Tip na článok
M.R. Štefánik

Praneter Štefánika: Kde je Hviezdoslav, Hurban, Fajnor, kde sú naši velikáni, ktorí bojovali, aby vzniklo Slovensko?

Matúš Német

Hoci sa pani Tamara narodila až po smrti svojho prastrýka, v rodine sa jeho životný príbeh odovzdáva z pokolenia na pokolenie. Takto sme zaznamenali časť jej spomienok.

Galéria k článku (11 fotografií )
M.R. Štefánik
Verná odkazu svojho predka: Tamara Dudášová, rodená Štefániková, má na verejných činiteľov ohľadne pozostalosti po generálovi ťažké srdce.
Keby vedel rozprávať: Tamara Dudášová, sa môže pochváliť generálovým lodným kufrom.

Kedy sa stretol Masaryk so Štefánikom prvýkrát?

Bolo to v Paríži. Hoci predtým ešte počas jeho štúdia na Karlovej univerzite. Potom bol Masaryk v Amerike. Štefánik prezentoval svoje vedecké práce a Masaryk sa dopočul, že sa vždy hrdo hlásil k slovenskému národu. Zo začiatku veľmi dobre vychádzal aj s Benešom.

Aké boli medzi nimi vzťahy?

Masaryk sa stretol so Štefánikom osobne len trikrát. Bol to už taký deduško, mal vyše 65 rokov, keď bol prezidentom, ale veľkí rivali boli Beneš a Štefánik. Bola tam enormná žiarlivosť z Benešovej strany. Lebo sa hovorilo - Masaryk povedal, Beneš rozkázal a Štefánik vybavil. Rivalita bola možno zo začiatku zdravá. Neviem, ako to mali Masaryk a Beneš medzi sebou. Ale logicky sa musíte zamyslieť, že Masaryk a Beneš sa museli dohodnúť a odstavili Štefánika na vedľajšiu koľaj. Lebo nemôžu niekoho urobiť ministrom vojny po vojne. Keby mu dali nejakú časť diplomacie, ale nič také sa nestalo.

Plánoval Štefánik v roku 1919, keď sa chcel vrátiť do vlasti, verejne účinkovať?

Štefánik, a to viem od môjho starého otca, vlastne nechcel vtedy prísť. Neskôr ho povolali, aby prišiel urobiť poriadky. Preto vlastne letel toho 4. mája do Bratislavy. Mal krátko pred sobášom, 8. júna sa chcel ženiť s Giuliannou Benzoniovou. Neviem vám povedať, prečo a aké poriadky to mali byť, ale, čo vieme a potvrdila to aj jeho snúbenica, Štefánik nechcel žiadnu funkciu. Bol veľmi nahnevaný, že je minister vojny po vojne. Chcel žiť pol roka na Tahiti a pol roka v Taliansku. Chcel sa vrátiť k svojej vede, k svojim hviezdam, mesiačikom a tak. Nemal takú potrebu a bol znechutený.

Kým bol najviac znechutený, kto mu kládol taký najväčší odpor?

K tomu sa neviem vyjadriť, ale keď sa formovala Československá republika, niektorých reprezentantov vo vláde nechcel, lebo si to nezaslúžili. Viem len, že išiel robiť poriadky, čo konkrétne, to sa už nedozvieme. On sa chcel vrátiť k vede. Od roku 1905 po rok 1910 napísal desať vedeckých prác, ktoré prezentoval pred astronomickou spoločnosťou. Viac inklinoval k vede. My Štefánici sme však boli vždy Slováci. Môj pradedo hovorieval - Neopovážte sa odrodiť od Slovákov, lebo neprekročíte prah môjho domu. U nich doma sa stretával Hurban, Fajnor, proste velikáni v rámci Slovenska, a to zachoval aj Štefánik.

Ak by ste ešte mohli spomenúť, za aké zásluhy možno vďačiť vášmu predkovi pri vzniku prvej republiky.

Pôvodnú myšlienku československej zástavy mal Štefánik. Návrh zástavy dokončil 16. septembra 1918. Vlajka mala tvar štvoruholníka s rozmermi 100 krát 100 centimetrov. Toto vám prečítam z jeho návrhu - „Usporiadanie bielej a červenej farby do podoby klina malo symbolizovať nástroj na lámanie ľadov, nepochopenia, nenávisti a zloby. Biela symbolom nevinnosti a nepoškvrniteľnosti duše československého vojaka. Červená symbolom krvi, ktorá bola preliata za slobodu národov. Blankytne modrá obloha mala pripomínať nebo, z ktorého boli navždy zahnané mračná poroby.“

Vlajka mala vyzerať ako súčasná česká?

Bola trošku odlišná. Prvýkrát a zrejme naposledy ju použili 19. októbra 1918 v Japonsku, keď v nemocnici zomrel legionár. Bol pochovaný so zástavou na rakve. Alebo si zoberte - ako sa v 90. rokoch rozdeľovalo Československo a politici sa hádali o pomlčku. Ale veď to bola Štefánikova myšlienka - Česko pomlčka Slovensko. Viete, mnohí budú teraz mávať, lebo je sto rokov od vzniku republiky, ale na ďalších sto rokov na Štefánika zabudnú. Žiaľ, musia vymrieť dve generácie a potom sa možno nájde niekto, kto urobí sumár nielen o Štefánikovi. Kde je Hviezdoslav, Hurban, Fajnor, kde sú naši velikáni, ktorí bojovali, aby vzniklo Slovensko?

Dalo by sa povedať, že ste zasvätili Štefánikovi celý svoj život. Bolo to prianie vášho otca?

Na záver mi dovoľte odcitovať z listu mojej prababičky, ktorý adresovala môjmu starému otcovi Ladislavovi. Hovorí v ňom aj o pozostalosti po Štefánikovi. Citujem: „Lacenko, synáček drahý! Píšem ti v záležitosti dôležitej, jedná sa včil o prevzatie pozostalosti po Milankovi… aby vždy národ jeho meno oslávil - bude to pre mojich potomkov pekná pamiatka… Budem rada, keď sa tá vec konečne skončí, ale čestne, Milanko žil a umrel pre národ.“

VIDEO Plus 7 Dní