Tip na článok
Janka Cigániková: Ľudia ma vnímajú kontroverzne. Nehrám divadielko a nie som stredný prúd, ktorý každý znesie.

Na post ministerky zdravotníctva musím ešte vyzrieť, vraví poslankyňa zo zdravotníckeho výboru parlamentu Janka Cigániková

Je azda najväčším Sulíkovým objavom v aktuálnom volebnom období. Poslankyňa za SaS Janka Cigániková sa prvýkrát „blysla“ počas predvolebnej kampane plagátom so stiahnutými nohavičkami.

Galéria k článku (28 fotografií )
Janka Cigániková: Ľudia ma vnímajú kontroverzne. Nehrám divadielko a nie som stredný prúd, ktorý každý znesie.
Pracovná cesta opozičníčku nadchla. O to viac, že Taiwan je krásna ostrovná krajina
Kvôli nabitému programu musela poslankyňa spánkový deficit dohnať aj takto

Dnes sa profiluje ako odborníčka na zdravotníctvo. Nedávno vyvolal debatu návrh o virtuálnom účte medikov, ktorý prezentovala. Kritikom sa nepozdáva, že lekári, ktorí sa rozhodnú liečiť mimo Slovenska, by mali za svoje štúdium spätne zaplatiť. Stojí si liberálna poslankyňa za návrhom? Aké riešenia krízy v zdravotníctve jej strana prináša?

O odborných témach, ktoré trápia všetkých pacientov, ale aj o dôležitosti imidžu politika sa s JANKOU CIGÁNIKOVOU (34) rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.

Stojíte si za návrhom zákona, aby lekári, ktorí pôsobia mimo Slovenska viac ako päť rokov, vrátili peniaze za štúdium?

Ako za návrhom do diskusie určite áno. Samozrejme, v prvom kroku je nutné urobiť iné veci. Nie je to riešenie odchodu lekárov a zdravotníkov do zahraničia. Treba zatraktívniť a urobiť konkurencieschopným slovenský zdravotnícky trh. Náš návrh je akýmsi krokom B a bez bodu A nemá zmysel. V rámci riešení je však dobré zamyslieť sa nad tým, prečo máme nadpriemernú produkciu absolventov medicíny a zároveň najväčší exodus lekárov a sestier v celej Európskej únii (EÚ).

Návrh sankčného opatrenia však lekári neprijímajú dobre.

Náš návrh nie je proti nim a oni ani nemôžu za to, kde sme sa ocitli. Je to vina niekoľkých rokov vlády Roberta Fica a spol., ktorá zdravotnícky sektor totálne zanedbávala. O dvadsať rokov budeme mať z milióna dôchodcov dva milióny. Iste aj lekári pochopia, že ako strážca verejných financií sa na problém, pred ktorým stojíme, pozerám zo všetkých hľadísk.

Prečo sa Rudolf Zajac, jeden z tvorcov programu SaS v zdravotníctve, od vášho návrhu tak striktne dištancoval? Povedal, že „ani omylom“ vám to neradil.

Nuž, asi má nejaké lepšie riešenie. V každom prípade pri vzniku reformy tu sedel, mal ju v rukách takú, aká vyšla. Zrejme si to poctivo neprečítal alebo nepočúval, keď sme sa o tom rozprávali. Jeho postoj považujem minimálne za neštandardný. Je to však jeho názor, ja mu ho neberiem.

Je komunikácia v SaS v lete v poriadku? Pýtam sa, lebo okolo tohto návrhu vznikol chaos, na druhý deň po tlačovke ste ho opravovali. Prebrali ste to spolu pred zverejnením?

Pri predstavovaní každej reformy jasne hovoríme, že predkladáme návrhy a dúfame, že príde čím viac pripomienok. Tie následne zapracujeme. Tu to nie je inak. Je to čierne na bielom v reforme, ktorú máme vytlačenú a pol roka chodím medzi ľudí a prezentujem ju. Zbieram na ňu spätnú väzbu od ľudí, od odborníkov aj od lekárov. Raz som na toto opatrenie dostala negatívnu spätnú väzbu, myslím v Banskej Bystrici. Od nikoho iného. Všetci, ktorí sa teraz ozývajú, celý čas mlčali. Skôr mi to pripadá, že nastala hystéria, lebo sa povedalo, že niečo nie je zadarmo. K tej hystérii sa ľahko pridáva.

V čom bol váš návrh na sankcionovanie lekárov, ktorí odídu do zahraničia, liberálny?

Nikoho tu držať nechceme. Ak je niekto šikovný a dostane ponuku zo zahraničia, nech sa páči. Ale ja si myslím, že ak niekto ide robiť doktora do Nemecka a bude tam zarábať 150-tisíc ročne, tak by nemal mať problém zaplatiť Slovensku štúdium, na ktoré sme sa mu skladali všetci. Ministerstvo vyrátalo, že tých šesť rokov medicíny stojí dokopy 13 300 eur. Na tie peniaze sa zložila aj šička v Brezne, aj automechanik z Popradu. Prispievajú do sociálneho systému, ktorý necháva ľudí vyštudovať, a za svoje peniaze by mohli očakávať, že sa o nich tí lekári postarajú. Mechanizmus by mal fungovať. Je fér, ak niekto vďaka týmto ľuďom dostal príležitosť vyštudovať a chce pracovať v inom štáte, aby spätne zaplatil svoje štúdium, hoci v splátkach a po nejakých rokoch.

Čo si predstavujete pod „zvýšením konkurencieschopnosti nášho zdravotníctva“ a pod jeho „zatraktívnením“?

Každý vie a vraví, že treba zdravotníkom zvýšiť platy, zlepšiť materiálno-technické zabezpečenie, podmienky na prácu, ale nik nepovie, odkiaľ na to vziať. Jeden zo zdrojov financovania by bol aj ten bod, ktorým sme rozhovor začali. My ho nazývame virtuálny účet. Ale to je až ten posledný bod. Nutné je nastaviť proces a systém, ako vylepšiť zdravotníctvo, a naplánovať to.

Plánovanie sa dnes nerobí?

Nie. Dnes sa rieši len to, čo nám padá na hlavu.

Kde vziať peniaze na lepšie zdravotníctvo?

Vytvorili by sme pripoistenie. Znamená to, že by sme v zákone uviedli štandardný balíček, na čo má pacient nárok v rámci základného alebo všeobecného poistenia. Tak by mohli prísť do zdravotníctva ďalšie financie. A ešte, samozrejme, nastaviť pravidlá tak, aby sa neplytvalo.

Čo si má človek pod týmito dvoma bodmi predstaviť?

Niekedy sa až nasilu vykresľuje vláda tak, že si ľudia vravia „prestaňte kradnúť“. Ja si až tak nemyslím, že problém je v kradnutí. Teda aspoň dnes to tak nevnímam. Hoci sa objavujú nejaké prípady, ktoré sú závažné a za nás sa diať isto nebudú, problém je inde. Ide tu o obrovské plytvanie. Nič sa nemeria, nič sa nezhodnocuje. My nie sme schopní mať najnovšie štatistiky. Máme onkoregister z roku 2010. Keď som zháňala informácie o tom, koľko máme absolventov lekárskych škôl ročne, ktorých platíme z našich daní, musela som sa kvôli tomu obrátiť na OECD, lebo my nemáme také relevantné štatistiky. Na druhej strane lekári sú extrémne zaťažovaní tým, že dáta musia ukladať. Ale aj tak sa nakoniec v politike rozhoduje na základe ničoho. Nikto tie dáta nevyhodnocuje. Ono to možno znie ako maličkosť, ale heslo „meranie, vyhodnocovanie, zverejňovanie“ vie urobiť veľkú zmenu v systéme.

Spomenuli ste, že SaS chce pripoistenie. Už dnes platia zamestnanci, ich zamestnávatelia aj živnostníci dosť vysoké poistenie.

Áno, platia. Až privysoké. Naša reforma v tejto oblasti by bola prepojená s reformou odvodového bonusu. Kým aktívni obyvatelia platia zdravotné poistenie 14 percent, štát za svojich poistencov - študentov, matky na materskej, nezamestnaných, dôchodcov - platí štyri. A z roka na rok to znižuje. V preklade to znamená menej príjmov do zdravotníckeho rezortu. Pýtala som sa prečo. Vraj pracujúci zaplatili viac, a teda oni môžu menej. Odoberú takto zdravotníctvu a za tie financie radšej zaplatia nejaké futbalové ihrisko v obciach so spriazneným starostom.

Stále ste nevysvetlili, ako by malo fungovať pripoistenie.

V našej predstave by mali mať ľudia možnosť v rámci pripoistenia zaplatiť to, čo sa dnes nazýva nadštandard. V prvom rade určíme, čo je štandard. Ak má občan povinnosť niečo platiť, tak štát má mať povinnosť niečo garantovať. Ale nie tak ako dnes. Dnes politici hovoria, že v zdravotníctve máme všetko zadarmo. No fajn, ale keď nie sú peniaze, tak realita je taká, že sa musíte predbehnúť v rade, alebo starostlivosť, ktorú máte dostať, nedostanete nikdy. Určíme balík, ktorý je v rámci poistenia. Ak niekto chce niečo navyše, buď to zaplatí v hotovosti, alebo si zaplatí pripoistenie.

Viete vysvetliť, ako by to fungovalo, na nejakom príklade?

Dobre sa to vysvetľuje na barlách. Dnes vám ich predpíšu, idete si ich vyzdvihnúť. Po našej reforme by vám povedali - v rámci štandardu máte nárok na tieto. Ak chcete iný materiál, inú farbu, priplatíte si rozdiel k tomu, čo si platíte zo základnej poistky. Ľuďom sa umožní prispievať do zdravotníctva, ale iba za to, o čo majú záujem. Samozrejme, štandard v rámci verejného poistenia sa zabezpečuje pre všetkých rovnako, aby bolo o ľudí naozaj postarané vo všetkých krízových situáciách.

Základné poistenie by bolo v systéme, ktorý navrhuje SaS, lacnejšie alebo drahšie ako je dnes?

V našom systéme by poisťovne mohli vytvoriť produkty pre poistenie, čo dnes nemôžu, lebo neexistuje štandard. Po reforme by mohli povedať - u mňa si každý mesiac plaťte k nižšiemu verejnému poisteniu navyše a keď príde nejaká situácia, máte za to nadštandard.

Máte za čo rezort pochváliť alebo mu priznávate len mínusy?

Stalo sa asi prvýkrát v histórii, že sme ho pochválili. Za plán o stratifikácii nemocníc. Dúfam, že sa to aj premietne do praxe, lebo zatiaľ je to dobré len na papieri. Inštitútu zdravotnej politiky, teda konkrétne Martinovi Smatanovi, sa podaril poctivý plán.

Zachytili ste informáciu, že z veľkej nemocnice na Kramároch odchádza minimálne päť dobrých neurochirurgov a zdravotné sestry? Sama stážujete v nemocnici. Ako sa dá takáto krízová situácia riešiť?

Poskytnúť zamestnancom prostredie, kde môžu napredovať, príležitosti rozvíjať sa, vyššie ohodnotenie, zabezpečiť novšie prístroje a nutný materiál. Lekári odchádzajú zrejme preto, že majú kam ísť a do lepšieho. Dúfam, že zostávajú na Slovensku, lebo tak by sa pre slovenského pacienta veľa nezmenilo. Lebo pacienti majú bezplatnú starostlivosť garantovanú podľa zákona, takže aj keď sa obrátia na iné zariadenia, ošetrení budú. Podstatné je, aby sa náš pacient k odborníkom dostal. Podporili sme stratifikáciu nemocníc. Myslíme si, že by mali existovať špecializované zariadenia, ústavy, nemocnice nejakých typov, kde by bol koncentrovaný najlepší materiál, najlepší ľudia.

Ste momentálne najväčšou odborníčkou SaS na zdravotníctvo?

Som tímlíderkou odborného zdravotníckeho tímu, ale nepovažujem sa za najväčšieho odborníka na zdravotníctvo. V tíme máme ľudí, ktorí sú v mnohých otázkach skúsenejší a odbornejší ako ja. Od nich čerpám inšpiráciu. Ak sa pýtate na členov strany, tak sa zdravotníctvu venujem najintenzívnejšie.

Prečo vás zdravotníctvo tak chytilo?

Lebo stačí urobiť malý krôčik a výsledok je obrovský. Som nadšená tým, koľko vecí sa tam dá vylepšiť, a veľmi sa teším, keď na to dostaneme príležitosť.

Ako ste sa k zdravotníctvu dostali?

V podstate ma k tomu doviedol Richard Sulík. Na základe mojich skúseností v Bratislavskom samosprávnom kraji, kde som sa vyjadrovala k malackej nemocnici a k financovaniu, videl moju eufóriu a energiu a keďže voliči nezvolili žiadneho zdravotníka, teda okrem lekára Petra Osuského, ktorý sa však tejto téme nechcel venovať, mi navrhol, či by som sa tomu nevenovala. Predstavovala som si, že to bude v pohode. Prečítam si pár zdravotníckych zákonov, naštudujem si ich. Legislatívny proces zvládnem, je pomerne dlhý. Prvé čítanie, mesiac pauza, druhé čítanie, medzirezortné pripomienkovanie, výbor. Jednoducho mať čas ísť do terénu a s odborníkmi konzultovať, či je návrh dobrý, zlý, ako ho upraviť. Realita je však taká, že vláde sa diskutovať nechce.

Ako sa tá „nediskusia“ prejavuje vo vašej práci?

Vláda robí všetko pre to, aby pred druhým čítaním v parlamente zákony strčili k iným zákonom, ktoré s tým nesúvisia, alebo tam dali množstvo pozmeňujúcich návrhov. Teraz nedávno napríklad k zákonu o zmene názvu pozície zdravotného asistenta na praktickú sestru bol výbor o 9. a o 17. hodine bolo hlasovanie. A zákon už platí. Keď nie je diskusia, nepočúvajú výhrady ľudí z praxe, robia chyby. Keď odchádzal pán Drucker, narátali sme, že k svojim zákonom dal vyše 500 pozmeňujúcich návrhov. Pri ministerke Kalavskej je to už dnes okolo 700. Mám obavu, že pani ministerka ich všetky ani nečítala. Asi ich to nevyrušuje, mňa by to vyrušovalo.

Spomínali ste zákon o zmene pomenovania zdravotného asistenta na sestru. Boli sme na tlačovke a výnimočne tam spolu vystúpili koaliční a opoziční poslanci. Zhodli sa, že je to dobrý zákon. Vy ste ako jedna z mála proti. Nie je to trochu nasilu, ako často vyčítate Smeru, že nepodporí žiadne zákony z vašej dielne, aj keď si myslí, že sú dobré?

Vôbec nie. Ten návrh mi prekáža principiálne. Vládu zbavuje tlaku, aby riešila situáciu sestier. Niekoho, kto nie je sestra, sme pomenovali sestra a pacient to nerozozná. Matka pri posteli svojho dieťaťa nerozozná, či sa oň stará kvalifikovaný, alebo nekvalifikovaný zdravotník. Na politikov sa bude vyvíjať menší tlak a s rozpočtom teda budú môcť robiť, čo sa im za­chce. V zdravotníckom výbore sa stáva, že som jediná v opozícii, ale garantujem vám, že idem do maximálnej hĺbky v zákonoch. Komunikujem s odborníkmi a snažím sa prísť na podstatu návrhov.

Vidíte sa ako budúca ministerka zdravotníctva, keby bola SaS vo vláde?

Nie, nemám túto ambíciu. Myslím, že na taký post musím ešte vyzrieť. Napriek tomu, že na reforme veľmi intenzívne pracujem, ani náhodou nie je moje miesto ako ministerky zdravotníctva.

Voľby sú o dva roky. To je dosť času na vyzretie, ktoré spomínate.

Uvidíme. Ja si myslím, že nie.

Môžete pomenovať plusy a mínusy krokov ministerky Kalavskej?

To, čo sa aspoň trochu dá na jej účinkovaní na poste pochváliť, zasial ešte minister Drucker. Ona len žne. Vidím obrovský prínos v inštitúte zdravotnej politiky, lebo ten sa asi ako prvý riadi dátami. Meria, vyhodnocuje a hlavne plánuje. Nie je to maličkosť, môže to zamedziť plytvaniu. V pláne o stratifikácii nemocníc, ktorý som už spomínala, vypočítali, koľko zdravotníkov, akého druhu potrebujeme až do roku 2030. Rozdelili nemocnice, chcú ich špecializovať.

V čom je to dobré?

Spohodlneli sme a často je pre nás dôležitejšie, aby sme mali nemocnicu, ambulanciu nablízku. Ale asi všetci na konci debaty sa zhodneme, že keď máme vážny problém my alebo náš blízky, tak nechceme najbližšiu zdravotnú starostlivosť, ale najlepšiu. A tú dostaneme vtedy, ak na jedno miesto dáme najkvalitnejších ľudí aj najkvalitnejší materiál. Tento plán veľmi chválim, ale čo sa týka pani Kalavskej, žiadny vlastný projekt, a možno ani názor, zatiaľ nemá. Je príjemná tvár.

Aký liek máte proti zadlžovaniu nemocníc?

No určite nie sústavné oddlžovanie a nič po ňom. Stážujem v nemocnici a vidím, že medzi tým, ako prebehnú dve oddlženia, nemocnica sa stihne zadlžiť. Všetci vďaka klasifikačnému systému diagnóz vedia, kde je nemocnica stratová. Nie je to primárne vina riaditeľov nemocníc. Predstavte si, že rezort má pod palcom nemocnice aj Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP). Štátna poisťovňa má 70 percent všetkých poistencov. Má obrovské imanie, všetci jej platia odvody, a teda ona má čo ponúknuť nemocnici. Ministerstvo garantuje ľuďom zdravotnú starostlivosť a často náročné operácie, ktoré robia len koncové nemocnice. Nemocnica má na ne monopol, lebo sú nákladné. Prečo sa teda dohodnem, ak niečo robím ako jediná, s poisťovňou na sume za výkon, ktorá je o polovicu nižšia ako reálne náklady naň. Deje sa to bežne. Štátne nemocnice sú nútené pracovať pod cenu. Štát dáva poisťovni aj nemocniciam málo peňazí, ale robí sociálne balíčky, ktorými sa snaží zachraňovať stav, do ktorého ľudí sám dostal.

Vy ste v zdravotníctve fanúšičkou súkromného sektora?

Nie som fanúšičkou toho, aby politickí nominanti ovládali štátne nemocnice a poisťovne. Videli sme napríklad, ako Ľuboš Lopatka dostal Sociálnu poisťovňu do miliónových plusov. Richard Sulík kedysi robil v OLO. To isté. Nie je to len tak. Sú to roky roboty, keď prepúšťate ľudí, ktorí živia rodiny, lebo sú neefektívni. Robíte dobrú prácu, vymýšľate nové veci, nastavujete procesy. A po vás, po zmene vlády, príde nejaký vagabund, ktorý si nevie normálne zarobiť, iba tak, že ukradne verejné peniaze. A dá tete Anke zmluvu za obrovské peniaze a nemocniciam nezaplatí za odborné výkony. To je scenár, ktorý sa vo verejnom sektore stáva a v súkromnom málokedy. Nech sú nemocnice štátne, ale zaviedli by sme im dlhovú brzdu.

Ste aj kritičkou školského systému. Napísali ste tvrdo na sociálnu sieť, že je chorý, za čo ste zožali vlnu kritiky, ale aj pochopenia. O čo išlo?

To neberte tak, že sa pasujem za odborníčku. My máme výborného tímlídra pre školstvo Braňa Gröhlinga. Ten status bol skôr zo zúfalstva, nie z nejakých kompetencií. Vybuchla som, keď si môj 10-ročný syn, štvrták, po niekoľkýkrát o desiatej večer robil úlohy. Neuveriteľné, že deti učíme už v takom mladom veku neznášať školu. Bolo mi ho ľúto, lebo je zvedavý, rád sa učí, ale rozplakal sa, že už nevládze.

Čo bolo také komplikované?

Matematika asi, ale už si nie som istá. Mám dve deti, z každého predmetu majú úlohy, navyše nejaké písomky, kde si musia opakovať. Najskôr som sa učila s mladším, potom so starším synom. Začal sa učiť o šiestej.

Dá sa materstvo skĺbiť s politickou prácou? Nemusíte si vyberať?

Dá sa, určite, ale je to na úkor materstva. Ako každá iná práca. Čím intenzívnejšie sa jej venujete, tým menej ste s deťmi. Snažím sa, aby to bolo na ich úkor čo najmenej, ale som na ne sama. Nebudem sa tváriť, že som skvelá matka aj skvelá politička, ale v oboch smeroch sa snažím robiť, čo je možné.

Ľutujete niekedy tvrdé slová?

Som prirodzene emotívny človek. Chcem však zostať sebou, lebo politici nás dlho klamali. Boli uhladení navonok, ale správali sa ako vagabundi. Preto som mala pocit, že úprimnosť je najlepšia cesta, a odmietala som sa v čomkoľvek zmeniť, lebo som to považovala za klamstvo. A toho súčasťou sú aj vyjadrenia, ktoré mi prišli na jazyk. Dnes mám síce čoraz rýchlejšie vyjadrenia, ale už zvažujem. Nie preto, že by som chcela urobiť dojem na voliča, ale s ohľadom na mojich kolegov.

Je imidž pre politika dôležitý?

Asi áno, ale podľa toho, aký má politik cieľ. Ak je tým cieľom len získanie voličov, potom je imidž veľmi dôležitý. Mnohí nerobia nič iné, len riešia, čo majú kedy povedať, a nie je to skutočné.

Aký je váš imidž? Ako by ste ho opísali, keď vravíte, že sa stretávate s ľuďmi v regiónoch?

Vnímajú ma kontroverzne. Buď ma majú veľmi radi, alebo veľmi neradi. Taká som. Nehrám divadielko a nie som stredný prúd, ktorý každý znesie.

Bude Richard Sulík jednotkou kandidátky do eurovolieb?

Neviem, pár týždňov som nevytiahla nos z nemocnice a netuším, kam sa téma posunula. S istotou vám však viem povedať, že to nebudem ja.

Budete na kandidátke na inom mieste?

Nebudem. Nemám záujem o také miesto. Mám záujem o to, čo som začala.

Dnes sa profilujete ako odborníčka. Vracia sa vám občas ešte od ľudí alebo od novinárov kampaň s gaťkami?

Viac od ľudí ako od novinárov. Je to úplne pochopiteľné. Nebola to kampaň, ale jeden blog. Bol dôsledok toho, že ľudia si nevšímajú, čo je dôležité. Predstavte si tú frustráciu, keď máte super projekt v ruke, riešenia a chcete to ľuďom povedať, ale ich to nezaujíma. Rozhodla som sa ich teda zaujať inak. Chcela som upozorniť na to, že máme plán, ako podnikateľom odstrániť byrokratické prekážky. Zistila som, že mám viac pozretí s drinkom v ruke na pláži ako so serióznym textom. Pamätám sa, že som zo žartu povedala: „Asi si napíšem volebný program na stehno, aby si to všimli.“ Neuvedomovala som si, že ma môžu zvoliť do parlamentu. Jediné, čo som spravila, je, že som k tomu istému blogu pridala foto odfotených nôh so spustenými nohavičkami. Malo to viac ako 16-tisíc čítaní.

Oplatilo sa to teda?

Sú chvíle, keď som to ľutovala. Ale len preto, že skutočne je vo mne oveľa viac. Nebolo to nutné, ale bolo to užitočné. Dokonca som si bola po anticenu za sexistickú reklamu. Vysvetlila som to tam a baby mi potom písali, že to pochopili a ospravedlňujú sa za hejty. Dnes to vidím tak, že tí, ktorí niečo o zdravotníctve tušia, riešia moje návrhy, a tí, ktorí o zdravotníctve netušia nič, riešia nohavičky.

Kto vás dotiahol do politiky? A kto do SaS?

V SaS som nikoho nepoznala. Natrafila som na blogy Richarda Sulíka, ktoré mi hovorili z duše. Vtedy som si povedala, že by som im rada pomohla zmeniť Slovensko k lepšiemu. Ja som sa prihlásila na výšku, odbor riadenia verejnej správy, s jasným cieľom. Ak to nepokazia, kým dostanem diplom, vstupujem do politiky. Nepokazili.  

Prečo ste si urobili selfie v operačnej sále?

V prvom rade chcem povedať, že ma mrzí, že z pozitívnej veľkej veci sa vyberie nejaká drobnosť, ktorá sa znegativizuje, a už sa hovorí iba o nej. Som určite jediná poslankyňa parlamentu, ktorá miesto dovoleniek s rodinou chodí celé leto na stáž. Ešte som si za ňu aj zaplatila, aby som lepšie rozumela tomu, o čom v parlamente rozhodujem, a získala kontakt s ľuďmi z praxe. A my sa bavíme o fotke, na ktorú boli všetky možné súhlasy vrátane súhlasu pacienta a na ktorej nie je nič vidno. Mne proste v kontexte toho pozitívneho celku ani nenapadlo, že to SNS takto zneužije. Zdalo sa mi to ako skvelá príležitosť pochváliť zázraky, ktoré v tých otrasných podmienkach zdravotníci konajú ako na páse.

VIDEO Plus 7 Dní