Tip na článok
Pavel Haulík: „Opozícia neprestane v tlaku na predčasné hlasovanie a bude skúšať všetky možné nátlakové prostriedky.“

Politológ Haulík: „Prezident nie je v súčasnej kríze dominantný hráč"

Slovenská verejnosť je silne polarizovaná. Podporovatelia opozície si želajú predčasné voľby. Naopak, Robert Fico pomerne prekvapivo ustúpil z pozície alfasamca a podaním demisie sa snaží udržať súčasnú koalíciu.

Časť verejnosti chce, aby sa čo najskôr, ideálne okamžite, vyriešili všetky problémy, ktoré sa nahromadili za tridsať rokov - nedostatočné fungovanie demokratických inštitúcií, korupcia, slabá vymožiteľnosť práva a mnohé ďalšie. Predstavy, ako by to všetko malo vyzerať, sú jasné a zrozumiteľné, ale spôsoby, ako to dosiahnuť, sú často problematické.

O tom, aké sú možnosti ďalšieho vývoja, ale aj o tom, ako sa bude meniť politická mapa a kto získa hlasy sklamaných voličov Smeru, sa so sociológom PAVLOM HAULÍKOM (66) zhovárala ANKA ŽITNÁ LUČAIOVÁ.

Čo sa to vlastne v krajine deje?

Celý proces nenaštartovala brutálna vražda, začal sa oveľa skôr, hneď po voľbách pred dvoma rokmi. Vláda vznikala pod obrovským tlakom, ktorý mal rovnaké ciele, aké má dnes - vytvoriť inú vládnu zostavu. Keďže sa ukázalo, že v parlamente sa iná koalícia vytvoriť nedá, ďalším krokom bola snaha o vyvolanie predčasných volieb. V tom sa pokračuje aj v súčasnosti. Otázka dnes stojí tak, či sa na dosiahnutie predčasných volieb použijú len štandardné, ústavou definované postupy, alebo sa pripustí istá odchýlka.

Viete si predstaviť, že by bola prípustná odchýlka od ústavy? O čom hovoríme, ak je reč o akejsi odchýlke?

Nemám na mysli vedomé porušenie ústavy, len taký jej výklad, ktorý nemusí byť jednoznačný. Ústavne konformné slobodné voľby generujú parlament, v ktorom väčšina vytvorí vládu. Tá vládne, kým má dostatočnú podporu poslancov. Ak vláda stratí väčšinu, môže ju nahradiť iná, s podporou. Až keď sa to nepodarí, môže dôjsť k predčasným voľbám. Na nových voľbách sa musí zhodnúť kvalifikovaná väčšina poslancov, pričom ich rozhodnutie musí byť slobodné, bez nátlaku. Ak by sa rozhodovanie dialo napríklad pod mimoparlamentným nátlakom, nepokladal by som to za ústavne konformný postup.

Prekvapilo vás gesto Roberta Fica? Prečo to urobil? Nepoškodí takýto odchod zo scény jeho renomé politického alfasamca?

Premiérova demisia bola neočakávaný krok, ale nakoniec má logiku. Robert Fico chcel udržať koalíciu, aby sa vyhol predčasným voľbám a zároveň si uvoľnil ruky na prípravu svojej strany na voľby v riadnom termíne. Pravda, za predpokladu, že koalícia tlak na skrátenie volebného obdobia zvládne.

Myslíte si, že tento nečakaný obrat vo vývoji sa dá interpretovať ako prezidentova výhra či prehra?

Nevnímam to v reláciách výhra - prehra. Prezident nie je v súčasnej kríze dominantný hráč, ktorý by chcel sám určovať ciele a dynamiku politického vývoja. Urobil kompromis, ktorý by mohol vyhovovať koalícii aj opozícii - ak nebudú chcieť hrať vabank s neodhadnuteľným výsledkom. Navyše si stále myslím, že Andrej Kiska nebude o rok obhajovať svoj mandát, takže nemusí „inzerovat na dům, ve kterém už nechce bydlet“.

Čo bude znamenať toto prepriahanie pre ďalší vývoj na politickej scéne?

Okruh scenárov ďalšieho vývoja sa zúžil. Ak nie je pravdepodobné, že prezident odstúpi od dohody s koalíciou a pokúsi sa o úradnícku vládu, potom zostáva len súboj o termín budúcich volieb. Opozícia neprestane v tlaku na predčasné hlasovanie a bude skúšať všetky možné nátlakové prostriedky. Vo vlastných rukách má len iniciovanie referenda cez petičnú akciu, všetky ostatné možnosti závisia od kapitulácie aspoň časti koalície. Či však vládne zoskupenie vytiahne bielu zástavu, možno len hádať.

Čo bude novému premiérovi komplikovať jeho postavenie?

Nerealistické požiadavky na akúsi kvadratúru kruhu - na zostavenie vlády, ktorá by nepolarizovala silne polarizovanú verejnosť. Kľúčovým postom je minister vnútra. Pri jeho obsadzovaní musí mať Peter Pellegrini obrovský politický inštinkt a šťastnú ruku, inak sa poverenie nemusí zmeniť na menovanie.

Ustanú protesty na uliciach po tom, čo ľud dostal hlavu Kaliňáka a Fica? Upokoja sa nálady v rozdelenej spoločnosti?

Hrá sa o to, kto dlhšie vydrží. Opozícia potrebuje tlak vystupňovať, ale nie je jasné, či dokáže motivovať ďalších ľudí na účasť na protestoch a nevybočiť pritom z ústavných mantinelov. Domnievam sa, že najpravdepodobnejším pokračovaním bude snaha o vypísanie referenda o skrátení volebného obdobia, ktoré by sa dalo spojiť s jesennými komunálnymi voľbami.

Spomenuli ste, že teraz sa rieši stav, keď vybuchla frustrácia z problémov, ktoré sa tu kopili 30 rokov. Aká má byť úloha prezidenta v takomto stave spoločnosti?

Prezident je u nás pozícia, ktorá má väčšinou reprezentatívne úlohy. To platí až do momentu, keď príde kríza. Tá tu dnes je a ukazuje sa, že nie je šťastné, ak prezident nemá dostatok politických skúseností. V Prezidentskom paláci dnes nie je niekto, kto by bol natoľko zručný, schopný, s vplyvom na politické subjekty, aby dokázal utlmiť vášne.

Je dôležité, aby prezident tlmil vášne?

Určite. Normálne by prezident mal skôr upokojovať, než fandiť a byť na čejkoľvek strane v spore. Bez ohľadu na to, čo si myslí o tom, kto má pravdu. Jeho občianske a politické presvedčenie by sa malo podriadiť potrebe upokojovať všetky politické prúdy a tlačiť ich do ústavne konformného rámca.

Myslíte si, že táto kríza bude mať vplyv aj na prezidentskú voľbu?

Stále sa čaká na vyjadrenie prezidenta, či bude opätovne kandidovať.

Čo hovoríte na prvý prieskum preferencií po vypuknutí krízy? Situácia je stále patová, jazýčkom na váhach je Kotleba. Čo to znamená?

Jediný prieskum po troch týždňoch krízy je zaujímavý, ale málo výpovedný. Jedna z Ficových chýb bola, že zdevastoval prieskumy stanovením absurdného moratória. Prieskumy sa dnes redukujú len na jednoduché nálepky preferencií. Pritom pohyby vo verejnej mienke sú oveľa pestrejšie, konfliktnejšie a protirečivejšie, než je táto preferenčná nálepka schopná vypovedať. Koniec koncov, máme tu krízu a rozhodovanie sa riadi skôr veštbami z kávovej usadeniny než serióznymi výskumami. Vôbec nie je jasné, ako sú rozložené názory celej verejnosti, ako sa líšia postoje ľudí v mestách a na vidieku, aké sú regionálne diferencie.

Opozícia sa de facto po dvoch rokoch dostala do podobnej situácie. V centrálach už pomaly búchali zátky od sektu a opoziční politici sa už cítili ako víťazi predčasných volieb - a zrazu je všetko inak.

Budúce voľby, či už budú riadne, alebo predčasné, nemusia kopírovať aktuálne preferencie strán. Pri minulých voľbách sa dlhodobo relatívne stabilné čísla zmenili až v posledných dňoch pred hlasovaním. Voliči sa rozhodovali na poslednú chvíľu, pretože v ponuke chýbali subjekty, ktoré by jednoznačne spĺňali ich očakávania. Aj dnes sa v momente, keď sa rýchle predčasné voľby zdali ako definitíva, na sociálnych sieťach masovo objavovala otázka: Dobre, ale koho teraz voliť? Takže s prognózou budúcich výsledkov je lepšie byť opatrný.

Zaregistrovali ste vyjadrenia Ivana Mikloša, že pre neho je už prijateľná aj vláda SaS, OĽaNO a Sme rodina?

Lenže to je málo.

Čo vlastne opozícia zamýšľa?

Opozícia sa chce dostať čo najskôr k moci. Počíta s tým, že okamžité predčasné voľby by jednak pribrzdili novovznikajúce politické projekty, ktoré by im potenciálne mohli ujedať z voličského koláča. Karty by asi zamiešalo aj to, ak by súčasní sklamaní voliči Fica, Bugára a Danka k voľbám nešli. A nakoniec sa parlamentná opozícia nádeja, že niečo by mohla získať aj priamou konverziou koaličných voličov na svoju stranu.

Aká je perspektíva koaličných strán?

Vládna koalícia skončí po týchto turbulenciách s najväčšou pravdepodobnosťou pošramotená.

Myslím si, že preferenčne najstabilnejšia je dnes SNS. Dodal by som - s pozitívnym výhľadom. Slabším článkom je Smer. Funkcionársky to nie je strana do nepohody. V poslaneckom klube má veľa pasívnych ľudí, ktorí sa s malým úsilím dostali do parlamentu. Potiahol ich Fico. To, aký majú politický životopis, naznačuje, že ambície výrazne ovplyvňovať fungovanie strany a politiky nebudú mať. Smer sa dnes nemôže spoliehať na médiá a jeho prívrženci nie sú aktívni na sociálnych sieťach. Od Roberta Fica ako predsedu na plný úväzok bude závisieť, či dokáže vytiahnuť nové tváre z členskej základne, ktoré budú priamo a aktívne komunikovať s voličmi a presviedčať ich o smeráckej politike. Inak môže prepad preferencií zatiaľ najsilnejšej strany pokračovať.

Most to má z hľadiska budúcnosti ešte ťažšie ako Fico. Maďarská časť Mosta má záujem presvedčiť svoju cieľovú skupinu dosiahnutými výsledkami, najmä zákonmi, ktoré presadia. Slovenská časť Mosta je dnes najslabší článok koalície a bez slovenských voličov sa nemusí dostať nad päť percent.

Zostávajú nám mimoparlamentné strany. Aké sú ich šance?

Najlepšie vyhliadky má Kresťanskodemokratické hnutie. Konkrétny výsledok hnutia bude závisieť od toho, do akej miery sa novému vedeniu podarí rozšíriť voličský potenciál o konzervatívnych nekonfesionálnych voličov, ktorých rezervoár je pomerne široký.

Z novovznikajúcich subjektov sa pozornosť upiera najmä na Progresívne Slovensko (PS), pri ktorom zatiaľ nie je celkom jasné, ako sa bude profilovať. Či to bude centristicko-liberálny subjekt, alebo pôjde doľava či doprava.

Hovorí sa, že PS by mohlo byť akousi novou verziou Smeru, kam by sa mohli presunúť aj niektorí členovia Smeru.

Tento projekt môže byť zmysluplný, ak zasiahne ľavicovo-liberálny priestor, ktorý je voličsky pomerne voľný. Zatiaľ však PS priťahuje skôr pravicovo-liberálnych voličov a tam je možností menej, preto ani preferencie nie sú vysoké.

Pripravil som graf z decembrového výskumu Agentúry MVK, na ktorom je znázornený ľavo-pravý a liberálno-konzervatívny priestor. Používame batériu postojových otázok, na ktoré respondenti odpovedajú. Na základe toho, s čím sa hodnotovo stotožňujú, ich zaraďujeme do skupín ľavičiari a pravičiari, respektíve liberáli a konzervatívci. Nie podľa toho, k akým stranám sa hlásia, ale aké hodnoty vnútorne zastávajú.

Každý respondent dostane na základe testu individuálne skóre, ktoré ho definuje. Jednotlivým stranám sme vypočítali priemerné hodnoty podľa orientácie ich súčasných voličov.

Čo vám vyšlo?

Najsilnejšie obsadený je ľavicovo-konzervatívny kvadrant. Tlačí sa tam Smer, KDH, SNS, ĽSNS a komunisti. Pravicovo-konzervatívny sektor nie je obsadený. Niežeby tam žiadni voliči neboli, ale nemajú v žiadnom politickom subjekte takú váhu, aby ho tam posúvali. Potom je tu druhá skupina, liberálny stred. V tomto sektore máme Most a OĽaNO (SMK sem celkom nepatrí, test pre národnostne menšinové strany nefunguje). No a nakoniec je pravicovo-liberálny kvadrant, kam sa zaraďuje SaS a PS.

Prekvapuje ma umiestnenie Progresívneho Slovenska, ktoré sa nachádza v grafe v prieniku so Sulíkovou SaS.

Možno aj preto je Sulík nervózny a chce predčasné voľby. Obáva sa, že by mu PS ťahalo hlasy.

Aké presuny voličov sa dajú očakávať po voľbách?

Bez ohľadu na to, či budú predčasné, alebo riadne voľby, najdôležitejšia otázka je, koľko voličov môže stratiť Smer, respektíve kam sa takíto voliči najsilnejšej strany posunú. V ich sektore je len ĽSNS a SNS. Samozrejme, na príležitosť čaká aj KDH. Časť sklamaných voličov Smeru skutočne môže prejsť aj do KDH, veď z hľadiska vyznávaných hodnôt sú to takmer identické skupiny.

Aké sú možnosti ĽSNS zskať sklamaných voličov Smeru?

Podľa toho, čím kontroverznejšie a dramatickejšie bude riešenie situácie okolo novej vlády, čím viac sa budú používať metódy, ktoré nie sú celkom ústavne konformné, tým viac sa dá očakávať, že voliči Smeru sa preskupia ku Kotlebovi.

VIDEO Plus 7 Dní