Tip na článok
Prezident: Milan Lučanský je v Policajnom zbore s menšou pauzou od roku 1998. Prešiel rôznymi zaradeniami.

Policajný prezident Lučanský: "S Karolom Mellom som si ľúbostné lístočky nevymieňal"

Nikdy som si s Karolom Mellom ľúbostné lístočky nevymieňal, hovorí nový policajný šéf.

Galéria k článku (6 fotografií )
Generál: V apríli 2016 Lučanského za generála vymenoval prezident Andrej Kiska.
Prezident: Milan Lučanský je v Policajnom zbore s menšou pauzou od roku 1998. Prešiel rôznymi zaradeniami.
Tlačová konferencia na ktorej ministerka vnútra Denisa Saková oznámila meno nového prezidenta policajného zboru Milana Lučanského.

Po ohlásení odchodu Tibora Gašpara z postu policajného prezidenta bolo v hre niekoľko kandidátov, ktorí ho mali vymeniť. Mená niektorých boli veľmi horúce. Do uvoľneného kresla však napokon zasadol človek, ktorý sa v tejto súvislosti spomínal len okrajovo. V poslednom čase totiž čelí rôznym podozreniam. Najviac leží v žalúdku právoplatne odsúdenému zločincovi Mikulášovi Černákovi. Nečudo, temer pred dvadsiatimi rokmi mal podiel na tom, že sa tohto brutálneho vraha podarilo zavrieť za mreže na doživotie. Hoci ešte donedávna mal snahu situáciu okolo tohto zločinca, ktorý predostiera verejnosti svoju mafiánsku pravdu, vysvetliť, dnes už tému Černák odmieta komentovať. Úplne. Tvrdí, že ľudia zabúdajú, majú krátku pamäť a to, že spoločnosť dnes dokáže z Černáka vyrobiť hrdinu, je zvrátené.

S novým policajným prezidentom MILANOM LUČANSKÝM (49) sa rozprávala JULIÁNA BIELIKOVÁ a JANA ŠIMÍČKOVÁ.

Prečo ste prijali ponuku nahradiť na poste policajného prezidenta Tibora Gašpara?

Prišla ponuka, ktorú som zvažoval, a rozhodol som sa ju prijať ako dočasnú funkciu. Nevidím v tom žiadny problém. Beriem to ako zakončenie policajnej kariéry.

K osobe Mikuláša Černáka sa vyjadrovať nechcete, ale v súvislosti s vaším menom sa spomína aj Karol Mello či Ľudovít Sátor.

Určite som k nim nemal blízko! S Mellom som nikdy nebol ani nie som v kontakte, nikdy sme k sebe nemali blízko. Bol som s ním na nejakých procesných úkonoch, alebo keď sme ho predvádzali či zadržiavali. Nikdy som si s ním nevymieňal ľúbostné lístočky.

A Ľudovít Sátor?

Je dôležité povedať, že som sa stretol s osobou, ktorá sa predstavila ako Sátor - osobne som ho predtým nikdy nevidel. Stretli sme sa v Maďarsku, kde nemám právomoci policajta. Informoval som o tom vopred svojich nadriadených a po stretnutí som začal pracovať na jeho zadržaní. Lenže prišlo iné obdobie a ja som nedobrovoľne odišiel do civilu.

Ste konfrontovaný aj s hodnotou vášho majetku a so spôsobom jeho nadobudnutia. Ste najbohatší policajt na Slovensku?

To musíte zhodnotiť vy. Už som jednej vašej kolegyni povedal, že ak nájde ďalší môj majetok okrem toho, ktorý mám uvedený v majetkovom priznaní, tak je jej. Ak je toto ten majetok, ktorý má byť majetkom najbohatšieho policajta, tak potom neviem. Myslím si, že jeho nadobudnutie som dostatočne preukázal aj v rámci vyšetrovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti, ktoré dozorovala krajská a teraz to má na stole Generálna prokuratúra.

Lenže nájsť niečí majetok, ak ho prepíše na inú osobu či súkromnú firmu, nie je jednoduché a čo sa týka Generálnej prokuratúry, jej predstavitelia netajili radosť, keď ste boli menovaný za policajného prezidenta. Dokážu byť objektívni?

O objektivite Generálnej prokuratúry nepochybujem.

Boli ste šéfom inšpekcie. Ako ste vnímali kauzy typu skutok sa nestal, ktoré sa opätovne otvorili až po tom, ako na ne upozornili médiá?

To, že nejaké kauzy opätovne pootvárali, bolo aj zásluhou Generálnej prokuratúry, ktorá dala preskúmať postup dozorujúceho prokurátora. Len zdôrazním, že každý vyšetrovateľ je procesne samostatný, zodpovedá sa len a len prokurátorovi. No a ten má dozor nad zákonnosťou a postupom. Pánom trestného konania je prokurátor.

Viceprezidentka Policajného zboru Jana Maškarová uviedla, že je médiám vďačná zo to, že sa niektoré kauzy podarilo opäť otvoriť. Ako to vnímate vy?

Zastávam ten istý názor, lebo niektoré veci sú teraz pod väčším drobnohľadom. Stále sa hovorí, že novinári sú strážni psi demokracie, je to vaša úloha, nikto vám ju neupiera, neberie, my môžeme len kvitovať, že niektoré veci sa aj týmto spôsobom dostanú von.

Ako sa má bývalý šéf protikorupčnej jednotky Róbert Krajmer? Ešte stále sedí na tlačovom oddelení či ste mu vymysleli nové zaradenie?

Určite sa s ním stretnem, momentálne však čerpá dovolenku. Budeme spolu rokovať o jeho ďalšom pôsobení v Policajnom zbore.

Máte pre neho pripravenú nejakú ponuku, ktorá sa neodmieta?

Nie, nechajte na mňa, ako sa vyvinú ďalšie rokovania. Určite sa ho budem pýtať, či ho táto práca napĺňa.

Čo ďalší ľudia, ktorých si do funkcií vybral váš predchodca? Zostane šéfom Národnej kriminálnej agentúry Peter Hraško?

Viem, aké to je, keď človeka vyhodia bez udania dôvodu. Stále si presne pamätám, aký to malo dosah na moju rodinu a mňa samého. Nemám vedomosť o tom, že by sa dopustil nejakého trestného činu. Preto si urobím sám obraz o tom, ako NAKA funguje, a podľa toho sa rozhodnem, či sú potrebné zmeny vo vedení, alebo nie.

Plánujete zmeny na krajských či okresných úrovniach? Čo napríklad v Nitre, kde sa hovorí, že si tam svojich ľudí dosadili Bödörovci z SBS Bonul?

Ako som vravel, potrebujem vyhodnotiť situáciu. Určite ma neovplyvní domnienka novinárov a chodbové reči. Ja som človek faktov. Keď zistím, že treba výmenu, pôjdu všetci bez výnimky.

V čase nástupu do funkcie ste za svoje priority označili dve oblasti - migráciu a boj proti terorizmu. Myslíte si, že toto ľudí na Slovensku naozaj trápi?

Moje vyjadrenia na prvej tlačovej besede boli možno ovplyvnené tým, že v ten deň došlo v Belgicku k teroristickému útoku, pri ktorom zahynuli štyria policajti.

Dnes máte iné priority?

Keď som sa s problematikou obo­známil širšie, lebo určite nesedím na zadku a nerozmýšľam, čo budem asi tak robiť, zistil som, že v rámci Policajného zboru nás v najbližších mesiacoch čaká veľa dôležitých akcií a úloh, ktoré musíme z bezpečnostného hľadiska pokryť. Na Slovensku bude zasadať V4, OBSE, uskutoční sa tu Salzburské fórum, všetko na úrovni ministrov, premiérov. Dokonca máme hlásené, že v rámci týchto podujatí by mal Slovensko navštíviť francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová, takže toho bude naozaj požehnane. To som nespomenul komunálne a prezidentské voľby či klasické problémy, ako je bežná kriminalita. Problémy sú aj v jednotlivých zložkách Národnej kriminálnej agentúry.

A čo migrácia a terorizmus?

Stále patria medzi moje priority. Podľa mňa je totiž len otázka času, kedy sa dostaneme do starých koľají a cez naše územie opäť začnú nelegálne prechádzať ľudia bez dokladov, bez identifikačných kariet a budú nekontrolovane prúdiť do Európy. Viete, teraz všetci rozoberáte, prečo práve migrácia a terorizmus, ale novinári a verejnosť budú ťažko vnímať, keď sa niečo podobné ako nedávno v Belgicku stane aj na Slovensku. Potom zaniknú všetky ostatné problémy, ktoré sa tu dnes riešia, a najdôležitejší bude terorizmus.

Čo sa týka spomínaných medzinárodných akcií, má polícia hlásené nejaké hrozby?

Nie, toto nie je o hrozbe, ide o klasické stretnutia, ktoré sa riešia po celej Európe, ale všade, kde sa konajú, musíte rátať s nejakým stupňom ohrozenia, napríklad demonštráciami, lebo ide o stretnutia najvyšších ústavných činiteľov. Slovensko sa výborne zapísalo pri svojom predsedníctve v Rade Európy, kde medzi sebou veľmi dobre spolupracovali rôzne zložky od polície cez hasičov po vojakov či iné bezpečnostné služby.

To, že na Slovensko príde Macron a Merkelová, je už potvrdené?

Je to v rovine predpokladaných návštev, ktoré na Slovensko majú prísť.

Spomenuli ste veľmi dobrú prácu bezpečnostných služieb, zvládli podľa vás aj pôsobenie Vadalovcov na Slovensku a ich kontakty až na Úrad vlády?

To sa nemôžete pýtať mňa, to sa musíte pýtať bývalého policajného prezidenta.

Vy ste s ním v kontakte?

Momentálne nie.

Slovenskej polícii ľudia veľmi nedôverujú, ako to chcete zmeniť?

Otázka, prečo má polícia v prieskumoch nelichotivú povesť a dôveryhodnosť, je zložitá. Na rozdiel od hasičov a vojakov, ktorí sú na tom lepšie, keď­že vykonávajú najmä aktivity v prospech občanov, je polícia represívnou zložkou. Navyše, je ťažké, keď polícii vyčítajú aj problémy v doprave počas opráv ciest. To sú však veci, ktoré neovplyvníme, môžeme ich len korigovať a usmerňovať. K téme dôveryhodnosti preto môžem povedať len toľko, že sa budem snažiť, aby sa zvýšila.

Polícii občania neveria zrejme aj pre závažné kauzy, ktoré nie veľmi zvládla.

Bude mojou úprimnou snahou ovplyvniť, aby sa také kauzy neopakovali, a tie, ktoré sú v riešení, aby sa vyšetrili tak, ako sa vyšetriť majú. Keby som povedal viac, táral by som do vetra. Treba nám dať čas, aby sa ukázalo, či naša snaha niečo prinesie.

Problémom sú aj policajné štatistiky, ktoré podľa všetkého vôbec nezodpovedajú realite. Ste stotožnený s aktuálnym vyhodnocovaním práce polície?

Ak sa budeme baviť o štatistikách, tak niektoré ukazovatele sa dajú ťažko ovplyvniť a meniť. Keď vám niekto povie, že ukradli auto, tak my predsa neprídeme a nebudeme sa tváriť, že to bola krádež v byte. Jednoducho to auto sa v štatistike musí objaviť. Áno, v minulosti boli veci, že sa nehoda, pri ktorej zišlo vozidlo do vody, natlačila do úmrtia utopením, ale za seba môžem povedať, že sa budem snažiť, aby boli štatistiky presné. Ak prídem na to, že sa krútia a manipulujú, určite proti tomu rázne zasiahnem.

Mala by však byť štatistika pri práci polície to najdôležitejšie?

Nechcem hovoriť, že štatistika je gro a všetci sa budeme tešiť z toho, že nám klesá počet trestných činov. Podľa mňa je totiž nežiaduce, aby klesal počet povedzme v oblasti, ktorá dnes spoločnosť zaujíma, a to je ekonomická trestná činnosť. Tam je predpoklad, že takýchto skutkov sa bude objasňovať viac, a teda by mala byť stúpajúca tendencia.

Keď sme pri ekonomickej kriminalite, na Slovensku je okres, ktorému sa v tejto oblasti mimoriadne darí. Vlani mal dokonca stopercentnú úspešnosť. Sú to Malacky, kde zaznamenali len jediný prípad a ten aj objasnili.

Tak to je super, určite sa na to pozriem, lebo výsledky štatistiky som už trošku študoval, ale konkrétne k ekonomickej kriminalite v Malackách som sa ešte nedostal. Zdá sa, že to asi musím urobiť.

Odborníci, ale aj advokáti upozorňujú, že slovenskí policajti nie sú v problematike ekonomickej kriminality zdatní natoľko, aby vedeli vyšetrovanie závažných činov dotiahnuť do konca, napríklad kauzy spojené s Mariánom Kočnerom či Ladislavom Bašternákom, aj keď pri nich asi nejde len o neodbornosť. Čo s tým?

Dá sa s tým robiť jedine to, že sa bude zvyšovať vzdelanostná úroveň policajtov. Aj vo vzťahu k školstvu musíme prijať nejaké opatrenia. Keď je niekto na ekonomike, mal by sa tou problematikou aj zaoberať, mal by vedieť, kde sú chyby, ako sa dajú veci zdokumentovať, vyhľadať, ale najmä, ako sa dajú preukázať. Podobné to je aj, čo sa týka počítačovej kriminality. Problémom nie je len vzdelanie. Pozrite sa, aké majú výborní itečkári platy v súkromnej sfére. Potom sa pozrite na to, čo im vieme ponúknuť my. Musíme sa držať platných tabuľkových tried a taríf. Ja mu nemôžem dať také podmienky, aby prišiel pracovať k polícii. To isté platí u daňových poradcov či ekonómov.

V polícii však nejde už len o to, že nevie zaplatiť odborníkov, v uliciach chýbajú aj obyčajní radoví policajti.

To je pravda, len v Bratislave máme podstav 500 policajtov a to je veľký problém. Dnes je už zamestnanosť na takej úrovni, že do zboru sa nám hlási málo uchádzačov.

Bude Policajný zbor prijímať Srbov či Albáncov?

To asi nie je na mojom rozhodnutí. Keď politici povedia, že áno, tak budeme prijímať aj Albáncov. Ale tí by asi nespĺňali kritériá.

Tie vraj nespĺňa aj čoraz viac Slovákov, nemôže sa stať, že sa budú tieto kritériá znižovať a so zborom to bude ešte horšie?

Určite nie. Kritériá sú nastavené a práve naopak, myslím si, že sa pritvrdzujú. Možno aj to je dôvod, prečo do Policajného zboru neprichádza viac ľudí.

Otázka je tiež technické zabezpečenie Policajného zboru, nedávno zahynuli pri dopravnej nehode dvaja policajti, ktorí, ako sa ukázalo, išli na výjazd s vozidlom v katastrofálnom technickom stave. Ako je vôbec možné, že zbor má vo svojej flotile autá, ktoré ohrozujú život policajtov?

K tejto udalosti došlo ešte predtým, ako som nastúpil na post policajného prezidenta, a neviem o nej nič konkrétne. Za všetkým stoja konkrétni ľudia, ktorí museli vedieť, v akom stave je auto. Myslím si, že vozidiel sa nakúpilo naozaj dosť.

V štádiu príprav je zákon o Policajnom zbore, ktorý má okrem iného zmeniť voľbu policajného prezidenta. Podľa našich informácií sú v ňom aj také zaujímavosti ako to, že okresným riaditeľom sa môže stať ktokoľvek, kto splní základné kritériá uchádzača o vstup do zboru. Je to tak?

Priznám sa, ešte som tento návrh zákona podrobne neštudoval, možno len z pohľadu inšpekcie. Je mojím cieľom v blízkej budúcnosti to zmeniť a možno vniesť doň aj svoje pohľady a názory. Zatiaľ som na to, bohužiaľ, nemal čas. Treba však zdôrazniť, že stále hovoríme iba o návrhu, ktorý musí prejsť niekoľkými pripomienkovými konaniami.

Ako by sa podľa vás mal voliť policajný prezident, napríklad vo vzťahu k tomu, aby bol apolitický? Vy si tykáte s exministrom vnútra Kaliňákom, ste apolitický?

Nemyslím si, že ak si s niekým tykám, tak som automaticky politický nominant. Ja si tykám s veľa politikmi.

S kým ešte?

Napríklad s Andrejom Hrnčiarom, bývam v Martine, on je tam primátor.

Ako by sa mal vyberať a voliť policajný prezident?

O tom rozhodne Národná rada.

Pýtame sa na váš názor.

Na Slovensku je situácia taká, že môžete mať akýkoľvek nezávislý orgán, vždy ho budú z niektorého politického spektra napádať, že nie je nezávislý. To by sa do výberových konaní museli hlásiť ľudia z okolitých štátov a výberové konania by museli byť kdesi v Španielsku. Všade si ľudí do funkcií vyberajú politici, lebo je jednoducho parlamentná demokracia a keď niekto vyhrá voľby a získa mandát, tak voliči asi súhlasia s tým, koho si do funkcií vyberú nimi zvolení politici. Že politici dokážu v niektorých situáciách klamať a zavádzať? Je na voličoch, aby vedeli vyhodnotiť, komu dať do rúk moc.

S čím sa musíte vyrovnať, keď sa bavíme o fungovaní elitných policajných útvarov?

Snažíme sa vnímať realitu a pozerať dopredu. Po vyčistení organizovaných skupín v rámci Slovenska sa uvoľnil priestor, aby k nám prenikli zahraničné organizované skupiny a etablovali sa tu. Rozmáhajú sa tu albánske skupiny, je tu prienik ruskojazyčných skupín a nebol by som rád, keby sme zase chytali psa za chvost. Musíme sa preto snažiť, aby sa na všetkom priebežne pracovalo a aby sa tieto skupiny sledovali.

Čo konkrétne je ich záujmom na Slovensku?

Peniaze. Je jedno, či to budú robiť cez pozemky, ekonomiku, drogy, vydieranie, lúpežné prepadnutia. Jednoducho chcú peniaze.

Posunula sa polícia bližšie k odhaleniu páchateľa vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej?

V tomto prípade si miesto na informovanie vyhradil prokurátor. Za seba však môžem povedať, že ani jednu vraždu, ani jeden prípad, ktorý nie je objasnený, by som určite nekomentoval. Určite nie v zmysle, kde sa posunulo vyšetrovanie, pretože tým iba upozorníme ľudí, ktorí za tým stoja. Nechajme to na vyšetrovateľoch, je v tom zainteresovaný Interpol so svo­jimi odborníkmi, je tam veľa ľudí, ktorí veľmi dobre vedia, čo a prečo robia. Myslím, že sa dopracujú k zdarnému výsledku. Otázky zo strany novinárov iba vyvíjajú zbytočný stres. Vyšetriť vraždu nie je ako doložiť rožky do regálu.

Napriek tomu sa polícia na začiatku vyšetrovania vraždy dopustila závažných chýb. Hovorí sa dokonca, že na mieste činu boli ohorky z cigariet, pričom sa ukázalo, že tam fajčili samotní policajti. Kritizujete novinárov, ale je legitímne pýtať sa, ako je možné, že polícia v takom závažnom prípade na začiatku zlyhala.

Úplne vám rozumiem a je mi to jasné. Kým som však bol na inšpekcii, neprišiel žiadny podnet súvisiaci s postupom vyšetrovateľa na mieste vraždy. Ak by niečo také prišlo, inšpekcia by sa s tým veľmi rýchlo vyrovnala.

Ale inšpekcia by to na stôl dostala asi len vtedy, ak by bolo podozrenie, že policajti sa chýb dopúšťali zámerne. Alebo nie?

Nejde len o to, že zámerne. Skúmať treba aj to, či sa nejako s dôkazmi manipulovalo, či to bolo úmyselné a podobne. Inšpekcia by sa s tým musela vyrovnať a ja verím, že sa s tým aj vyrovná. My sa bavíme o ohorkoch, ktoré tam zanechali policajti, ale tam vbehli požiarnici, záchranári, plynári, teda kopa ľudí, ktorí konali svoje povinnosti. A tí nedbajú na to, či sa niečo s miestom činu stane, alebo nie. Je však veľmi problematické, ak tam prídu policajti a tí to pokazia. To je zase otázka na školstvo, ako sa policajti vychovajú. Je jasné, že také chyby sa stávať nemôžu. Keď to nepôjde ináč, vypracujeme manuál, ako sa majú na mieste činu správať.

Podobné to však bolo aj v prípade vraždy právnika Ernesta Valka. To sa polícia nedokáže poučiť, nevie prijať potrebné opatrenia?

Polícia bez problémov vyrieši tisícky vecí, ale vytiahnu sa len tie, pri ktorých to nevyšlo úplne podľa plánu. Ale áno, máte pravdu. Človek sa učí na vlastných chybách. Tieto veci treba podchytiť hneď v úvode, a to na policajnej škole, kde sa mladí policajti učia techniky a taktiky obhliadky miesta činu.

VIDEO Plus 7 Dní