Bola roky tvárou portálu Profesia. V&nbsp;tomto roku získala ocenenie Manažérka roka týždenníka Trend, za ktorú hlasuje verejnosť, redakcia, partner súťaže a&nbsp;osobnosti hospodárskeho života. Po dvadsiatich dvoch rokoch s&nbsp;ňou fínski majitelia ukončili spoluprácu. V&nbsp;jednom z&nbsp;posledných rozhovorov sa možno naposledy venovala frekventovanej téme platov.&nbsp;Ivana Molnárová (51).

Celým svetom otriasla pandémia koronavírusu. Aký mala dosah na pracovný trh? Ide o&nbsp;najprudkejšiu zmenu, ktorá nastala počas posledných 22 rokov, čo sledujem trh práce a&nbsp;počas ktorého som na ňom aktívna. V&nbsp;prvom rade sa výrazne zmenilo správanie ľudí, začali sa meniť hodnoty ľudí a&nbsp;ich priority.

Konkrétne? Napríklad v&nbsp;tom, že zamestnanci nie sú ochotní pracovať nadčasy. Viac sa venujú rodine a&nbsp;dávajú ju na prvé miesto, prípadne priateľov alebo známych. Na druhé miesto dávajú prácu, ktorá súvisí so sebapoznaním. Čo je zaujímavé, v&nbsp;minulých prieskumoch vychádzalo to, že viac ako päťdesiat percent ľudí sa začalo zaujímať o&nbsp;duševné zdravie.

Zmenili sa aj nároky zamestnancov na zamestnávateľa? Určite. Robili sme nedávno prieskum, na ktorom sa zúčastnilo viac ako päťtisíc ľudí a&nbsp;120 firiem. Na jednej strane zamestnávatelia hovoria, že sa znížila spokojnosť so zamestnancami, znížila sa motivácia, angažovanosť, lojalita. Čo je pochopiteľné. Na druhej strane zase zamestnanci hovoria, že zamestnávatelia s&nbsp;nimi neotvárajú témy, ako je inflácia, respektíve nediskutujú s&nbsp;nimi o&nbsp;témach spokojnosti a&nbsp;podobne a&nbsp;nerobia žiadne opatrenia. Až 71 percent ľudí z&nbsp;toho prieskumu si myslí, že firma pre nich nič v&nbsp;tomto smere nerobí. Zamestnávatelia vidia, že sa znížila produktivita a&nbsp;zamestnanci sú nespokojnejší. Pandémia priniesla iný typ správania.

Čo môžeme teda očakávať v&nbsp;nasledujúcom období na pracovnom trhu? Hľadanie istej rovnováhy medzi tým, ako môžu zamestnanci pracovať z&nbsp;domu a&nbsp;ako na pracovisku? Teraz je to najdiskutovanejšia téma v&nbsp;rámci toho, čo riešia zamestnávatelia. Akým spôsobom nastaviť tento balans. Na jednej strane zamestnanci vedia byť efektívni na home office, lebo nestrácajú čas a&nbsp;dokážu veľmi efektívne a&nbsp;rýchlejšie pracovať, a&nbsp;na druhej strane chcú zabezpečiť socializáciu, aby sa nestratila firemná kultúra a&nbsp;súdržnosť. Aby aspoň raz do týždňa alebo dvakrát do týždňa ľudia chodili na pracovisko, aby sa stretli s&nbsp;kolegami, aby boli na porade. Kancelárie vo firmách sa potom prerábajú na priestory na brain­storming alebo na diskusie a&nbsp;porady a&nbsp;podobne. A&nbsp;potom doma nech má človek pracovné miesto, môže tam zostať a&nbsp;pracovať v&nbsp;pokoji.

Minister práce povedal, že sa mu podarilo odvrátiť niekoľko hromadných prepúšťaní. Cítiť to na trhu práce? Pretože Profesia má dominantné postavenie, je barometrom na trhu práce. Vidíme, že do augusta boli nárasty počtu pracovných pozícií 20- až 30-percentné a&nbsp;september a&nbsp;október bol pokles. Máme rovnaký počet pracovných pozícií, ako bol minulý rok. Zatiaľ pribúdajú v&nbsp;databáze životopisy, je to nárast okolo desať percent ľudí, čo je prvý signál, že asi prichádza k&nbsp;pomalému prepúšťaniu. Všim­li sme si, že počty pozícií nezvyšujú najmä malé firmy. To je prvý signál, že na trhu sa niečo deje, minimálne to, že firmy sú veľmi opatrné v&nbsp;tom, aké pozície otvárajú. Je to taká vyčkávacia stratégia, čo príde budúci rok.

Čo predpovedáte? Očakávame recesiu a&nbsp;následne príde spomalenie. Možno až do ukončenia vojny a&nbsp;kým sa nestabilizuje energetická kríza. Panuje obava z&nbsp;inflácie, to všetko bude vplývať na pracovný trh. Každá kríza prináša aj pozitíva. Verím tomu, že sa začnú používať udržateľné zdroje, viac sa bude investovať do výskumu, začne sa používať nová energia a&nbsp;to nás môže kvantovo posunúť niekde inde. Hovorí sa o&nbsp;klimatickej zmene, nesmieme zatvárať oči pred týmito problémami. Mladá generácia na to veľmi citlivo reaguje. Každá pracovná ponuka, každá firma v&nbsp;očiach mladých ľudí bude prechádzať týmto „skenovaním“, či sa správa enviro alebo nie. Mladí ľudia sú oveľa citlivejší na tieto témy, lebo oni budú vytvárať budúcnosť a&nbsp;možno nie sú ochotní znášať prešľapy niektorých firiem.

O&nbsp;tom sa hovorí už roky, že by mali byť firmy klimaticky zodpovedné. Teraz sa tá situácia hrotí alebo sa zrýchľuje, vzhľadom na to, že nastupuje nová generácia na pracovný trh? Znalosť značky, akú máme na trhu, či sme hodnotová firma a&nbsp;podobne, to určite viac vplýva na mladých ľudí a&nbsp;uvedomujú si to v&nbsp;mnohých oblastiach, že už nemôžu podporovať firmy, ktoré vyrábajú environmentálnu záťaž. To, čo vychádzalo z&nbsp;prieskumov, ukazuje, že ľudia menia svoje hodnoty a&nbsp;priority. Nie sú ochotní pracovať nadčasy, oveľa viac dbajú na duševné zdravie či sebarozvoj. A&nbsp;to je dobrá správa.