Na poslednej schôdzi krátko pred Vianocami bola dochádzka v parlamente otrasná, niektoré dni bolo v rokovacej sále sotva 15 poslancov. Ako to vníma bývalý šéf parlamentu, je to zodpovedné voči občanom?
- Musím povedať, že parlament je v úplnom chaose. To vedenie parlamentu nezvláda zabezpečovať predkladateľov, niekedy neprídu ministri, niekedy neprídu samotní poslanci, ktorí tam majú zákony. Niektorí ich naschvál nechávajú prepadnúť svojou neprítomnosťou, keďže sa netuší, či majú šancu prejsť alebo nemajú. Chaos vo vládnej koalícii sa prelína aj do parlamentu. A takto by to nemalo vyzerať, pretože ak vládnuť viete, tak musíte mať väčšinu a režim. Za nás poslanci vedeli veľmi dobre, kedy je parlament a kedy nie je. Nám sa podarilo vždy efektívne hlasovať a pracovať tak, aby sme dodržali harmonogramy.

Poslanci v národnej rade vyslovili v decembri nedôveru premiérovi Eduardovi Hegerovi a momentálne sa špekuluje, čo bude ďalej. Má šancu rekonštruovaná Hegerova vláda?
- Sme k nej teraz podľa mňa celkom blízko. V zákulisí sa toho veľmi veľa deje. Mám taký pocit, že sa naplnili slová Igora Matoviča, keď blúznil o nejakom liberálnom puči prezidentky, strany SaS a nás voči nemu. Ale len v jednej časti jeho vety. Nakoniec sa ukazuje, že ten puč pravdepodobne prebieha momentálne priamo v OĽaNO proti Matovičovi.  OĽaNO je v rozklade a teraz sa môže zdať, že týmto spôsobom sa SaS-ka, kollárovci, Za ľudí a väčšia časť odídencov od Matoviča nakoniec spoja. Vytvoria 76-ku a Igora Matoviča svojho zakladateľa s hanbou nechajú niekde bokom sedieť v parlamente. Preto je teraz otázka, či sa to stane a či toto Igor Matovič dopustí.

Odpustia vám tento chaos vaši voliči, keďže ste stále hovorili o predčasných voľbách? Po páde premiéra sa možno nadýchli, že sa všetko zmení, a teraz to vyzerá potenciálne aj na ústavnú väčšinu zrekonštruovanej vlády.
- My nemáme čo vysvetľovať. Za pád vlády sme hlasovali správne. Nie, že naši voliči sa nadýchli. Osemdesiat percent ľudí na Slovensku sa nadýchlo nádejou, že sa konečne môže tento marazmus skončiť. No a ukazuje sa, že nakoniec SaS, ktorá síce vládu pomohla povaliť, robí všetko pre to, aby udržala Eduarda Hegera a spol. pri moci.

To však deklarovali ešte pred tým samotným hlasovaním.
- Lenže Boris Kollár avizoval, že si nevie predstaviť nejakú 76-ku na tomto torze. Vtedy ešte nikto netušil, že sa pravdepodobne plánuje puč v OĽaNO, kde už pán Budaj oznámil, že s ním odchádza časť poslancov. Boh­vie, koľko sa k nim ešte pridá. Bude to veľmi zaujímavé. Nakoniec sa môže stať to, že najväčším podporovateľom predčasných volieb môže byť práve Igor Matovič. Ten nemôže, dúfam, dopustiť, že ho takto vyšachujú z hry a nechá nejakú vládu vládnuť až do marca 2024, aby sa stihli zastabilizovať a vytvoriť pod vedením Eduarda Hegera nový subjekt a Igora Matoviča posunúť do zabudnutia. Ľudia budú podľa mňa sklamaní a naštvaní, lebo čakali, že zmena je konečne na dosah.

Otázka je, či vaše podpisy, ktoré ste pridali pod návrh na povalenie vlády, boli správnym krokom, pretože oni už vtedy vraveli, že im nejde o predčasné voľby, ale o hlavu Matoviča.
- Keby sme nevyzbierali žiadne podpisy, tak si tu táto vláda úraduje do marca 2024. Tým, že sme podpisy dali, sme povalili vládu. Veď to je na hanbu. Vláde bola vyslovená nedôvera hlasovaním v parlamente. Zahlasovali sme za to celá opozícia vrátane nezávislých poslancov a to je signál pre každú normálnu vládu v demokratickom svete, že má odísť. To, že teraz SaS-ka sa pokútne snaží niečo nakombinovať, je ich vec, ale nech sa páči.

Ale nová vláda by bola pravdepodobne bez Matoviča a to je zásadné.
- Ešte tam nie sme a uvidíme, či to tak nakoniec dopadne. Jednoducho sa nemôžeme iným spôsobom demokraticky vymaniť z tohto marazmu. A keď len modré zmiešate s červeným, tak to zas bude len modro-červené, ale to isté a nič nové nevznikne. Čiže ak Igor Matovič so svojou povahou zostane v parlamente, nemyslím si, že bude nejako uľahčovať 76-ke život. A ešte budeme podľa mňa svedkami väčšieho marazmu ako teraz.

Podávanie demisie Igora Matoviča v paláci sprevádzal incident. Minister financií si svoj krok na poslednú chvíľu rozmyslel a podpísaný dokument zobral z ruky vedúcemu prezidentskej kancelárie. Vravel, že mu zavolal človek, ktorého si veľmi váži a ten ho presvedčil, nech to nespraví. V tejto súvislosti sa spomínal poslanec Jožo Pročko, čo Matovič dementoval. Vy tušíte, o koho mohlo ísť?
- Ako ho poznám, aký je on teat­rálny, tak to ani nikto nebol. Ja si myslím, že nikto mu netelefonoval a on len spravil také gesto. Aby do toho vniesol nejakú dramatickosť, tak si vymyslel nejakého telefonujúceho.

Vy ste boli aj kritizovaný aj za to, že ste podpísali Sulíkov návrh na vyslovenie nedôvery s požiadavkami, s ktorými hodnotovo nesúhlasíte. Napríklad zmenu paragrafu 363. Bolo to správne?
- Bolo, pretože nie je dôležité, čo je tam napísané. V konečnom dôsledku je vždy dôležité hlasovanie a ja vám to poviem na rovinu, keby v tom návrhu na odvolanie bola napísaná len jedna veta, že „vláda Eduarda Hegera je zlá“, aj tak by sme to podpísali.

Vráťme sa ešte aj k samotnému hlasovaniu. Tesne po presunutí hlasovania ste povedali pred novinármi, že je to možno i spôsob, ako sa budú kupovať poslanci. Stalo sa také niečo, pretože nejaký priskočil aj k vám?
- K nám ešte nikto nepriskočil.

Ján Krošlák zo Sme rodina však nevylúčil, že by prešiel do Hlasu.
- Ale však on môže nevylučovať. Mohlo sa to stať, pretože som videl na sneme, ale úplne bezvýznamnej strany Spolu, že tam prišiel predseda vlády Heger, podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga a Mikuláš Dzurinda, ktorý je povestný tým, že za jeho éry bolo podozrenie z kupovania poslancov. Čiže možno, že sa tam diala nejaká korupcia, keďže sa tam stretli presne tí, čo na to majú skúsenosti a know how. Na našej strane nič také nebolo. Myslím si, že tí poslanci majú osobnú skúsenosť s Igorom Matovičom a vyjadrili svoj postoj. A aká je budúcnosť pána Krošláka? Momentálne netuším. Nemáme s ním žiadnu dohodu. Je nezaradený poslanec, tak ako my všetci. Čas ukáže, či vôbec niekedy ešte v politike bude. Ale jeho gesto je sympatické a oceňujem, že zahlasoval za pád vlády.

Mikuláš Dzurinda na tom sneme, ktorý ste spomínali, deklaroval snahu spájať stredopravé strany podobne, ako to urobil v roku 1998 s SDK. Vnímate ho ako politického súpera?
- Každý je politickým súperom. Ale poviem vám úprimne, že som zhrozený, kam sme sa to dostali, ak aj časť médií pomaly velebí pána Dzurindu, že to má byť človek, ktorý má nejakým spôsobom povzniesť pravicu z prachu. A nedaj boh, že by mal byť budúcnosťou Slovenska. Je to človek, počas ktorého vlády sme rozpredali všetky strategické podniky vrátane energetiky a plynu a dnes nemáme reálne v rukách spôsob, ako regulovať vážne problémy na trhoch. Nič nemáme, všetko sme predali. Je to človek, za ktorého boli podozrenia, že sa kupovali poslanci, aby fungovala jeho vláda. Viete, on je otec Gorily a krstný otec Gorily je Ivan Mikloš. A títo dvaja majú byť základom nejakého budúceho relevantného politického subjektu? No spánombohom, Slovensko, ak sme my takto dopadli, že otec Gorily - toho najväčšieho prúseru a korupcie najhrubšieho zrna - sa dnes javí ako spasiteľ.

Čo sa týka rekonštrukcie vlády, vám dal niekto ponuku?
- Nie. Absolútne chcem odmietnuť, že by sa Hlas-SD nejakým spôsobom zaplietol do vyjednávania o takejto rekonštruovanej vláde. Kým sa rozhodne, či bude Hlas v nejakej vláde, musí mať jasný mandát od ľudí, nielen virtuálny. To by bola zrada. Nemyslím si, že sa máme my teraz nejakým spôsobom podieľať na záchrane tohto marazmu, za ktorý nenesieme zodpovednosť. Za to má zodpovednosť Eduard Heger.

No Boris Kollár už povedal, že si vie s vami predstaviť spoluprácu, rovnako aj saskári.
- Aj my vieme s ním spolupracovať, len tu sa rozchádzame diametrálne v tom, čo Slovensko potrebuje. Som presvedčený, že z tohto chaosu sa dostaneme len demokratickými predčasnými voľbami a na tomto nemienime nič meniť. Odmietam to, keď tu niekto straší, čo sa tu stane po voľbách. Tu sa stane len to, čo si bude želať slovenský národ a všetci ľudia, ktorí tu žijú. Nič viac. Budú vládnuť Slovensku len tí ľudia, ktorých si zvolia občania Slovenskej republiky, a na to majú plné právo a je našou povinnosťou to rešpektovať.

Len na predčasných voľbách sa stále nikto s nikým nedohodol.
- Žiaľ, SaS odmieta túto dohodu. Chápem Borisa Kollára, že si chce ešte do poslednej chvíľky užiť  post druhého najvyššieho ústavného činiteľa, lebo možno už ním nikdy nebude. Chápem aj poslancov OĽaNO, ktorí sa zubami-nechtami držia stoličky, lebo mnohí z nich už možno nikdy v živote nesadnú do poslaneckých lavíc. Chápem to a nikomu to nevyčítam. Môžem to len komentovať politicky. Tí, ktorí majú moc, sa ju snažia udržať do poslednej chvíle a my ako opozícia sa ich snažíme tej moci zbaviť. Títo ľudia však vôbec nemajú v záujme budúcnosť Slovenska, ale len svoje stranícke a politické záujmy.

Je tu ešte referendum. Budete svojich voličov vyzývať, aby naň išli?
- Určite. Do posledného momentu sa budeme snažiť zmeniť ústavu v parlamente a keď to nepôjde, určite sa na referende zúčastním aj ja osobne. Budem aj vyzývať všetkých našich sympatizantov, aby išli, lebo referendum je jedno z našich posledných práv a slobôd. Jedine občania môžu ešte v januári zabojovať za to, aby sme donútili túto vládnu skupinu zmeniť ústavu v prospech občana. Samozrejme, treba pravdivo povedať, že referendum nie je o predčasných voľbách. To referendum je len o tom, aby niekedy v budúcnosti mohlo byť, aby sa to zmenilo v ústave.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane