Anka Žitná Lučaiová

Katarína Šelestiaková

Hovorí si digitálny premiér, ale najkratší vtip o slovenskom IT biznise nepoznal. Ten, keď sa pýtajú, koľko stojí IT projekt. Odpoveď znie: Koľko len chcete. Aj počas rozhovoru pôsobil uvoľnene, hoci ho okrem nás a fotografa pozorne sledovali jeho dvaja poradcovia a hovorkyňa. Rozhovor sme viedli v jeho pracovni, čo za čias Roberta Fica nebolo možné. Jeho kolegovia sa nám zdôverili, že nový premiér nerád mešká, chodieva všade načas a už sa mu dokonca stalo, že prišiel skôr ako hostiteľ.

Nielen o sto dňoch v kresle predsedu vlády sa s premiérom PETROM PELLEGRINIM (42) rozprávala KATARÍNA ŠELESTIAKOVÁ a ANKA ŽITNÁ LUČAIOVÁ.

Ste sto dní na poste premiéra. Zmenil sa vám život?

Určite. Už som zažil všetko, bol som predseda parlamentu, podpredseda vlády aj minister, ale pozícia predsedu vlády je diametrálne iná a ešte intenzívnejšia ako posty, aké som doposiaľ zastával.

Chodievam. Už dávno som si dal záväzok, že v maximálnej miere nechcem meniť svoje bežné návyky, nechcem ostať v bubline, v ktorej prestanete vnímať bežný život. Bojím sa, že by som z tej bubliny neskôr nevedel odísť do bežného života. A vzhľadom na svoj vek nepredpokladám, že by som mal vydržať v politike až do dôchodku, to sa ani nedá. Už kvôli psychickému zdraviu nie. Bežne ma môžete stretnúť v drogérii, ako si kupujem toaletný papier či zubnú pastu, chodievam na obedy do reštaurácií tu v okolí. Nechcem, aby mi sem do kancelárie nosili jedlo. Rád chodím medzi ľudí a ako premiér asi vzbudzujem väčšiu pozornosť. Zachoval som si svoje zvyky, či v Banskej Bystrici, alebo v Bratislave, ľudia ma bežne môžu stretnúť. Rád chodím na poštu zaplatiť šek či inkaso. To už je môj rituál, podebatujeme aj sa veľa dozviem.

Čo vám ľudia na ulici či na pošte hovoria?

Nemám výrazne zlú skúsenosť. Nájdu sa ľudia, ktorí sú kritickejší, ale aj takí, ktorí poželajú veľa zdravia, to človeka dobíja energiou. Staršia generácia rieši, keby sme s dôchodkami ešte niečo urobili, v ťažších regiónoch sa sťažujú, že stále nemajú dosť práce. A je časť, ktorá komentuje bežné dianie, korupciu. Zatiaľ mám 95 percent skôr pozitívnych a len minimum negatívnych. Ale aj tie rešpektujem, nehnevám sa.

Nie sú to nadávky ani nenávistné prejavy.

V čom ste iný ako váš predchodca Robert Fico?

Neporovnávam sa s inými. Som originál. Asi som iný ako môj predchodca, je to logické.

Vyhlásili ste, že váš štýl bude iný...

Tak automaticky je iný. Niekedy mám pocit, či to zvládnem. Ak odhalím problém, mám snahu riešiť ho, ale aj skontrolovať, či sa rieši. A to je vyčerpávajúce. Tým, že som pracoval na toľkých miestach, získal som široký prehľad o krajine, najviac mi dala pozícia štátneho tajomníka ministerstva financií. Tam som mohol spoznať každý rezort - čo robia, na čo míňajú peniaze, preto sa mi dnes v rezortoch hýbe dobre. Nerád sa vraciam do minulosti, radšej riešim to, čo je aktuálne. Ešte viac ma baví, ak sa podarí vyriešiť problém, ktorý sa nerieši desať-pätnásť rokov.

Lokálne problémy. Napríklad roky všetci nadávajú na ružomberskú križovatku, kde sú pri odbočke na Donovaly večné problémy, pretože diaľničný obchvat Ružomberka nie je dokončený. Povedal som si, že tam musíme urobiť opatrenia, teraz som dal pokyn ministrovi dopravy, aby predložili projekt, ako to budú riešiť. Tento týždeň priniesli technické riešenia, ktoré v pomerne krátkom čase, dvoch-troch mesiacov, zvýšia kapacitu križovatky o 30 percent. Vyzerá to, že je to malicherná vec, ale irituje obrovské množstvo ľudí. Popri tom sa snažím dať Slovensku pečať menej byrokratickej, prívetivejšej krajiny, ktorá nevynucuje svoj vzťah s občanom, ak to nie je nutné. Aby ľudia nemali zbytočne veľa papierovačiek.

Premiér však nemá riešiť križovatky, to je málo.

Jedna podstatná vec - nechcem hovoriť o politike len do najbližších volieb. Chcem, aby súčasťou mojej politiky boli názory a vízie, ako by táto krajina mala vyzerať do roku 2030. Bez ohľadu na to, kto vyhrá voľby, bol by som rád, keby sa mi na jeseň alebo ku koncu roka podarilo povedať - Myslím si, že v roku 2030 by mohla táto krajina byť tu. Je potom na ďalších vládach, či sa s víziou stotožnia, alebo aké zvolia nástroje na jej dosiahnutie. Bol by som rád, keby sme prestali robiť politiku štýlom „do najbližších volieb, aby sme ich nejako vyhrali“.

Čo vnímate ako najväčší problém krajiny? Za vami je sto dní vlády. Ako sa zmenilo Slovensko od chvíle, keď ste nastupovali do úradu?

Som rád, že sa mi podarilo situáciu upokojiť. Napätosť, ktorú som cítil pri nástupe do pozície premiéra, je teraz určite nižšia. Na druhej strane, Slovensko sa stalo citlivejším na rôzne veci, ktoré sa dejú. Spoločnosť je viac reaktívna, okamžite prejaví odpor aj pozitívny prístup.

Nemyslím si, že je to zlé. To len my sme neboli zvyknutí, že ľudia prejavujú svoj názor. Sú krajiny, kde sú protesty bežným prejavom, niekde sa ešte aj bijú. Čo, dúfam, u nás nikdy nebude. Na druhej strane je dôležité, aby sa vyjadrenie protestu opieralo aj o fakty, aby to nebola iba emócia. Lebo emócie často predbehnú fakty.

Ťažko zazlievať ľuďom, že emócie predbehnú fakty, ak sa nahromadili dlho neriešené problémy. Potom už stačí iba malá iskra a všetko to buchne.

Vnímam to. A beriem to vážne. Jediným riešením, ako situáciu upokojiť a brániť nástupu extrémnych a extrémne populistických strán, je doručiť čo najskôr hmatateľné výsledky. Ľudia, ak neuvidia reálne výsledky, neuveria tomu, že štandardné vlády spravujú krajinu lepšie. Najväčší spoločenský problém je teraz ukázať, že to s bojom s korupciou myslíme vážne. Sú dve rozdielne veci - vnímanie korupcie a realita. A ja cítim, že vnímanie presahuje skutočnú mieru, je ešte intenzívnejšie. Dnes vám dvanásťročné dieťa na otázku, čo vníma ako najväčší problém Slovenska, povie korupcia. Pritom tam ešte nemohol byť reálny kontakt s takým prostredím. Ľudia majú pocit, že zdravotníctvo nefunguje, ako má. Pracujeme na tom, aby reálne cítili, že ležia v lepšie vybavených izbách, na lepších posteliach, budú mať kvalitnú stravu, nebudú si nosiť do nemocnice hygienické veci, ako sa to robí už päťdesiat rokov.

Balíček, ktorý ste doniesli do nemocnice, prepáčte, pri všetkých problémoch zdravotníctva, to bolo lacné gesto.

Bola to skúška, nemocnica to dokázala vygenerovať z ušetrených peňazí. A, medzi nami, toto už dávno mohli robiť všetky nemocnice. Mrzí ma, že ja mám v roku 2018 riešiť, aby ste si nemuseli do nemocnice nosiť toaletný papier. Aj preto chcem, aby sme investovali do vybavenia nemocníc. Človek má dosť problémov sám so sebou, keď je chorý, aby nemusel riešiť ešte aj depresívne prostredie. V školstve teraz druhýkrát po sebe zvýšime platy pedagógom.

Nielen platy sú problém. Žijeme v 21. storočí a deti sa učia z poznámkových zošitov, lebo nemajú učebnice.

Keď som nastúpil ako minister školstva, nechápal som, ako je možné, že na začiatku školského roka sa niekto spamätá, že nie sú obstarané učebnice. Vždy prídu do škôl až v októbri. To bolo naozaj choré. Samozrejme, svet sa mení, bude sa zvyšovať podiel digitálneho učiva, nebude sa nakupovať toľko učebníc.

Čo bude ďalší krok po učiteľských platoch?

Chceme sa pozrieť na školskú sieť. Dnes máme až 680 škôl iba do štvrtej triedy, kde si nie som istý, že poskytujú to najkvalitnejšie vzdelanie. V školstve musí platiť - či ste na východe, na západe, chudobný, či bohatý, ako dieťa musíte dostať rovnakú kvalitu vzdelania. Všade musí byť možnosť dostať kvalitu bez toho, aby ste za vzdelaním museli cestovať, sťahovať sa. V zdravotníctve a v školstve budem tlačiť na to, aby sme sa popasovali s vnímaním, že sme korupčná a mafiánska krajina, chcem vidieť viditeľné výsledky. Samozrejme, prispieť by k tomu mala lepšia infra­štruktúra. Roky sa tlačí na výstavbu diaľnic, ale ľudia nependlujú len medzi Košicami a Bratislavou. Väčšina z nich cestuje za prácou do svojho okresného mesta. Budeme klásť dôraz i na cesty prvej a druhej triedy a železnice.

Váš nástup do funkcie sprevádzal výbuch viacerých veľkých a dlho neriešených káuz - sú tu nahnevaní farmári, krádeže pôdy, zneužívanie agrodotácií, podvodné fakturácie DPH. Čo s tým mienite robiť?

Ľudia majú pocit, že veci sa neriešia a trestajú sa len drobní ľudia, že tí najväčší majú imunitu, robia si, čo chcú, a ešte to teatrálne dávajú najavo.

Nechcem menovať, je ich tu viacero, ktorí radi ukazujú svoj majetok, porušujú predpisy, žijú arogantným spôsobom, čím dávajú facku slušným ľuďom. Ja nemôžem politicky ovplyvňovať orgány činné v trestnom konaní, sú nezávislé. Ale ako premiér musím garantovať, že všetky zložky v štáte, ktoré majú konať spravodlivo a trestať tých, ktorí zneužívajú systém, majú materiálno-technické vybavenie, nikto im nezväzuje ruky, aby mohli robiť to, čo majú. Ak nebudú robiť to, čo majú, budeme brať na zodpovednosť tých, ktorí ich riadia. Nesmie tu byť žiadne podozrenie, že by štát nejakým spôsobom bránil spravodlivosti. Na druhej strane, myslím si, že štát by mal byť trochu tvrdší.

Ako môže štát tolerovať, že údaje ľudí, vlastníctvo Slovenskej republiky a ľudí sú zamknuté v nejakom sklade v Liptovskom Mikuláši? Všetky katastrálne záznamy, a to preto, že pán majiteľ budovy sa so štátom súdi, či má, alebo nemá právo používať budovu? Ja by som to riešil inak. Za sprievodu polície mu prestrihnúť všetky zámky, vezmem si všetky údaje, ktoré sú majetkom štátu - a potom nech sa súdi, či sme mohli, alebo nemohli vypovedať zmluvy. Nikto nás nebude držať ako rukojemníkov, že sa nevieme dostať k spisom. Nemôžem tolerovať, že niekto si zamkne štátne dokumenty vo svojej budove a nemieni nám ich vydať. To sme aká republika? Ja však nemám právo povedať - Dajte mi dvadsať kukláčov a poďme to urobiť. Lenže, ak neurobíme párkrát takéto gesto, každý si tu bude robiť, čo chce.

Kto má právo urobiť tento konkrétny krok - ísť a vziať si dokumenty, bez ktorých sa iné štátne orgány nemôžu pohnúť?

Idem sa na to pýtať. Štát musí vedieť urobiť poriadky. Ak máme mať dôveru ľudí, tak musíme ukázať, že s nami niekto len tak halabala nebude cvičiť. Hazardovať s tým, že sa ľudia nemôžu domôcť svojich práv, lebo sa nevieme dostať k dokumentom.

Ako sa vám komunikuje s rezortom vnútra? Nachádzate zhodu? Ako zvláda ministerka vnútra riadenie a čo hovoríte na výber Milana Lučanského ako policajného prezidenta? Sú títo ľudia schopní priniesť rázne a zákonné riešenia? Veríte im?

Ja im verím. A im nič iné neostáva, len to dokázať skutkami. Pani Saková má výhodu, že rezort zvnútra dokonale pozná. Človek zvonku by nemal šancu preniknúť do všetkých zákutí a väzieb rezortu, kde sú tisícky ľudí. Ona túto výhodu má. Na druhej strane, vybrala policajného prezidenta, ktorý mal odvahu popasovať sa s najväčšími mafiánskymi skupinami v tomto štáte. Má skúsenosť aj mieru odvahy, sledujeme kroky Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktoré naznačujú, že si trúfne aj na osoby, ktoré sa doteraz tvárili, že postihnuté byť nemôžu. Ukazuje sa, že akcieschopnosť polície sa nestráca. Myslím, že policajný prezident nám potvrdzuje, že sa nebojí. Tak mu ešte nechajme chvíľku čas. Myslím si, že pani ministerka má schopnosť riešiť veci rázne.

Znamená to, že Tibor Gašpar a Robert Kaliňák zlyhávali, lebo takí neboli?

Mal som možnosť hovoriť s bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom. Za desiatky rokov v Policajnom zbore nadobudol obrovské skúsenosti a odbornosť. Netvrdím, že zlyhal, ale každý prechádza nejakým obdobím - a dnes sú nároky na Policajný zbor iné, čelíme novým tlakom.

Blížia sa prezidentské voľby. Smer stále nemá svojho kandidáta. Alebo už má?

Najsilnejšia politická strana a nemá svojho prezidentského kandidáta?

Je pravda, že predseda Fico prehovára pána Lajčáka, aby do toho išiel?

Viacerí vo vedení strany si myslíme, že Miroslav Lajčák by bol najlepším kandidátom na prezidenta. Dokonca si myslím, že nielen ako nominant strany Smer, ale ako nečlen strany a ťažký profesionál, ktorý má renomé na medzinárodnom poli, ktoré v novodobej histórii Slovenska nedosiahol žiaden diplomat. Ak budem môcť, urobím všetko pre to, aby som pána ministra presvedčil, aby do toho išiel. Myslím si, že by to pre Slovákov bola dobrá ponuka. Všetko je ešte otvorené a záleží aj na ňom.

Nedesí vás, že medzi kandidátmi na post hlavy štátu sú aj extrémisti? Kandidujú ľudia ako Štefan Harabin či Marian Kotleba a podľa posledného prieskumu za ostatné roky narástol extrémizmus, xenofóbia a odmietanie inakosti.

Tiež sa čudujem. Ak tieto veci rastú, tak pravdepodobne klesla úcta k úradu prezidenta. Veď pri mnohých menách by im ani zdravý úsudok nemal dovoliť o sebe uvažovať ako o hlave štátu. Treba mať nejakú sebakritiku. Ak si ctíme úrad prezidenta, nemôže to byť tak, že hocikto na ulici sa ráno preberie a povie si, že nazbiera 15-tisíc podpisov a bude kandidovať. Keď vidím ten zoznam, som zhrozený, kto si trúfa. Oznámenie niektorých ľudí kandidovať je pre mňa urážkou toho úradu.

A nie je to dôvod, prečo sa pán Lajčák obáva ísť kandidovať, že sa nechce v kampani nechať „zašpiniť“? Už teraz je jasné, že kampaň a debaty v nej budú drsné.

Môže to byť jeden z argumentov. Pre kvalitného kandidáta môže byť nepríjemné sedieť s týmito ľuďmi v televíznej debate. Ale nenechajme to tak, že kvalitní rezignujú. A povieme si, nech si to tých dvanásť-trinásť rôznorodých kandidátov rozdá a bude zábava. Dá sa proti tomu bojovať len tak, že ako najsilnejšia strana si postavíme svojho kvalitného kandidáta, ktorý so cťou prejde volebnými tortúrami.

Aký je obraz krajiny, ak človek ako Štefan Harabin, ktorého podporuje Národná koalícia, teda rusofili a konšpirátori, má takú silnú podporu? Smer vládne už desať rokov. Nemali by ste zmeniť štýl, aby naša krajina nebola taká polarizovaná?

Určite mi na tom záleží. Bol by som rád, ak by sa do politiky vrátila názorová a odborná diskusia, kam sa krajina má pohnúť, ktorým smerom by sme mali ísť, a potom diskutovali, ako to dosiahnuť. Súboj môže byť úplne legitímny, ak chceme mať v roku 2025 o polovicu menej ľudí na hranici chudoby - čo je cieľ, ktorý nikto nechce spochybniť -, potom môžeme súperiť, ľavica s pravicou, akým spôsobom to dosiahnuť. Teda hodnotovou diskusiou.

Viete, ale posledná vláda, ktorá priniesla víziu pre túto krajinu, bol Mikloš, Dzurinda a ich odborné tímy, a to ešte v roku 1998. Museli nastaviť túto krajinu po Mečiarovi a urobili z nej tigra regiónu. Išli sme do Európskej únie, do NATO...

Ale bola to naša vláda, ktorá doviedla túto krajinu do Schengenu a do eurozóny...

Áno, ale vy ste už len zožali úspech, ktorý nastavila vláda pred vami.

Áno, chcel by som, aby výsledkom mojej práce bolo nastavenie vízie minimálne do roku 2030. Nielen ako spôsob udržateľného rozvoja, ale aby sme v jednotlivých oblastiach ukázali potenciál krajiny a aké sú trendy. Spoločnosť sa vyvíja podstatne dynamickejšie, sú tu moderné technológie, v histórii sme neboli svedkami takých rýchlych zmien. Treba, aby aj vlády na to adekvátne reagovali. Budú asi vznikať nové ministerstvá.

Veľa som sa inšpiroval vo Fínsku. Tvrdia, že nečakajú, čo budúcnosť prinesie Fínsku, ale pracujú na budúcnosti Fínska. Vedú diskusiu, ako má krajina reagovať na zmeny, či už klimatické, alebo politické. Tiež by som chcel, aby Slovensko nielen reagovalo, ale bolo aj spolutvorcom zmien.

Nie je chyba štandardných strán, medzi ktoré patrí aj Smer, že neštandardní kandidáti získavajú na sile?

Veľmi ma mrzí, že tieto neštandardné strany majú v médiách taký priestor.

Ale internet je slobodný, otvorený priestor a ony prevažne rastú tam.

V Taliansku taký obrovský úspech dosiahla strana strapatého komika Beppeho Grilla, tam sa dejú divné veci a pre nás to musí byť výstraha. Koho za to viniť?

Tieto typy politikov, ako je Grillo, ale aj Matovič, sa objavili vo veľkej miere po kríze v roku 2008.

Ak niekto ponúka jednoduché ľúbivé riešenia - a nechcem niekoho uraziť -, ale ak niečomu nerozumie, ľahko sa mu rozpráva, lebo nemá výčitky, že nevidí do hĺbky. V opačnom prípade, ak tomu rozumiete, neviete ľuďom sľubovať niečo, čo nedokážete splniť. To robia štandardné strany. Lebo ponúkať vzletné sľuby a hlásať blahobyt je ľahké. Dokonca podozrievam niektoré strany, že ani nechcú vládnuť, len fungovať na kritike, kritike a zas kritike. Asi by sme ich zaskočili, ak by sme im ponúkli ako experiment niektoré ministerské kreslá. Dnes si dám nálepku bloger, napíšem si čo chcem...

Pán premiér, váš predseda ani nemusí byť „bloger“ a na ľudí, ktorí po Kuciakovej vražde, keď sa vylial všetok ten nahromadený hnis na povrch, nahnevaní na uliciach štrajkovali, vytiahol Sorosovu kartu. Populisticky a účelovo riešil migrantov, hoci je to vážna téma. Pamätáme si, ako nadával novinárom. Takže toto je aj vo vašich radoch. Budete svojho predsedu brzdiť v jeho vyjadreniach?

Nebudem komentovať predsedove slová, každá doba, každý deň aj situácia prinesú reakciu na daný moment a nemá zmysel sa k tomu vracať.

Ani ste mu nepovedali - Počuj, Robo, toto si fakt nemusel…?

Ale nálady boli rôzne aj v spoločnosti. Naozaj mnohé z tých otázok, ktoré nastolil, si istá časť spoločnosti aj kládla.

Áno, ale iné je, ak si tie otázky kladie bežný občan pri pive a keď o nich verejne hovorí premiér. Kde sa vidíte o pár rokov? Váš kolega Peter Kažimír povedal, že dúfa, že už nebude v politike. A vy?

Mne sa za posledné roky toho udialo v politickom živote toľko, že sa už aj bojím povedať, kde sa vidím. Nie vždy sú to moje rozhodnutia a niekedy vás osud zaveje na pozície, po ktorých ste predtým ani netúžili. Jediné, čo mám v hlave, je so cťou posunúť krajinu ďalej. A čo bude po roku 2020, fakt neviem povedať.

To hádam viete, vraveli ste, že máte víziu...

To áno, ale nevravím, že budem ešte líder Slovenska. Myslím si, že človek nemusí byť celý život politik. Svoj profesijný život nefixujem len na politiku. Ak by som nemal invenciu a mal byť len stagnujúci politik, tak by som radšej preferoval odchod do bežného biznis sveta.

Ste v politike dvanásť rokov. Máte v nej priateľov?

Mám. Musím povedať, že, paradoxne, áno a dokonca sa dotknem našej „V4“, ktorá je taká démonizovaná, že čo je ta za platformu v rámci našej strany...

Myslíte vy, Martin Glváč, Peter Žiga a Peter Kažimír?

Áno, to vzniklo len na základe toho, že si radi ako priatelia posedíme pri pohári vína. Nekujeme tam žiadne „pikle“ ani prevraty či puče. Asi je normálne, že nie v každej práci si nájdete priateľov. Ale s týmito som si naozaj ľudsky sadol a rád s nimi trávim čas a vôbec sa nerozprávame o politike.

Vraj sú v Smere tendencie pretlačiť Fica na kandidátku do europarlamentu.

Nie, o tom som nepočul, to môžem vyvrátiť. Myslím, že pán predseda sa vyjadril jasne, je stále predseda strany a riadi najsilnejší poslanecký klub. Určite nemá ambíciu a predstavu byť europoslancom.

Vy si dokážete predstaviť odchod z politiky. Myslíte, že by to dokázal aj pán Fico?

To sa musíte opýtať jeho, akú má predstavu o svojom ďalšom živote. To si netrúfam komentovať. Ja som pripravený na všetky alternatívy a s tým aj večer zaspávam, že dnes som premiér a zajtra môžem byť niekto iný, a podľa toho sa aj správam.