Aj tí, ktorí v médiách už roky pozorne sledujú informácie o rôznych závažných prípadoch, zostanú veru zarazení. Ba možno až šokovaní. Pri čítaní riadkov, ktoré na papier umne vkladala autorka knihy o bývalej prokurátorke Eve Mišíkovej, behá človeku mráz po chrbte. Miestami sa totiž zdá, že nejde, že nemôže ísť o skutočné príbehy. Surovosť páchateľov nedá čitateľovi spávať. Eva Mišíková žila v tomto svete viac ako štyridsať rokov, z toho vyše tridsaťpäť pôsobila na Generálnej prokuratúre SR, kde zastrešovala najzávažnejšie prípady. Dnes pôsobí ako advokátka, ktorá sa rozhodla vyrozprávať svoj životný príbeh všetkým, ktorí o to majú záujem. Urobila tak prostredníctvom knihy, ktorej autorkou je redaktorka PLUS 7 DNÍ a naša kolegyňa ĽUDMILA LACKOVÁ (54).

  

O tom, aká atmosféra písanie knihy sprevádzala, ako sa so známou exprokurátorkou spolupracovalo, ale aj o tom, či sama nemala pri študovaní hrôzostrašných prípadov ťažké chvíle, sa s ňou porozprávala JANA ŠIMÍČKOVÁ.

Archívne FOTO exprokurátorky Evy Mišíkovej v GALÉRII>>

Počas tlačových besied si doteraz bola v pozícii, keď si s ostatnými kolegami kládla otázky. Teraz si sa ocitla na opačnej strane a na otázky ako autorka knihy odpovedáš ty. Aký je to pocit?

Úloha novinárky sa mi páči viac.

Z čej strany vzišla iniciatíva napísať knihu o Eve Mišíkovej?

Oslovila ma priamo pani Mišíková.

Povedala, prečo práve teba?

Pracovne sme sa stretávali možno pätnásť rokov, oslovovala som ju ako novinárka, robila som s ňou rozhovory. Ponuku na napísanie knihy som nečakala, ale potešila ma. Eva Mišíková spolupracovala s mnohými novinármi, a ak si vybrala mňa, zrejme sa jej páči môj štýl písania. Istú váhu malo aj to, že sa venujem problematike zločinu.

Profesionalita však pri takejto knihe nestačí.

Sadli sme si aj ľudsky. Ona tvrdila, že by sa nedokázala otvoriť, hovoriť o osobných pocitoch niekomu, s kým nie je na rovnakej vlnovej dĺžke.

Váhala si, či to prijať?

Nie. Jediná moja obava bola, ako to budem stíhať. Bola som zamestnaná, robila som prácu, ktorá je časovo náročná, čiže nebolo to jednoduché.

Presviedčať ťa však nemusela.

To určite nie.

ŽENSKÁ ZOSTAVA Bývalá prokurátorka Eva Mišíková, vľavo, a redaktorka PLUS 7 DNÍ Ľudmila Lacková pracovali na knihe tri roky.
ŽENSKÁ ZOSTAVA Bývalá prokurátorka Eva Mišíková, vľavo, a redaktorka PLUS 7 DNÍ Ľudmila Lacková pracovali na knihe tri roky.
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO

Ako dlho ste na knihe robili?

Asi tri roky. Ja bývam v Banskej Bystrici, ona v Bratislave, chodievala som za ňou cez víkendy. V prvej etape sme sedávali spolu od rána do večera, rozprávali sa o jej živote, prípadoch. Potom som už dávala text dokopy sama. Každú ukončenú kapitolu som jej poslala, aby si ju pozrela, a zase sme si spolu sadli a vychytali nepresnosti.

Eva Mišíková počas svojej kariéry riešila množstvo zaujímavých prípadov. Ako ste vybrali tie, ktorým sa budete v knihe venovať?

Vybrali sme najzávažnejšie, tie, ktoré majú pre čitateľa najväčšiu výpovednú hodnotu, ako je kauza kyselinári, policajný gang či vyšetrovanie skutkov Mikuláša Černáka.

O niektorých prípadoch si písala aj ako novinárka. Dokázalo ťa počas prípravy knihy ešte niečo prekvapiť?

Veľa vecí. Napríklad aká náročná je príprava, logistika domových prehliadok, ak policajti v rámci vyšetrovania závažného zločinu prehľadávajú viaceré objekty. Aby nedo­šlo k prezradeniu akcie, policajti do poslednej chvíle nevedia, kam ich posielajú. Pokyny dostanú tímy čakajúce na rôznych miestach v zalepených obálkach, otvárajú ich všetci naraz v presne určenom čase a potom v jednej minúte vrazia dnu.

Pokračovanie na ďalšej strane.