Záujem o cestovanie narastá a priebežné čísla naznačujú, že by sme mohli prekonať rok 2019, ktorý bol pre naše cestovné kancelárie najúspešnejší v histórii. O tom, prečo sa cestovanie šplhá v hierarchii našich hodnôt čoraz vyššie, podľa čoho si vyberáme dovolenky, ktoré destinácie letia a ktoré zapadli prachom, aj o mnohom inom sa s prezidentom Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA) ROMANOM BERKESOM (51) zhovárala FELÍCIA BORONKAYOVÁ.
Po pandémii viselo nad vaším biznisom veľa otáznikov. Ako ich slovenskí dovolenkári zodpovedali?
Tento a minulý rok boli obdobím, keď sa cestovné kancelárie vrátili do hry. Pandémia mala na cestovný ruch veľký vplyv, mnohé cestovky svoju činnosť ukončili, stopli nás medzi prvými a reštartovali medzi poslednými. Boli tu naozaj veľké otázky do budúcnosti, ako sa budú ľudia správať, či tá ambícia cestovať poľaví alebo o ňu bude ešte väčší záujem. Dnes, hoci je za nami len polovica leta, už môžeme svojím spôsobom bilancovať a povedať, že záujem o cestovanie je ešte väčší ako pred pandémiou.
Máte už k dispozícii nejaké čísla?
Na tie si ešte musíme počkať. Sezóna je v plnom prúde a vo finále sa riadime údajmi Štatistického úradu SR. My ich posielame, on ich spracuje, budú niekedy koncom roka. Čo sa týka neoficiálnych analýz v rámci asociácie, dá sa predpokladať, že ak sa nepodarí nejakým spôsobom prekonať čísla z roku 2019, pretože ten bol pre cestovné kancelárie historicky najúspešnejší, tak ho minimálne vyrovnáme. Dnes už vieme, že cestovanie sa v hierarchii hodnôt dostáva čoraz vyššie…
Keď sa ľudia pred desiatimi-pätnástimi rokmi rozhodovali, či si zaobstarajú novú práčku, televízor, alebo budú cestovať, vyhrávala spotrebná technika. Dnes je to naopak. Za posledné roky narastajú ukazovatele v zásadných bodoch: zvyšuje sa organizovaný cestovný ruch cez cestovné kancelárie, narastajú čísla individuálneho a domáceho cestovného ruchu. Veľa ľudí si už plánuje aj dve dovolenky, pred sezónou alebo po sezóne, počas nej plus víkendové pobyty v rámci Slovenska.
Individuálni cestovatelia vás nevyrušujú? Neberú vám prácu?
Ani nie, my sme boli spokojní, lebo ukazovateľ nárastu bol vo všetkých troch – narastali organizovaní turisti, ,individuáli‘ aj kancelárie s ponukou leteniek, ktoré patria pod SACKA, ale dôležitejší aspekt je ten, že vlani a tento rok k nám prichádza veľa klientov, ktorí predtým cestovali individuálne a znova hľadajú naše služby.
Prečo? Ste lacnejší?
Láka ich bezpečnosť a ceny. Pandemické obdobie prebilo všetky cestovky, my sme aj vďaka štátnej pomoci – to musím zdôrazniť – prežili bez veľkých strát. Na Slovensku bol minimálny počet krachov cestovných kancelárií, v európskych rebríčkoch sme v tomto smere na popredných miestach. Ľudia sa presvedčili, že peniaze, ktoré nám zverili, sa nestratili. Áno, boli isté problémy, riešili sme ich počas pandémie, ale u nás ľudia nakoniec dostali naspäť peniaze alebo zájazd, s ktorým súhlasili.
Druhý dôvod je cena. Záujem o cestovanie nie je len na Slovensku, je to celoeurópska záležitosť. Dopyt po ubytovacích kapacitách v rámci destinácií je veľký a tie na to reagujú dvíhaním cien. Ten nárast je medzimesačný, ale v niektorých destináciách a lokalitách dokonca týždňový, čiže cena narastá z týždňa na týždeň, lebo záujem je veľký.
Na koľko percent si trúfajú?
Je to rôzne, naprieč destináciami by ten nárast mohol byť od 20 do 50 percent, lebo čím väčší záujem, tým viac si dovolia. V cestovkách je to výhodnejšie, pretože tie kontrahujú zájazdy s veľkým, aj ročným predstihom, ceny sú teda fixné a už nerastú. Aj u nás narástli ceny zájazdov o desať až pätnásť percent, čo je akceptovateľné, čiže toto je druhý aspekt v prospech cestovných kancelárií.
Kedy začali ľudia viac cestovať individuálne?
Pred piatimi-šiestimi rokmi. Letecké spoločnosti v snahe udržať si podiel na trhu, prípadne ho zvýšiť, zatraktívnili ceny leteniek, taká dvadsaťeurová do európskych metropol nebola výnimkou. Pandémia mnohé zmenila a letecké spoločnosti si to už nemôžu dovoliť.
Ktoré krajiny sú hitom tohto leta?
Rebríček obľúbenosti krajín sa za posledné roky výrazne nemení. Už pár rokov je jednotkou Turecko, kde je pomer ceny a kvality služieb veľmi vyhovujúci, je to presne to, čo väčšina Slovákov od dovolenky očakáva. Na druhom mieste sú grécke ostrovy, na treťom tradičná destinácia Slovákov Chorvátsko.
Prečo je potom až tretie?
Lebo najväčší počet Slovákov končí tam, ale tu sa udial aj taký paradox, že cestovky, ktoré ho ponúkajú, hlásia najúspešnejšiu sezónu od svojho založenia. Neznamená to, že by do Chorvátska cestovalo viac ľudí, ale z toho počtu sa veľké percento rozhodlo cestovať organizovane, nie individuálne.
Takže Chorvátsko je tretie…
… s Cyprom a Egyptom.
Egyptom? Nie je to skôr zimná destinácia?
Vidíte, aj toto je slovenské špecifikum. V rámci Európy už cítime, že ľudia zvažujú, kam k moru v zime a kam v lete. My sme extrémni milovníci tepla, horúčav, nám to vyhovuje. Pred pandémiou sa nám darilo organizovať zájazdy do Dubaja v júli a auguste, keď je tam extrémne horúco. Z Prahy odlieta veľmi často charter na Kanárske ostrovy, od nás ani jeden, lebo Slovákom je v tom čase voda v mori studená. Z toho istého dôvodu sa nám nedarí predávať španielsku Malagu či grécky Kos.
Posledné dva-tri roky sa dosť hovorilo o Chorvátsku, vraj zdraželo, po prijatí eura detto. Toto naši turisti zvládajú?
Chorvátsko prichádza s eurom v nešťastnom čase, hoci si myslím, že zmena meny nie je jediným dôvodom zvyšovania cien, v hre je aj nárast cien energií a inflácia, ale povedzme si pravdu, bola tam aj snaha zarobiť. Záujem z rôznych krajín bol veľký, kapacity sa úspešne vypredávali, tak si podľa všetkého nastavili ceny, aby dohnali straty z pandemických čias, no a v niektorých oblastiach to prestrelili, nie však celoplošne. Nakoniec sa stalo, už o tom neoficiálne hovoria, že nemajú takú obsadenosť, akú očakávali. V Turecku sme hovorili o 70-percentnej inflácii, ale nárast cien udržali na pätnástich percentách.
Ako je to s Tuniskom? Terorizmus mnohých odradil. Pozviecha sa ešte krajina?
Tunisko ako destinácia sa vracia, záujem začína rásť a dá sa očakávať, že v budúcich sezónach ešte porastie. Tam sa čakalo na to, aké garancie dokáže tuniská vláda poskytnúť hotelierom, čo nešlo zo dňa na deň, ale postupom času presviedčajú, že je to bezpečná krajina.
Prečo sú Slováci jedni z najnáročnejších v strednej Európe, sa dozviete na ďalšej strane
