Črevá sa nazývajú druhým mozgom človeka. Ich stav vraj ovplyvňuje aj našu psychiku, našu náladu. Črevný mikrobióm je spoluzodpovedný aj za srdcovo-cievne ochorenia, cukrovku či obezitu, vraví MARTIN HARANTA (33), ktorý sa dlhé roky venuje výskumu v tejto oblasti, v rozhovore s LENKOU DALE. „Výskum črevného mikrobiómu je v rámci biotechnológií jedno z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví,“ hovorí o tom, prečo vybudovali s vedcom z Košíc Alojzom Bombom a jeho synom Norbertom startup s výskumom a vývojom personalizovaných probiotík.
Spýtam sa rovno – nestačí pre stav našich čriev, keď jeme jogurty, kyslú kapustu a pijeme kyslé mlieko?
Jogurty, kefíry alebo kyslá kapusta spadajú pod takzvané fermentované alebo kvasené potraviny. Sú veľmi prospešné v rámci zdravého životného štýlu, ale koluje okolo nich veľa nepresných informácií. Tá hlavná je, že sú plné probiotických baktérií – to nie je pravda, sú plné dobrých baktérií, ale probiotických z nich je možno jedna zo stopäťdesiat. Probiotiká musia prejsť vedeckým výskumom, čo sa, pochopiteľne, pri kyslej kapuste doma v sude nedeje. Tieto potraviny sú veľmi zdravé, nedajú sa však zamieňať s probiotikami, ktoré majú cielený účinok.
Probiotiká si nekupujeme v lekárni už len pri užívaní antibiotík ako kedysi, ale aj pri alergiách či kožných problémoch. Jeme ich v jogurtoch so živými kultúrami. Ako vlastne fungujú v našom organizme?
Pri nedostatku črevných baktérií sa črevo stáva priepustným. Butyrát kyselina maslová je primárna výživa pre bunky črevnej steny, dodáva im energiu a vyživuje ich. Laicky povedané, dodáva silu na to, aby črevo správne fungovalo. Keď tam nie je, črevo sa začne otvárať. Použijem analógiu. Predstavte si murovanú stenu, ktorá sa naruší a začne z nej padať omietka, vydrví sa aj malta spomedzi tehál, až v nej môže vzniknúť priepustná diera. To isté sa deje s črevom pri veľkom množstve ľudí. Črevo sa pri nedostatku „dobrých“ mikroorganizmov poškodí a do krvi sa takýmito dierami – podobne ako pri stene omietka – dostávajú látky, ktoré tam nemajú čo robiť. Tie spôsobujú zápal nízkeho stupňa, ktorý tam je, ale neviete ho detegovať.
Čo tento, nazvime ho, tichý zápal spôsobuje?
Keď ho máte v krvi rok, nespraví nič. Ale po pätnástich, dvadsiatich rokoch sa z neho vyvinie kľúčový faktor pri rozvoji rôznych ľudských ochorení, ako sú srdcovo-cievne ochorenia, niektoré druhy rakovín, obezita, metabolický syndróm, diabetes druhého typu a podobne.
Predpokladám, že zápal napadne v prvom rade orgány, ktoré sú v organizme slabšie, ako to bolo napríklad pri kovide?
Áno, ak je slabší orgán alebo nejaká genetická predispozícia. Pečeň je dobrý príklad – pri stálom zápale z čriev a prenosu toxínov z porušenej mikrobioty dochádza k stukovateniu pečene. Aby sa to nestalo, potrebujete, aby črevná stena bola čo najpevnejšia, aby sa prozápalové látky nedostávali z čreva, zostali tam, kde sú, a vylúčili sa. Základom je, že už vieme, ako to funguje, a preto môžeme riešiť, ako problémom zabrániť.
O probiotikách sa veľa hovorí, zdá sa, že je to aj budúcnosť v liečbe a prevencii.
Demonštrujem to pre lepšie pochopenie práve na svetovej konferencii o probiotikách, o mikrobióme. Prvý raz ju organizoval vedec Alojz Bomba aj so synom Norbertom v roku 2000 na celosvetovej úrovni. Bolo tam pár prednášok a pár ľudí z celého sveta. Museli čakať štyri roky, kým sa nahromadil ďalší výskum, aby malo význam ju opäť zorganizovať. Potom to už bolo každé dva roky a teraz by sa dala robiť aj každého pol roka, možno každé tri mesiace. Prichádzajú k nám stovky vedcov z osemdesiatich krajín. Tých dát je neskutočné množstvo, zväčšuje sa počet vedcov, financovanie, všetko rastie obrovským spôsobom. Ukazuje sa, že takmer každé chronické ochorenie má nejakú spojitosť s mikrobiómom.
Aká otázka je pre vedcov v súčasnosti kľúčová?
Kľúčová otázka je, či porušený mikrobióm spúšťa ochorenie alebo ochorenie porušuje mikrobióm. Vieme však, že úpravou mikrobiómu môžeme pomôcť redukovať symptómy chorôb, a týmto smerom sa uberá výskum.
Ukazuje sa, že takmer každé chronické ochorenie má nejakú spojitosť s mikrobiómom.
V akom štádiu sú výskumy?
Všetko sa experimentálne skúša. Urobili napríklad fekálnu transplantáciu u človeka, ktorý má chronickú cukrovku druhého typu, a za tri mesiace tie prejavy zmizli. Ale – nezmizli ľuďom z celej skupiny. Sme ešte veľmi ďaleko, aby sme pochopili, prečo sa to tým ľuďom udialo.
Na čom je postavený váš projekt?
Probiotikum dokáže vyrobiť baktérie, ktoré tvoria len štyri až päť percent celého črevného mikrobiómu. Zvyšných deväťdesiat percent je mikrobióm, ktorý zatiaľ vyrobiť nevieme, sú tam ešte veľké technické obmedzenia. Vieme vyrobiť laktobacily, bifidobaktérie, nejaké streptokoky, laktokoky a bacilusy. Lenže pri niektorých ochoreniach alebo aj po infekciách dochádza k zásahu do veľmi dôležitej veľkej skupiny baktérií. My ich nazývame „vykosené“, ony jednoducho vymrú. No a tieto baktérie, ktoré sú veľmi dôležité pre zdravie, práve nevieme vyrobiť ako probiotikum. Ony totiž neznášajú kyslík.
Kyslík je všade.
Otázka je, ako ich stimulovať, aby rástli. No a obchádzkovým riešením sú flavonoidy, na tie sa zameriavame. Zvyšným baktériám, ktoré ešte ostali, ich dáme ako výživu a ony sa rozmnožia.
Flavonoidy sa, ak sa dobre pamätám z biológie, nachádzajú v rastlinách ako obrana pred škodcami?
Áno. Keď ich človek užije, ľudské telo ich nerozpoznáva a netrávi ich. Ony prejdú do hrubého čreva a tam ohryzú ten obal – ako keby bol teflónový skafander na molekule flavonoidu. Dobré baktérie ochranný obal zjedia, rozmnožia sa a to, čo zostane z flavonoidu, je protizápalová látka a zároveň antioxidant. Funguje to veľmi zaujímavým spôsobom.
Keď sa na vás človek obráti s nejakým problémom, vy viete vytvoriť probiotiká špeciálne preňho?
Áno. Urobí sa najskôr genetická analýza mikrobiómu. Je to rovnaká technológia ako pri DNA testoch. Zistí sa, ktoré mikroorganizmy daný človek má, ktoré nemá a či sa nevyskytujú v organizme aj také, ktoré tam nemajú byť, teda patogénnne, choroboplodné. To sa zanalyzuje. Podotýkam, že ešte stále nevieme úplne presne, čo je to zdravý mikrobióm, ale máme isté parametre, ktoré by sa mali dosahovať. To je teda prvý vstup, ktorý robíme. Druhý je anamnéza človeka. Niekto má najväčší problém duševného charakteru, niekto kožného, iný zápalového, ďalší tráviaceho, s cholesterolom a tak ďalej.
Dosť sa hovorí teraz o prepojení čriev a kože alebo mozgu.
Áno, ale hovoríme o rôznej úspešnosti. Napríklad „ideálne“ sú črevné problémy, tam je najlepší efekt. Systémové efekty, to sú tie mimo čriev, už závisia od typu problémov. Napríklad kožné ochorenia. Existuje veľa dát o dobrých reakciách na probiotiká pri ekzémoch, taktiež akné dobre reaguje. Psoriáza už menej a rosacea takmer vôbec. Závisí totiž od pôvodu ochorenia, rosacea súvisí s otváraním žiliek, nie úplne s povrchom pokožky, preto probiotiká neúčinkujú tak dobre ako napríklad pri ekzéme. Je však jasne preukázaná os črevo – koža, na to sú dáta, že črevo ovplyvňuje kvalitu pokožky.
Vo Francúzsku je teraz trend pridávať do pleťových krémov živé mikroorganizmy. Prečo?
Na koži žijú miliardy baktérií, a keď máte napríklad premnožené niektoré druhy, ktoré „vyjedajú“ kolagén, tak budete mať viacej vrások. Pochopenie, ako baktérie na koži ovplyvňujú jej kvalitu, nám umožnuje robiť kvalitnejšie produkty. Ide presne o to. Aj v Česku je teraz vo vývoji krém, kde sa živé baktérie rozmnožia a fungujú na princípe, že tie „dobré“ baktérie pojedia tie „zlé“, ktoré vyjedajú kolagén z pleti.
Účinok je stopercentný?
Nie, zaberá to tak v sedemdesiatich percentách. Treba brať do úvahy, že existuje asi tridsať percent ľudí, ktorí majú chorobu spustenú iným spôsobom ako väčšina, nejakou inou molekulárnou dráhou.
To už neznie veľmi nádejne.
Rovnako je to pri liekoch na predpis, tie majú tiež priemerne päťdesiat- až osemdesiatpercentnú úspešnosť, to je biológia. V biológii nič nie je na sto percent.
Veľa sa teraz debatuje o potravinách a ako ovplyvňujú mozog. Skutočne existuje nejaká os črevo – mozog?
Os črevo – mozog existuje a vo výskume je dobré opísaná. Tu sme v úplných začiatkoch a zatiaľ sa ukazuje efekt napríklad pri redukcii stresu, i keď je to pomerne ťažko merateľný parameter. Čo je to stres? Nefunguje to tak, že odoberiete krv a vidíte výsledok. Teoreticky sa dá merať hladina napríklad kortizolu alebo iného stresového hormónu, ale nie je to úplne smerodajné.
A existuje teda prepojenie medzi duševným stavom a probiotikami?
Sú kmene, ktoré podľa výskumov pozitívne ovplyvňujú mozog, ale treba to vnímať v kontexte. Napríklad britská štúdia ukázala, že samotné probiotiká nefungovali na duševné poruchy, ovplyvňovali a zvyšovali však účinok antidepresív. Ale napríklad v Kanade už aj registrovali liek na báze konkrétnych probiotických kmeňov na liečbu ľahkých prejavov depresie.
Probiotiká sa využili dokonca namiesto chlóru v Taliansku a bolo to vraj účinné. Budeme nimi raz postrekovať domácnosti?
Áno, na našej konferencií prezentovali výskum kolegovia z Talianska, ktorí robili testy v nemocniciach, dokonca aj vo vlakových súpravách metra počas kovidu. Spočívali v tom, že vagóny postriekali probiotikami, ktoré produkujú spóry, takže prežijú na stenách vagóna. Druhú, kontrolnú skupinu vydezinfikovali chlórovými pros- triedkami. Po čase zistili, že tam, kde boli vysadené probiotiká, kovid nezaznamenali, no v dezinfikovaných, paradoxne, áno. Čas pôsobenia dezinfekcie je totiž obmedzený. Ono to funguje tak, že probiotiká natriete na stenu, rozmnožia sa a fungujú ako vojaci, keď príde nákaza, jednoducho tam nepustia zlé baktérie alebo vírusy. Je to ten istý princíp, ako chránia črevá.
