoršujeme sa nad ním, kritizujeme kvalitu. A&nbsp;&nbsp;potom sa čudujeme, že naši mladí nechcú študovať na slovenských univerzitách.

Na našich univerzitách pracujú špičkoví ľudia, docenti, profesori. Vedia poskytnúť naozaj kvalitné vzdelanie. Ale my robíme tú chybu, že všetko haníme. Aj to, čo je dobré. Takže nie, nie všetko v&nbsp;slovenskom školstve je úplne zlé. A&nbsp;to platí aj pre zdravotníctvo a&nbsp;iné oblasti. Nevážime si múdrosť, nepočúvame autority, ale radšej influencerov.

Hlas má široký koaličný potenciál, ani jeden relevantný hráč nás nevylúčil zo spolupráce.

Akoby nám odišla alebo zomrela časť generácie ľudí, ktorých národ počúva. Dnes nie je veľa osobností, ktoré ľudia pozorne počúvajú. Povedal by som, že nám chýbajú aj pozitívne vzory. Vo všeobecnosti má Slovensko ekonomické problémy, ktoré sa dajú riešiť, sú na to overené a&nbsp;fungujúce nástroje. Slovensko má však problém s&nbsp;krízou spoločnosti. Je rozpoltená, rozdelená, napätá, dochádza k&nbsp;rôznym či už názorovým, kultúrnym, alebo ideologickým kolíziám. To nie je dobrý základ pre budúcu víziu krajiny.

Slovensko sa posúvalo dopredu len vtedy, keď bola spoločnosť zjednotená, keď sa nadchla pre nejaké ciele. Keď nie je, tak máme problémy, ktoré sa ukazujú v&nbsp;jednotlivých sférach života. Vzniká nedôvera v&nbsp;štát, v&nbsp;jeho inštitúcie, nedôvera v&nbsp;akékoľvek pravidlá a&nbsp;zákony. Ľudia majú pocit, že ich môžu nerešpektovať. Ale to je cesta do pekla, preto dúfam, že po 30. septembri nastane pokoj, že sa ľudia budú môcť venovať svojim prioritám a&nbsp;neotravovať sa politikou.

O&nbsp;politiku by však mali mať záujem.

V&nbsp;dobre fungujúcej krajine sa človek počas volebného obdobia nemá o&nbsp;politiku takmer vôbec zaujímať. Má hodnotiť, či sa mu žije dobre, či sa mu darí, a&nbsp;politikou sa zaoberá krátko pred voľbami. U&nbsp;nás žijeme politikou od rána do večera a&nbsp;to nie je dobre.

Ako chce Peter Pellegrini spojiť rozhádané Slovensko? A prečo sa vôbec krajina rozdelila? Čítajte na ďalšej strane.

Ako by ste chceli rozdelenú krajinu spojiť?

Základ rozpoltenosti vidím v&nbsp;tom, že sme nenašli spoločnú víziu. Nejak tu prežívame vyše tridsať rokov, ale nemáme zadefinované, kde chceme byť v&nbsp;roku 2040 alebo 2050. Mali by sme si povedať, čo chceme svetu ponúkať. Budeme najväčšia zásobáreň pitnej vody v&nbsp;strednej Európe? Tak poďme pre to niečo urobiť, aby sme boli o&nbsp;pätnásť rokov najbohatšou krajinou nie preto, že máme ropu, ale preto, že máme vodu. Alebo si povedzme, že chceme byť krajinou, ktorá má takú úrodnú pôdu a&nbsp;špičkových poľnohospodárov, že ak zainvestujeme do najmodernejších technológií, môžeme pestovať najkvalitnejšiu a&nbsp;najzdravšiu zeleninu a&nbsp;ovocie v&nbsp;rámci celého regiónu. To je podľa mňa odpoveď na to, kedy sa národ zjednotí. Keď príde líder, ktorý nebude kontroverzný, nebude spoločnosť deliť na pravú, ľavú, ktorý sa prihovorí všetkým a&nbsp;bude sa ich snažiť presvedčiť o&nbsp;nejakej vízii. Nadchne ľudí a&nbsp;príde éra, keď sa zomknú a&nbsp;budú spolupracovať.

Ale ak nechcete politiku deliť na pravú a&nbsp;ľavú, potom sa to považuje za vajatanie. To vám vyčítajú pomerne často.

A&nbsp;pritom často práve tí, ktorí za svoju kariéru pomenili svoje názory. Ale to je presne to, o&nbsp;čom sme hovorili. Na Slovensku sa zaužívalo, že existuje niečo biele alebo čierne, neexistuje kompromis. Zoberte si tento moment: počas kovidu bol národ rozdelený, jedna časť bola za povinné očkovanie, druhá proti. Hovoril som, nech sa dá zaočkovať ten, kto chce. A&nbsp;kto ne­chce, nech sa zaočkovať nedá. Napádali ma z&nbsp;oboch táborov. Ale nakoniec sa to skončilo tak, ako som hovoril, a&nbsp;očkovanie bolo dobrovoľné. Kto chcel, dal sa očkovať, kto nechcel, nedal sa a&nbsp;spolu si tu nažívame. Ale to nie je vajatanie.

Prezieravosť a&nbsp;odmietanie extrémistickej politiky typu buď si s&nbsp;nami, alebo si proti nám. To nám škodí a&nbsp;rozdeľuje spoločnosť. Veď sme ako fanúšikovské skupiny dvoch futbalových klubov, ktoré sú schopné navzájom sa extrémne dourážať a&nbsp;doničiť. Preto hovorím, že náš stredový postoj situáciu upokojuje a&nbsp;upozorňuje, že svet nie je čierno-biely.

Mám takú predstavu, že Hlas nakoniec presvedčí svojou rozvážnou politikou veľké množstvo ľudí. Sme taký maják stability, zlatý stred pre všetkých, ktorí nechcú extrém ani naľavo, ani napravo. Nechcú ani návrat do minulosti, ale ani experiment s&nbsp;nováčikmi. Osobne som presvedčený, že Hlas by mal dosiahnuť taký silný výsledok, aby mohol byť garantom stabilnej vládnej koalície.

Alebo tým povestným jazýčkom na váhach?

Áno, to vytvára dvojnásobný tlak na našu stranu. Mrzí ma, že časť predvolebnej diskusie sa viac sústreďuje na to, s&nbsp;kým by Hlas chcel alebo nechcel ísť do vlády, a&nbsp;nie na to, čo vôbec chceme robiť po voľbách. Predpokladám, že budeme jazýčkom na váhach, ktorý rozhodne o&nbsp;budúcej vládnej koalícii. A&nbsp;hovorím to s&nbsp;veľkou pokorou.

Bolo správne rozhodnutie odísť a založiť si vlastný politický projekt? O tom hovoríme s Petrom Pellegrinim na ďalšej strane.

Ak sa obzriete späť, bolo vytvorenie novej strany dobrý projekt? Pokladáte za správne, že ste sa odtrhli od Smeru?

Som presvedčený, že áno, a&nbsp;toto moje rozhodnutie neľutujem. Hlas sa otvoril pre nových ľudí, aj takých, ktorí do politiky ne­chceli ísť alebo o&nbsp;tom ani neuvažovali. Okrem skúsených kolegov, ktorí v&nbsp;politike čo-to zažili, máme obrovské množstvo nových tvárí mladej a&nbsp;strednej generácie. Cítim veľké nadšenie a&nbsp;ochotu, potvrdili nám to aj komunálne voľby, v&nbsp;ktorých sme najúspešnejšou politickou stranou. To ukázalo, že vznik Hlasu mal svoj význam. Ľudia chcú typ sociálnodemokratickej politiky, ktorý nie je založený na útočení, pokrikovaní a&nbsp;špičkovaní verejnej atmosféry. Hlas má široký koaličný potenciál, ani jeden relevantný hráč nás nevylúčil zo spolupráce. Ale sme aj strana, ktorá prináša pokoj, rozvahu a&nbsp;odbornosť. Preto bolo rozhodnutie, aby strana vznikla, správne.

Nemrzí vás, že sa vám oponenti vysmievajú a&nbsp;nazývajú ružovým Smerom?

To už máme dávno za sebou. Najmä posledné mesiace ukázali, že sa v&nbsp;mnohých otázkach líšime. Aj v&nbsp;spôsobe, ako sa vyjadrujeme, aj jazykom, ktorý používame. Ale aj v&nbsp;tom, že sa snažíme ľuďom hovoriť pravdu, poukazovať na to, čo je dobré, ale i&nbsp;zlé, že sa pre preferencie nebijeme hlava-nehlava. Smer žije svojím životom, uchádza sa o&nbsp;svojho voliča, používa jazyk a&nbsp;tlačí názory, ktoré nie sú ani len podobné tomu, čo hovorí Hlas. Myslím si, že éra porovnávania sa už skončila.

Hlas si vie predstaviť spoluprácu s&nbsp;akoukoľvek stranou, ktorá nám umožní naplniť naše predstavy o&nbsp;silnom štáte, ktorý sa stará o&nbsp;svojich občanov, ktorá nám pomôže realizovať náš plán na odstránenie regionálnych rozdielov, aby sa o&nbsp;ľudí postarali v&nbsp;akejkoľvek sociálnej kríze. Oficiálne sme zo spolupráce vylúčili OĽaNO, ĽSNS a&nbsp;teraz Republiku. Smer teda prichádza do úvahy na prípadnú spoluprácu. Všetko však bude závisieť aj od podmienok, ktoré si jednotlivé strany budú klásť.

Keď sa pozrieme na prieskumy voličských preferencií, čo nás čaká? Divočina?

Krajinu v&nbsp;najbližšom čase nečaká nič ružové. Zdá sa, že ekonomika, nielen naša, sa bude zhoršovať, na východe zúri vojna, pričom ani len netušíme, akým smerom sa vyvinie. Nová vláda nebude mať teda ustlané na ružiach. Divočina sa začne hneď na druhý deň po voľbách, keď budú známe výsledky a&nbsp;možné koalície. Pevne však verím, že po 30. septembri urobíme všetko pre to, aby nejaká vláda vznikla.

Starý otec ma viedol k&nbsp;prácam na poli a&nbsp;baví ma to, lebo môžem šoférovať traktor. Nerozumiem, prečo majú niektorí z&nbsp;toho zábavu.

Čím si vysvetľujete, že ste populárnejší ako strana, ktorú vediete?

Myslím si, že ľudia si ma fixujú ako predsedu vlády, ktorý zvládol najťažšiu krízu na začiatku pandémie. Prijali sme zásadné opatrenia, ktoré dovtedy republika nikdy nerobila, a&nbsp;pri zvládaní pandémie sme patrili k&nbsp;najlepším na svete. Moja misia premiéra z&nbsp;veľkej časti spočívala v&nbsp;upokojení krajiny po tragickej vražde novinára a&nbsp;jeho snúbenice. To sa mi podarilo a&nbsp;doviedol som ju k&nbsp;demokratickým voľbám.

To sa tento rok nepodarilo Eduardovi Hegerovi. 

Priviedol krajinu do rozvratu a k predčasným voľbám. Myslím si, že ľudia oceňujú môj prístup a prejavujú mi dôveru. V prieskumoch sa vyjadrujú k politickým stranám a tam vyjadrujú aj svoju emóciu. V časti spoločnosti vnímam hnev, napätie, beznádej, preto pravdepodobne podporujú strany, ktoré im pomáhajú aj ostrejším jazykom ten ich hnev vyventilovať. My si držíme pokojnú stredovú líniu, čo môže byť v rozbúrených turbulentných časoch aj na škodu. 

Som presvedčený, že z dlhodobého hľadiska, možno nie jedného volebného obdobia, je tento štýl politiky lepší. 

Dočkáme sa ešte do volieb vyťahovania nejakej špiny? 

Môže sa to stať. Na scéne sú politici, ktorí to iným spôsobom ani nevedia robiť. 

Politici, ktorí nemajú čo ponúknuť, nevedia hovoriť o svojom programe, o svojej vízii, sa utiekajú k útokom, urážkam, nadávkam, zosmiešňovaniu. Do volieb sa už nič nestihne ani nevyšetriť, ani preukázať. A človek sa má problém brániť, lebo špina sa medzi ľudí dostane rýchlo, ale to, že to nie je pravda, to je ide pomalšie. Očakávam, že nasledujúce dni budú najhorúcejšie. 

Viete si predstaviť, že by ste skončili opäť v&nbsp;opozícii?

Všetko je možné. Nejdeme však do volieb pre to, aby sme si silou-mocou upokojili nejaké osobné ambície a&nbsp;získali nejaké funkcie. Bol som predseda parlamentu, premiér, minister, zastával som rôzne ďalšie funkcie. Nemám ambíciu zažiť, aké je to byť premiérom, veď už som to zažil. Chcem ukázať, že naše krásne päťapolmiliónové Slovensko sa dá riadiť slušne. Ak by vznikla koalícia, ktorá by bola pre nás neprijateľná, nie sme strana, ktorá urobí hocičo, len aby bola pri moci.

Ľudia sú nahnevaní. Prečo sú čoraz agresívnejší? A bude Peter Pellegrini stále jazdiť na traktore? Čítajte ďalej!

Spomenuli ste zosmiešňovanie. Ste kráľom rôznych satirických meme. Aj oponenti si z&nbsp;vás radi uťahujú, keď ukážete, že manuálne pracujete.

Kam sme dospeli, keď si niekto robí žarty z&nbsp;toho, že desať rokov poctivo a&nbsp;pravidelne sadím zemiaky nielen sebe, ale aj susedom naokolo. Na jeseň pôdu pooriem, na jar zrekultivujem. Nerobím to pre Instagram alebo sociálne siete, je to súčasť môjho života. Starý otec ma viedol k&nbsp;prácam na poli a&nbsp;baví ma to, lebo môžem šoférovať traktor. Nerozumiem, prečo majú niektorí z&nbsp;toho zábavu, veď naši predkovia to robievali, aby sa dožili ďalšieho roku. A&nbsp;preto dávam fotky každý rok na sociálne siete, aby pochopili, že je to normálna vec.

Ako vešanie záclon na už legendárnej fotografii? 

A to som bol dokonca premiér! Chcel som ukázať, že pozrite sa, aj premiér je len človek. A keď mama zavelí, treba pomôcť. Šou mali aj z toho, keď som kosil vyžínačkou lúku. Nehanbím sa za to, nech si robia aj tisíc memečiek. Manuálne budem pracovať, pomáhať rodičom budem. Tak je to správne a tak to mám rád. 

Niekedy sú však takéto útoky až osobné. 

Hovorí sa, že politik musí zniesť vyššiu mieru kritiky ako bežný občan. To rešpektujem, som však presvedčený, že aj to má mať nejako mieru. Aj kritika sa dá vyjadriť slušne a normálne. Nemyslím si, že pod rúškom slobody slova si môže hocikto pod cudzím menom na internete písať hocičo. Keď dodržujeme pravidlá slušného správania v civilnom živote, mali by sme aj v digitálnom prostredí. Na ulici si málokto dovolí povedať nejaké vyhrážky, ale na internete je každý frajer. Úprimne poviem, že tieto útoky sa snažíme nečítať a nevnímať. Skôr hovoria o mentálnom nastavení a úrovni pisateľa. Ja to prežijem, ale viete, koľko šikovných ľudí, šikovných žien to odradí? Aj by chceli ísť do politiky, ale ak majú toto prežívať, tak si povedia nie. A potom v politike zostanú len tí, čo majú hrubú kožu, ale nie až tak veľa v hlave. 

Prečo sa ľudia stali takými agresívnymi?

Neviem, možno je to anonymitou. Podľa mňa je viac ľudí slušných, normálnych. Niekedy hovorím, že je to vplyv kričiacej menšiny. Milión ľudí si prečíta niečo na internete, urobí si názor, ale nedáva ho najavo. Ale počujeme práve desaťtisíc, ktorí hlučne napádajú a&nbsp;útočia. Keď to zložíte do mozaiky, vyplynie, že spoločnosť sa nenachádza v&nbsp;najlepšej kondícii. Trápi ma to, lebo ak príde ešte ťažšie obdobie, extrémne ťažká téma, spoločnosť, ktorá je napätá, môže buchnúť. Nedokáže spracovať ťažkú tému, lebo už nebudeme schopní ani kultivovanej debaty.

Začalo sa to prejavovať počas druhej vlny pandémie, keď ľudia napriek zákazom chodili protestovať. 

Vtedy sa začala prejavovať nedôvera v štátu. Mnohí si povedali, že je vlastne sexi a moderné nedodržiavať žiadne pravidlá. Vláda ich nevedela zdôvodniť a ľudí presvedčiť, že majú svoju logiku. Často boli tie opatrenia postavené naruby, neprinášali želaný efekt. Ľudia zistili, že sa nič nedeje, keď ich nebudú dodržiavať a otočili sa vláde chrbtom.

Bude teda nová vláda musieť prinavrátiť dôveru ľudí v&nbsp;štát?

Historicky sme mali najnedôveryhodnejšiu vládu. Bude extrémne náročné napraviť to, dosiahnuť, aby ľudia pochopili, že štát tu nie je na to, aby s&nbsp;nimi cvičil, ale je tu pre nich.

Často vás vídať so psom. Prečo ste sa rozhodli práve pre veľké plemeno? 

Keď som sa rozlúčil s 11-ročným hovawartom Atreyom, začal som po čase rozmýšľať nad novým psom. Hľadal som niečo krátkosrstejšie, pokojnejšie, niečo, čo bude pasovať v môjmu životnému štýlu. Myslel som si, že mi z môjho prieskumu vyjde niečo menšie, nakoniec je to veľký švajčiarsky salašnícky pes. Gery má 50 kíl, nie je malý a ani spratný. Keď sa však človek výberu naozaj venuje, zhodnotí, aké má mať pes povahové vlastnosti, tak je to vydarený parťák, ktorý chodí so mnou aj do práce. Moji kolegovia ho majú radi a je to náš hlasácky maskot.

Budete sa aj ako politik viac venovať ochrane spoločenských zvierat? 

Ako spoločnosť v tom máme deficit a ide mi roztrhnúť srdce, keď vidím otrasné zábery, ako niektorí ľudia vedia týrať domáce zvieratá. Nie všetko sa však dá riešiť len zákonom a veľkým trestom. Myslím si, že musí ísť o kombináciu osvety, výchovy, vzdelávania a primeraných trestov, ktoré budú odstrašovať. Častokrát aj mladistvých, ktorí si chcú vyriešiť svoju zlosť na nejakom psíkovi.

Útulky a občianske združenia nemajú peniaze, nie je veľký záujem o adopciu zachránených psov a mačiek. Zaslúžili by si pomoc. 

Mali by sme nájsť ucelený systém, ktorý by v kombinácii samosprávy, vyšších územných celkov a štátu vedel nejakým príspevkom pomôcť týmto dobrým ľuďom a dobrovoľníckym organizáciám. Nebyť ich, nebyť ľudí, ktorí aj z vlastného mála ešte odnesú aj do útulku, tak by mnohé neprežili. K vyspelej spoločnosti patrí aj primeraná ochrana zvierat. 

Peter Pellegrini: Už nelamentujme! Máme veľa dobrých vecí

Lívia Černická

Súvisiace články

Po voľbách vraj už nevyjde slnko. Kto sa snaží mladých voličov vystrašiť?

Hamran vytiahol zostrihanú nahrávku, má dostať Gašpara do basy

Tódová so Záleskou nosia obrúčky, konflikt záujmov však nevidia

Výber pre vás