Tip na článok
Mária Tóthová-Šimčáková: Samostatnosť detí je častý problém.

Psychologička Mária Tóthová-Šimčáková: "Deti netreba strašiť školou a vyhrážať sa ňou"

Deti treba povzbudzovať, aby sa zlepšovali v slabých stránkach, no nemali by sme od nich vyžadovať dokonalosť vo všetkom.

Deti treba pozitívne motivovať, najlepšie vlastným príkladom. Ak si mama každý deň znechutená po práci len zapne telenovelu, nemôže od dieťaťa očakávať, že si bude čítať knihy z čírej túžby po poznaní.

O tom, ako po prázdninách pripraviť deti do školského režimu, ale aj o tom, koľko krúžkov by mali mať, sa s úspešnou detskou psychologičkou, autorkou novej knihy o výchove Som rodič a čo s tým, MÁRIOU TÓTHOVOU-ŠIMČÁKOVOU rozprávala JULIÁNA BIELIKOVÁ.

Ako po prázdninách pripraviť dieťa na školský režim? Môže byť prechod medzi prázdninovou voľnosťou a leňošením na disciplínu v škole pre dieťa náročný?

Začne sa obdobie povinností a úloh, učenia a krúžkov a všetci sa desať mesiacov budú snažiť podať čo najlepší výkon. Mnoho rodičov už teraz naberá sily, aby ďalší rok v škole zvládli. Ide o ranné vstávanie, vozenie detí do školy, písanie domácich úloh, učenie a po škole krúžky, športy, nahnať deti do postele, aby sme ráno začali odznova. Deti sa tešia z posledných dní prázdnin a nechcú si pripustiť, že ich znova čaká učenie a škola.

Ako to zvládnuť? Môžu to rodičia deťom nejako uľahčiť?

Aby sme to všetci zvládli, mali by sme pomaly zaradiť „predvstupný režim“. Teda začať upravovať režim dňa. Skôr poslať deti spať a ráno im nastaviť vstávanie na ranné hodiny, ako keď vstávajú do školy. Pripomenúť im, hlavne malým školákom, že existuje škola. To znamená prečítať pár článkov, viet, aby sme si overili, že aj „letní nečítači“ ešte vedia abecedu. Dať deťom prepočítať nejaký príklad, trebárs koľko sme zaplatili v obchode, vziať do ruky nejakú encyklopédiu a podobne. Je dobré pozrieť sa, v akom stave je taška, písacie potreby a napísať si, čo treba dokúpiť, spolu s dieťaťom. Deti sa často naozaj tešia na nové školské pomôcky či na to, ako ukážu spolužiakom nové oblečenie. To ich postaví na nohy v prvé dni.

Asi nie je dobré deti strašiť, že už sa im začína škola, ako to niekedy počuť.

Nie, deti netreba strašiť školou a vyhrážať sa ňou. Naopak, vhodné je porozprávať sa s nimi o tom, čo bolo v škole minulý rok a čo ich čaká. Ako som už spomínala, deti motivuje, že sa o pár dní v škole uvidia s kamarátmi. Odporúčam tiež dohodnúť sa s nimi hneď na pravidlách a zásadách učenia v novom školskom roku.

Čo si myslíte o domácich úlohách? Nedostávajú ich dnes deti priveľa? 

Niektoré deti si nevedia zvyknúť, že zase prišiel september a v škole aj doma majú povinnosti, ktoré si musia splniť v danom čase, či sa im práve chce, alebo nie. Veď donedávna mohli voľne tráviť celý deň, a tak nabiehajú na plnenie školskej práce a domácich úloh pomaly a neochotne. Poznám deti z rôznych škôl a je to rovnako rôzne, koľko a akých úloh na doma dostávajú. Myslím si, že úloha na doma je opakovaním pre dieťa a pre rodiča zas možnosťou vidieť, čo dieťa v škole robilo a ako sa mu darí. No nemá to byť denne päť strán matematiky a samé projekty na dlhé hodiny práce. Doma úlohy často nedopadnú dobre, lebo rodičia nevedia, ako sa s dieťaťom učiť. To som skúmala a dala ako dobrý námet do svojej knihy.

V školách už takmer pravidelne chýbajú učebnice. Rodičia ich musia deťom fotiť, deti v tom možno strácajú prehľad.

Systém, ktorým školy pracujú, či z učebníc, alebo len z materiálov učiteľa, nedokážeme ako odborníci či rodičia ovplyvniť. Mal by však byť jasný našim deťom. Tie by mali vedieť, z čoho sa majú učiť, kde vyhľadať úlohu. Viem sama, že mnohé deti nemajú návyky, a keď sa im podmienky u každého učiteľa miešajú, napríklad jeden chce, aby pracovali so zošitom aj s knihou, druhý poznámky diktuje a z nich sa potom majú učiť, to ich mätie. Deti potrebujú stabilitu a jasne určené pravidlá, čo majú robiť, aby sa cítili v učení isté a dokázali naplniť očakávania učiteľov aj rodičov.

Odkedy by sa mali deti pripravovať do školy samy?

Samostatnosť detí je častý problém. Dieťa by sa malo vedieť pripravovať do školy asi od tretieho až štvrtého ročníka postupne samo. Hlavne by si malo pripraviť zošity, učebnice a pomôcky, zbaliť si ich, starať sa o ne. Rodičia by mohli zodpovednosti pomôcť tým, že nebudú stále baliť školskú tašku namiesto dieťaťa, ale najskôr spolu s ním. Treba mu vytvoriť dobrý návyk hneď od prvých dní školy. Tak, aby si dieťa uvedomovalo, že sú to jeho veci, jeho úlohy, za ktoré je zodpovedné, a aby vedelo, čo má robiť, ako doma pracovať na úlohách, kde v taške má svoje veci.

Priestor na snívanie: Rodičia by dieťa nemali zaťažovať veľkým množstvom krúžkov. Netreba mu nimi vyplniť všetok voľný čas. (Ilustračná foto)
Priestor na snívanie: Rodičia by dieťa nemali zaťažovať veľkým množstvom krúžkov. Netreba mu nimi vyplniť všetok voľný čas. (Ilustračná foto)
Martin Domok

Deti v klasických školách šesť a viac hodín sedia. Je to zdravé pre ich psychiku? Môže to mať vplyv na ich „neposednosť“ doma? 

Moja skúsenosť školského psychológa, keď som deti videla priamo v školskom prostredí, ukazuje, že deti to zvládajú. Určite nesedia celé hodiny. Mladšie deti dnes, ak máme moderné vyučovanie, sa už reálne môžu pohybovať po triede, majú zmeny činnosti a naozaj dúfam, že už nesedia s rukami za chrbtom. Rovnako na druhom stupni. Práveže sa sťažujú, že majú pohybu veľa, lebo chodia do špecializovaných učební, laboratórií a stále sa, podľa nich, len sťahujú. Škola mení život celej rodiny na dlhé roky a dieťa v lavici a so svojimi spolužiakmi strávi každý deň veľa hodín, dokonca aj väčšinu dňa. V škole sa nielen učí, ale aj žije. Uzatvára nové kamarátstva, prežíva svoje radosti i sklamania. Temperament dnešných detí sa mení, sú dynamickejšie a často sa to prejaví v škole aj doma. Vidíme, že deti sú sebavedomejšie, no aj emočne zraniteľnejšie, lebo doma často majú náročné podmienky od rodičov, napríklad rozvod a následné striedanie starostlivosti. Vnímame ich vysoké schopnosti, no praktické zručnosti či telesná zdatnosť nejdú v ruka v ruke a často im robí ťažkosť aj obliekanie. Sú obrazom doby i nás rodičov, aj rozvoja, ktorý im dá škola.

Je náš súčasný systém vyučovania pre deti podnetný a prínosný? Mnoho vecí sa učia naspamäť, no napríklad v testoch chápania textu potom zlyhávajú. 

Nie som učiteľ, neviem, či sa dobre, alebo zle učí, ale vidím, že pre niektoré deti je ťažké v systéme školy obstáť. Deti by chceli modernú školu, plnú techniky. Chcú byť stále aktívne a mať možnosť robiť len veci, ktoré ich bavia. No nie vždy sa to dá. Moderné výskumy potvrdzujú, že deti potrebujú rozvíjať svoje silné stránky. V slabých zas povzbudzovať a snažiť sa, no nesmieme očakávať, že budú vo všetkom výborné. Hoci my, rodičia aj škola, to často tak chceme! Chceme, aby boli dobré v matematike, ale aj v jazykoch, a zároveň vedeli behať. Rodičia by sa mali o školu viac zaujímať a tá by ich zas mala vnímať ako partnerov, ktorých zapojí do diania v nej. A to nielen raz do roka. Mali by vzájomne komunikovať o deťoch, nepretvárať ich, ale rozvíjať v tom, čo sa im darí. Fenomén dnešnej doby je „porucha sústredenia“.

Je naozaj viac detí, ktoré sú nervózne a nesústredené, alebo je len zlý, zastaraný prístup učiteľov a zlá výučba?

Stretávam sa s deťmi v predškolskom období a som veľmi prekvapená, ako často nie sú pripravované na školu a nemajú potrebné zručnosti na zaškolenie. Kompletný sumár týchto zručností som spísala v knihe Testujme a rozvíjajme svoje dieťa. Rodičia akoby zabudli, že dieťa nemôže vstúpiť do školy len s výrečnosťou v slovách, ale aj s primeraným nastavením sústredenia. Preto podporujte dieťa, nech sa dokáže sústrediť na kreslenie alebo prácu pri stole v tomto veku pár minút, nech neodbieha, nemení činnosť. Pripravíte ho tak na domáce úlohy. Predškolákovi stačí 10 minút sústredenej činnosti denne. V škole potrebujeme zohľadniť interaktivitu vyučovania a pamätať na ňu. Deti nechcú a dnes ani nesmú byť len prijímatelia. Mali by sa aktívne zapájať, skúšať a overovať si vedomosti v príkladoch a pokusoch. Ak budú školy zapájať do výučby moderné technológie, ktoré už v školách sú, deti sa budú lepšie sústrediť a hlavne ich učenie bude baviť. Učiteľ dnes má mať schopnosti motivovať a nabádať deti na poznávanie. Mal by im dávať úlohy na premýšľanie a hľadanie tvorivých riešení a popri tom im vštepiť nevyhnutné vedomosti, ktoré si majú zapamätať na príkladoch, a precvičiť ich tak dobre, aby vznikol návyk. To bude pre deti to najlepšie.

Ako sa s deťmi učiť a ako nastaviť režim nového školského roka?
Ako sa s deťmi učiť a ako nastaviť režim nového školského roka?
Plus 7 dní

Ako dieťa správne motivovať na lepší výkon?

Rodičia sú pre deti najlepším príkladom aj v učení. Ak sa mama či otec zapíšu do jazykového či iného kurzu alebo nebodaj tiež študujú na známky. Ak sa stále zaujímajú o to, čo sa deje okolo nich, čítajú noviny, knihy, sledujú, čo sa deje v spoločnosti, debatujú o tom medzi sebou aj so svojimi známymi, tak aj dieťa má živnú pôdu na svoju prirodzenú zvedavosť. Ak sa však mama každý deň vráti z práce znechutená, zapne televízor a pozerá ďalší diel svojej obľúbenej telenovely, nemôže čakať, že syn či dcéra si iniciatívne sadnú ku knihám z čistej túžby po poznaní. Pre deti sme vzorom vo všetkom - v tom dobrom aj v tom zlom. Vidia a počujú nás každý deň, nielen vtedy, keď im podpisujeme žiacku knižku alebo keď komentujeme ich známky na polročnom vysvedčení. Je dobré oceniť a podporiť snahu, ktorú dieťa prejavuje nielen v škole, ale aj mimo nej. Dôležité sú totiž nielen známky, ale aj úspechy v tom, čo ich zaujíma.

Koľko rôznych krúžkov je ešte pre deti v poriadku?

Dnešní rodičia kladú obrovský dôraz na detstvo a výchovu, no neuvedomujú si, že takýmto prístupom svoje dieťa, paradoxne, o detstvo okrádajú. Sotva začnú chodiť do školy, zapíšu ich do rôznych krúžkov a kurzov, akýkoľvek voľný čas im vypĺňajú. Deti už nemajú priestor na snívanie, hranie a dokonca ani na nudenie. Sú rozmaznané, súťaživé, prepracované, stresované. Skrátka, ako my dospelí. Preto treba rozvíjať záujmy detí s rešpektom k ich veku aj času. Začínajú už od prvej triedy, no práve vtedy by si mali najmä zvyknúť na školu a jej systém a popoludní len športovať či zabávať sa. Neskôr môžu mať dva alebo tri dni popoludní zaplnené, ale určite nie každý deň a nebodaj dva-tri krúžky za sebou.

Stretávate sa s prípadmi detí, ktoré sú preťažené? Je vhodné zaťažovať deti na prvom stupni poobednými krúžkami?

Veď práve, keď prídu neskoro večer domov, sú úplne vyčerpané! Jeden rok zvolíme popoludňajšie aktivity a ak na nejaký krúžok nevyjde čas, tak ho dáme o rok. Striedať sa dá, aj vyskúšať každý rok niečo nové. No hlavne záujmy by mali mať hodnotu a my ako rodičia by sme mali trvať na tom, aby deti v aktivitách mimo školy pokračovali. Hlavne, keď chcú v pu­bertálnom veku všetky krúžky odstaviť a byť len doma či vonku s kamarátmi.

VIDEO Plus 7 Dní