Je podľa vás systém nastavovania platov rektorov a ich odmien vyhovujúci stav?

Súčasné nastavenie riadenia vysokých škôl nie je optimálne. Malo by dôjsť k celkovej zmene štruktúr ich riadenia. Do zloženia správnej rady by rektor nemal vstupovať. Inšpirovať by sme sa mohli rakúskym modelom. Plat by mal byť stanovený na základe výkonovej zmluvy, kde by boli určené ciele, ktoré má rektor dosahovať v krátko-, stredno- aj dlhodobom horizonte. Výkonovú zmluvu by s rektorom uzatvárala správna rada. Rektor by potom zase uzatváral výkonovú zmluvu s dekanmi, tiež by im stanovil ciele, na základe ktorých by ich odmeňoval, a tak by mohlo byť fungovanie celej VŠ vo väčšom súlade, než je to doteraz.

Sú v zákone ešte nejaké medzery, ktoré sa týkajú rektorov?

Je dôležité, aby nebolo také jednoduché pokračovať v tejto funkcii, ako to nastavila novela zákona z roku 2018. Teraz môže rektor pokračovať vo svojej pozícii, ak ho schváli senát školy, čo je polovica prítomných členov. Podľa mňa by to mali byť dve tretiny všetkých členov senátu a dve tretiny všetkých členov správnej rady. Ak by ho neschválili, mohol by ísť do výberového konania ako ostatní uchádzači. Tým by sa zabezpečilo, že by to bol rektor, ktorý je naozaj široko akceptovaný.

Podľa akých kritérií správne rady odklepávajú rektorom odmeny?

Najčastejšie sledovaným ukazovateľom je hospodárenie, či škola hospodárila so stratou alebo sa jej podarilo získať extra zdroj. To sa teraz zrejme zmení, keďže pre pandémiu budú mať všetky vysoké školy straty spôsobené napríklad tým, že budú chýbať peniaze z prenájmov, z internátov, jedální, klesne počet zahraničných študentov. Na niektorých školách sa správna rada zaoberala aj tým, či sa škole darí byť úspešný v získavaní vedeckých grantov.

V správnych radách je množstvo podnikateľov, sú tam aj aktívni alebo bývalí politici. Prečo? Aký to má vplyv na riadenie školy?

Zaznamenali sme rozdiely v tom, čomu sa správne rady venujú okrem povinností stanovených zákonom týkajúcich sa nakladania s majetkom a peniazmi školy. Niekde pomáhali skôr s otázkami, ako je získanie peňazí na vybudovanie knižnice, zatiaľ čo inde sa zaoberali zvýšením kvality vedeckej činnosti.

Je vôbec dobré mať v radách ľudí z biznisu a politikov?

Robili sme prehľad členov všetkých správnych rád od roku 2008 a nenašli sme veľa kontroverzných postáv biznisu. Čiže nemyslím, že to je veľký problém. Ako problém sa skôr ukazovalo, že tam boli veľmi zaneprázdnení ľudia, ktorí nemali čas venovať sa práci v správnej rade. Správne rady by mali zastávať verejný záujem. Treba, aby v nich sedeli ľudia reprezentujúci verejnosť. Zároveň by mali prinášať pohľad zvonku, od organizácií pôsobiacich v rovnakých oblastiach ako daná škola, napríklad budúcich zamestnávateľov ich študentov.

Sú platy rektorov verejných univerzít podľa vás v poriadku v porovnaní s tým, čo zarobia vedeckí pracovníci univerzít?

Na vysokej škole bol priemerný plat profesorov 2 395 eur, u docentov 1 664 eur, u odborných asistentov (to sú ľudia s PhD.) 1 284. Plat rektora nie je vysoký ani vzhľadom na to, koľko má zamestnancov, študentov, s akým rozpočtom narába pri najväčších vysokých školách a s akým majetkom. Plat rektora by sa podľa mňa mal odvíjať od veľkos­ti školy a toho, v akej je finančnej kondícii, a tiež od toho, do akej miery je rektor seniorný manažér. Keď porovnáme platy v národnom hospodárstve, tak v roku 2018 boli priemerné mzdy ľudí s doktorátom 1 674 eur a priemerná mzda vrcholových manažérov vo firmách s viac ako 250 zamestnancami je takmer 7 200 eur, čiže je viac ako štyrikrát vyššia.

Je podľa vás vždy jasné, podľa čoho sa rektorom schvaľuje výška platu a odmien? Či je to za úspechy univerzity, počet študentov, počet zamestnancov, riadenie rozpočtu?

Rektor je štatutárom vysokej školy, a teda ako jediný človek za ňu plne zodpovedá. Táto zodpovednosť by mala byť vyvážená platom. Zamestnanci školy takú veľkú zodpovednosť nemajú. Ak rektor bude dobrý manažér, ktorý bude dobre odmenený, a bude sa pravidelne hodnotiť napĺňanie stanovených cieľov, povedie to k lepším podmienkam pre kvalitných zamestnancov školy, a teda aj k ich vyšším platom.

Celý článok o tom, ako si žijú rektori slovenských univerzít, si prečítajte v týždenníku PLUS 7 DNÍ.

Mohlo by vás zaujímať: