Prezident SACKA Roman Berkes navrhuje, aby sa dva prázdninové mesiace natiahli na štyri

„Slovenskí turisti patria k najnáročnejším v Strednej Európe,“ hovorí Roman Berkes (SACKA)

Na Slovensku operuje vyše 70 nelegálnych cestoviek. Máme sa ich báť?

Novinárkou chcela byť od 4. triedy základnej školy po vzore otca, ktorý vymyslel aj jej netypické krstné meno. Počas štúdií žurnalistiky na FF UK v Bratislave začala pracovať v týždenníku Mladé rozlety, po ich zániku bola 22 rokov redaktorkou týždenníka Život. Trénuje thajský box, tancuje zumbu, sleduje bojové športy, rada číta, počúva muziku a snaží sa držať známeho múdra Jana Wericha: „Když už člověk jednou je, tak má koukat, aby byl. A když kouká, aby byl, a je, tak má být to, co je, a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.“

Felícia Boronkayová

Záujem o&nbsp;cestovanie narastá a&nbsp;priebežné čísla naznačujú, že by sme mohli prekonať rok 2019, ktorý bol pre naše cestovné kancelárie najúspešnejší v&nbsp;histórii. O&nbsp;tom, prečo sa cestovanie šplhá v&nbsp;hierarchii našich hodnôt čoraz vyššie, podľa čoho si vyberáme dovolenky, ktoré destinácie letia a&nbsp;ktoré zapadli prachom, aj o&nbsp;mnohom inom sa s&nbsp;prezidentom Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a&nbsp;cestovných agentúr (SACKA) ROMANOM BERKESOM (51) zhovárala FELÍCIA BORONKAYOVÁ.

Po pandémii viselo nad vaším biznisom veľa otáznikov. Ako ich slovenskí dovolenkári zodpovedali?

Tento a&nbsp;minulý rok boli obdobím, keď sa cestovné kancelárie vrátili do hry. Pandémia mala na cestovný ruch veľký vplyv, mnohé cestovky svoju činnosť ukončili, stopli nás medzi prvými a&nbsp;reštartovali medzi poslednými. Boli tu naozaj veľké otázky do budúcnosti, ako sa budú ľudia správať, či tá ambícia cestovať poľaví alebo o&nbsp;ňu bude ešte väčší záujem. Dnes, hoci je za nami len polovica leta, už môžeme svojím spôsobom bilancovať a&nbsp;povedať, že záujem o&nbsp;cestovanie je ešte väčší ako pred pandémiou.

Máte už k&nbsp;dispozícii nejaké čísla?

Na tie si ešte musíme počkať. Sezóna je v&nbsp;plnom prúde a&nbsp;vo finále sa riadime údajmi Štatistického úradu SR. My ich posielame, on ich spracuje, budú niekedy koncom roka. Čo sa týka neoficiálnych analýz v&nbsp;rámci asociácie, dá sa predpokladať, že ak sa nepodarí nejakým spôsobom prekonať čísla z&nbsp;roku 2019, pretože ten bol pre cestovné kancelárie historicky najúspešnejší, tak ho minimálne vyrovnáme. Dnes už vieme, že cestovanie sa v&nbsp;hierarchii hodnôt dostáva čoraz vyššie… Keď sa ľudia pred desiatimi-pätnástimi rokmi rozhodovali, či si zaobstarajú novú práčku, televízor, alebo budú cestovať, vyhrávala spotrebná technika. Dnes je to naopak. Za posledné roky narastajú ukazovatele v&nbsp;zásadných bodoch: zvyšuje sa organizovaný cestovný ruch cez cestovné kancelárie, narastajú čísla individuálneho a&nbsp;domáceho cestovného ruchu. Veľa ľudí si už plánuje aj dve dovolenky, pred sezónou alebo po sezóne, počas nej plus víkendové pobyty v&nbsp;rámci Slovenska.

Individuálni cestovatelia vás nevyrušujú? Neberú vám prácu?

Ani nie, my sme boli spokojní, lebo ukazovateľ nárastu bol vo všetkých troch – narastali organizovaní turisti, ,individuáli‘ aj kancelárie s&nbsp;ponukou leteniek, ktoré patria pod SACKA, ale dôležitejší aspekt je ten, že vlani a&nbsp;tento rok k&nbsp;nám prichádza veľa klientov, ktorí predtým cestovali individuálne a&nbsp;znova hľadajú naše služby.

Láka ich bezpečnosť a&nbsp;ceny. Pandemické obdobie prebilo všetky cestovky, my sme aj vďaka štátnej pomoci – to musím zdôrazniť – prežili bez veľkých strát. Na Slovensku bol minimálny počet krachov cestovných kancelárií, v&nbsp;európskych rebríčkoch sme v&nbsp;tomto smere na popredných miestach. Ľudia sa presvedčili, že peniaze, ktoré nám zverili, sa nestratili. Áno, boli isté problémy, riešili sme ich počas pandémie, ale u&nbsp;nás ľudia nakoniec dostali naspäť peniaze alebo zájazd, s&nbsp;ktorým súhlasili. Druhý dôvod je cena. Záujem o&nbsp;cestovanie nie je len na Slovensku, je to celoeurópska záležitosť. Dopyt po ubytovacích kapacitách v&nbsp;rámci destinácií je veľký a&nbsp;tie na to reagujú dvíhaním cien. Ten nárast je medzimesačný, ale v&nbsp;niektorých destináciách a&nbsp;lokalitách dokonca týždňový, čiže cena narastá z&nbsp;týždňa na týždeň, lebo záujem je veľký.

Je to rôzne, naprieč destináciami by ten nárast mohol byť od 20 do 50 percent, lebo čím väčší záujem, tým viac si dovolia. V&nbsp;cestovkách je to výhodnejšie, pretože tie kontrahujú zájazdy s&nbsp;veľkým, aj ročným predstihom, ceny sú teda fixné a&nbsp;už nerastú. Aj u&nbsp;nás narástli ceny zájazdov o&nbsp;desať až pätnásť percent, čo je akceptovateľné, čiže toto je druhý aspekt v&nbsp;prospech cestovných kancelárií.

Kedy začali ľudia viac cestovať individuálne?

Pred piatimi-šiestimi rokmi. Letecké spoločnosti v&nbsp;snahe udržať si podiel na trhu, prípadne ho zvýšiť, zatraktívnili ceny leteniek, taká dvadsaťeurová do európskych metropol nebola výnimkou. Pandémia mnohé zmenila a&nbsp;letecké spoločnosti si to už nemôžu dovoliť.

Rebríček obľúbenosti krajín sa za posledné roky výrazne nemení. Už pár rokov je jednotkou Turecko, kde je pomer ceny a&nbsp;kvality služieb veľmi vyhovujúci, je to presne to, čo väčšina Slovákov od dovolenky očakáva. Na druhom mieste sú grécke ostrovy, na treťom tradičná destinácia Slovákov Chorvátsko.

Lebo najväčší počet Slovákov končí tam, ale tu sa udial aj taký paradox, že cestovky, ktoré ho ponúkajú, hlásia najúspešnejšiu sezónu od svojho založenia. Neznamená to, že by do Chorvátska cestovalo viac ľudí, ale z&nbsp;toho počtu sa veľké percento rozhodlo cestovať organizovane, nie individuálne.

Egyptom? Nie je to skôr zimná destinácia?

Vidíte, aj toto je slovenské špecifikum. V&nbsp;rámci Európy už cítime, že ľudia zvažujú, kam k&nbsp;moru v&nbsp;zime a&nbsp;kam v&nbsp;lete. My sme extrémni milovníci tepla, horúčav, nám to vyhovuje. Pred pandémiou sa nám darilo organizovať zájazdy do Dubaja v&nbsp;júli a&nbsp;auguste, keď je tam extrémne horúco. Z&nbsp;Prahy odlieta veľmi často charter na Kanárske ostrovy, od nás ani jeden, lebo Slovákom je v&nbsp;tom čase voda v&nbsp;mori studená. Z&nbsp;toho istého dôvodu sa nám nedarí predávať španielsku Malagu či grécky Kos.

Posledné dva-tri roky sa dosť hovorilo o&nbsp;Chorvátsku, vraj zdraželo, po prijatí eura detto. Toto naši turisti zvládajú?

Chorvátsko prichádza s&nbsp;eurom v&nbsp;nešťastnom čase, hoci si myslím, že zmena meny nie je jediným dôvodom zvyšovania cien, v&nbsp;hre je aj nárast cien energií a&nbsp;inflácia, ale povedzme si pravdu, bola tam aj snaha zarobiť. Záujem z&nbsp;rôznych krajín bol veľký, kapacity sa úspešne vypredávali, tak si podľa všetkého nastavili ceny, aby dohnali straty z&nbsp;pandemických čias, no a&nbsp;v&nbsp;niektorých oblastiach to prestrelili, nie však celoplošne. Nakoniec sa stalo, už o&nbsp;tom neoficiálne hovoria, že nemajú takú obsadenosť, akú očakávali. V&nbsp;Turecku sme hovorili o&nbsp;70-percentnej inflácii, ale nárast cien udržali na pätnástich percentách.

Ako je to s&nbsp;Tuniskom? Terorizmus mnohých odradil. Pozviecha sa ešte krajina​​​​?

Tunisko ako destinácia sa vracia, záujem začína rásť a&nbsp;dá sa očakávať, že v&nbsp;budúcich sezónach ešte porastie. Tam sa čakalo na to, aké garancie dokáže tuniská vláda poskytnúť hotelierom, čo nešlo zo dňa na deň, ale postupom času presviedčajú, že je to bezpečná krajina.

Prečo sú Slováci jedni z najnáročnejších v strednej Európe, sa dozviete na ďalšej strane

Čo také Taliansko a&nbsp;Španielsko? Zaujíma nás?

Do týchto destinácií sa organizovali pobyty v&nbsp;deväťdesiatych rokoch, najprv autobusmi, potom letecky, dnes sú tieto krajiny skôr doménou individuálnej turistiky. Tú organizovanú chcú ľudia využívať v&nbsp;destináciách, ktoré nie sú tak ľahko dostupné, ako je Turecko, Grécko, Cyprus.

V&nbsp;tejto súvislosti mi napadlo Bulharsko a&nbsp;Rumunsko. Ešte fičia alebo už takisto vyšli z&nbsp;módy?

Rumunsko nikdy nebolo zásadnejším hráčom v&nbsp;ponukách cestoviek pre cenu, cestovať k&nbsp;Čiernemu moru sa dalo aj do Bulharska s&nbsp;výhodnejšou ponukou a&nbsp;bolo rozhodnuté. Podľa mňa ľudia do týchto destinácií po revolúcii cestovali zo sentimentu, lebo tam kedysi chodili s&nbsp;rodičmi, ale tieto generácie už odrástli a&nbsp;chcú vidieť niečo iné.

Podľa čoho sa Slovák rozhoduje, kam pôjde dovolenkovať? Príde a&nbsp;povie – chcem ísť do Turecka...

Nie. Väčšina príde do cestovky a&nbsp;povie – ukážte mi hotel, aké má služby, kde sa nachádza, musí byť v&nbsp;blízkosti pieskovej pláže. A&nbsp;keď je toto všetko za dobrú cenu, až potom ho zaujíma, kde to je.

Keď chcem dovolenku za rozumnú cenu, stále platí, že first a&nbsp;last minute sa oplatia viac?

Cestovné kancelárie sa po pandémii správajú zodpovedne a&nbsp;kontrahujú len toľko produktov, koľko dokážu predať, preto nebol taký veľký výber last minute. Ale first minute určite. Je cenovo výhodnejší a&nbsp;dá sa vyberať zo širokej škály destinácií a&nbsp;hotelov, rodinné izby, skupiny. V&nbsp;last minute sa, naopak, môže stať, že budeme mať ešte vyššiu zľavu ako vo first minute, neviem však povedať, kedy bude, či vôbec bude, v&nbsp;akej destinácii a&nbsp;v&nbsp;akom termíne. Toto je nepredvídateľné, môže a&nbsp;nemusí sa vyskytnúť. Last je výhodný skôr pre tých, ktorým je jedno, kedy a&nbsp;kam pôjdu, lebo skôr či neskôr nejaký príde a&nbsp;zľava bude obrovská. Last je dobrý pre klienta, nevýhodný pre cestovku, lebo ide do straty. Napríklad za zájazd v&nbsp;hodnote tisíc eur si vypýta len 500, ale už je v&nbsp;strate. V&nbsp;poriadku je aj dopredaj sedadiel v&nbsp;lietadlách, ale pokiaľ by cestovka takto vypredávala polovicu lietadla stále, skôr či neskôr by sa dostala do problému.

Boli časy, keď sa ľudia neustále sťažovali na hotel, služby, pláž, na všetko. A&nbsp;dnes?

Aj v&nbsp;tomto máme veľkú zmenu oproti minulosti. Ako cestovky máme 30-ročné skúsenosti a&nbsp;toto sa dialo pred dvadsiatimi rokmi. Ľudia hľadali z&nbsp;ekonomických dôvodov lacnejšie destinácie, čiže predávali sa dvoj- aj trojhviezdičkové hotely, kde bolo treba počítať s&nbsp;tým, že niektorá zo služieb bude pokrivkávať. Dnes sú Slováci jedni z&nbsp;najnáročnejších klientov v&nbsp;strednej Európe s&nbsp;Poliakmi, Maďarmi a&nbsp;Rakúšanmi, radi si priplatíme, chceme vyšší štandard. Väčšina ľudí končí v&nbsp;„štvorhviezdach“, a&nbsp;keď hovoríme o&nbsp;Turecku, Tunisku či Egypte, tam je 95 percent v&nbsp;päťhviezdičkových. Po pandémii sme zaregistrovali zvýšený záujem priplatiť si za služby ako výhľad na more, priamy vstup do mora, narástli aj fakultatívne výlety. Kedysi na ne až tak nereflektovali, dnes sa to otočilo. Slováci majú jeden z&nbsp;najväčších záujmov objavovať okolie. Kedysi prišli do destinácie a&nbsp;týždeň preležali na pláži, povinnosťou bolo prísť domov čo najopálenejší, aby to všetci videli. Dnes sú scestovanejší, viac sa do destinácií vracajú, nie sú dvanásť hodín na slnku, chcú aj niečo vidieť.

V&nbsp;súvislosti s&nbsp;preferenciou cestovných kancelárií ste spomínali bezpečnosť. Len toto leto som čítala, že znásilnili dve Češky, jednu na masáži, druhú v&nbsp;reštaurácii. Takéto prípady sú častejšie alebo sa o&nbsp;nich len viac píše?

My sme za tie roky nič takéto vážne neriešili. Maximálne okradnutých turistov v&nbsp;hoteloch nižšej kategórie. Teraz máme viac hotelov v&nbsp;centre, sú kvalitnejšie, poschodové, takže tieto veci, prirodzene, odpadávajú. Skôr je to o&nbsp;sociálnych sieťach, informácie sa rýchlejšie šíria.

Kdesi ste spočítali, že na Slovensku je okolo 70 nelegálnych cestoviek. Máme sa ich báť?

Naša asociácia je dobrovoľná a&nbsp;väčšina cestovných kancelárií a&nbsp;agentúr je naším členom. Tých 70 subjektov je naša analýza. Z&nbsp;veľkej časti sú to aj fyzické osoby, táto činnosť sa vykonáva na sociálnych sieťach, majú na to právo a&nbsp;nemusí to hneď znamenať, že vás chcú oklamať. Treba však byť opatrný a&nbsp;preverovať.

Viem si predstaviť, že ľudia si priplatia za kvalitné služby aj na Slovensku. Aj my môžeme mať hotely, kde budú delegáti a animačné tímy.

Hlavne musí mať licenciu a&nbsp;poistenie proti insolventnosti. To sú ľahko dohľadateľné veci. Skúškou správnosti je stránka Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá eviduje všetky licenciované a&nbsp;poistené subjekty. Keď tam tú cestovku nájdem, mám dosť veľkú záruku, že je to v&nbsp;poriadku. Sociálne siete by mali cestovky využívať na reklamu, inšpiráciu, ale nákup samotného zájazdu musí prebiehať na stránke príslušnej cestovnej kancelárie. A&nbsp;vždy je dobré používať zdravý rozum. Ak všetky cestovky predávajú Dominikánsku republiku za 1 500 eur a&nbsp;jedna za 500 eur, treba spozornieť.

Ľudia si obľúbili aj dvoj-, trojdňové poznávacie zájazdy, na ktoré sa chodí prevažne autobusmi. Keď sme sa už tak rozlietali, je tento trend udržateľný?

Cesta autobusmi za posledných desať rokov trochu poklesla, ale je tu klientela, ktorá nimi cestuje, ako hovoríte, na poznávacie zájazdy, a&nbsp;bude tu naďalej, aj do bližších destinácií ako Chorvátsko, Bulharsko či časť Grécka.

Prečo dovolenkovať na Slovensku, dočítate sa na ďalšej strane

Na gréckom Rodose bol nedávno veľký požiar, turisti museli utekať pred ohňom a&nbsp;zachraňovať si holý život. Každé leto horí aj v&nbsp;iných prímorských krajinách. Existuje legislatíva, ktorá takéto mimoriadne situácie rieši?

Európska legislatíva v&nbsp;tomto smere zatiaľ ne­existuje a&nbsp;je otázkou, čo by priniesla. Bezpečnosť klientov je pre cestovky na prvom mieste. Slovenské cestovné kancelárie poslali na Rodos takmer okamžite dve lietadlá a&nbsp;boli sme úplne prvými špeciálnymi letmi v&nbsp;Európe, ktoré sa zamerali na evakuáciu klientov z&nbsp;postihnutých oblastí ostrova. Situáciu sme sledovali takmer minútu po minúte a&nbsp;riadili sme sa výhradne oficiálnymi a&nbsp;overenými informáciami od lokálnych a&nbsp;národných autorít. Udalosť vrela viac v&nbsp;médiách ako na ostrove, hoci v&nbsp;čase kulminácie požiarov, keď sme posielali lietadlá po klientov, bola situácia naozaj vážna. Títo klienti majú nárok na vrátenie alikvotnej časti za nevyčerpané služby.

Potom je tu skupina dovolenkárov, ktorá vycestovala na ďalší turnus, hoci na ostrove stále zúrili požiare. Na jednej strane nie je voči cestovke fér, aby platila náhradu za to, za čo nemôže.

Ale nie je to fér ani voči klientovi, ktorý si na takúto dovolenku sporil možno celý rok. Ide tam, ale svojím spôsobom riskuje.

Cestovné kancelárie si nikdy nedovolia poslať klientov do priamo hroziaceho nebezpečenstva. Ak cestovná kancelária a&nbsp;jej partneri sú pripravení splniť všetko, na čom sa v&nbsp;zmluve o&nbsp;zájazde dohodli, potom strach a&nbsp;obavy nemôžu byť dôvodom na bezplatné storno. V&nbsp;prípade krízových situácií sme v&nbsp;kontakte s&nbsp;lokálnymi autoritami, vyhodnocujeme všetky relevantné informácie a&nbsp;v&nbsp;prípade nebezpečenstva zasiahneme.

V&nbsp;úvode sme spomínali aj dovolenku na Slovensku. Turisti sa k&nbsp;nám stále veľmi nehrnú a&nbsp;domáci dávajú prednosť skôr pobytom pri mori. Zmení sa to už konečne?

Slovensko je teraz téma pre našu asociáciu, snažíme sa v&nbsp;nej angažovať a&nbsp;podporovať cestovky, ktoré sa tomu venujú. Začali posilňovať náš klub, je ich čoraz viac, pretože vnímame, že domáci cestovný ruch si sám nepomôže, potrebujeme zahraničnú klientelu. Robíme už aj rôzne aktivity v&nbsp;spolupráci so Slovakia Travelom, s&nbsp;krajskými a&nbsp;okresnými úradmi, vyvolali sme rad rokovaní, SACKA dokonca zorganizovala prvú konferenciu na túto tému, v&nbsp;septembri nás čaká druhá.

Začínam prichádzať do pléna s&nbsp;jednou teóriou, žiada si to však širokú debatu a&nbsp;po voľbách intenzívne rokovania s&nbsp;príslušnými ministerstvami. Možno by bolo riešením, keby sme do prázdninových mesiacov zaradili až štyri – jún, júl, august a&nbsp;september. Väčšina Slovákov má pre prácu a&nbsp;školopovinné deti záujem o&nbsp;júl, keď je aj dramatický nárast cien. Takto by mali na výber štyri mesiace, dva teplejšie, dva chladnejšie. V&nbsp;júli je záujem o&nbsp;cestovanie kdekoľvek na Slovensku, ale tieto hotely a&nbsp;letoviská zívajú už od desiateho-pätnásteho septembra prázdnotou.

Možno aj preto, lebo ešte stále platí, že dovolenka doma je drahšia ako v&nbsp;zahraničí.

To je problém, s&nbsp;ktorým sa musí popasovať trh. Ak budú chcieť hotelieri nejakým spôsobom participovať na cestovnom ruchu, budú musieť prehodnotiť svoje podnikanie a&nbsp;zatraktívniť ho. Nemusí byť všetko len o&nbsp;tom, že to musí byť lacnejšie, ale keď už si za niečo zaplatím, musí to byť kvalitné. Viem si predstaviť, že ľudia si priplatia za kvalitné služby aj na Slovensku. Aj my môžeme mať hotely, kde budú delegáti, animačné tímy, budú ponúkať fakultatívne výlety do okolia, veď je tu mnoho miest, o&nbsp;ktorých ľudia ani nevedia, že existujú.

<a target="_blank" rel="noopener" href=" https://plus7dni.pluska.sk/gal/rozhovory/narocni">FOTO miest, kde najradšej dovolenkujeme, nájdete v GALÉRII</a>