Jana Šimíčková

Je rektorkou Akadémie Policajného zboru, pričom túto pozíciu zastáva ako jediná žena v rámci Európskej únie.

O tom, ako sa dnes vychováva nová policajná krv, ako mladí ľudia vnímajú aktuálne dianie, kauzy a či vôbec majú záujem na akadémii študovať, sa s LUCIOU KURILOVSKOU (49) rozprávala JANA ŠIMÍČKOVÁ.

Máte rada známu americkú sériu komédií o policajnej akadémii? Mnohým sa totiž pri zmienke o akadémii vybaví práve tá filmová.

Áno, môže to budiť dojem, že akadémia ako akadémia, ale názov je mätúci, lebo vo filme išlo v zásade o strednú školu, nie univerzitu. Fakt však je, že keď máme nejakú slávnosť, napríklad nedávne zasadnutie pri príležitosti 25. výročia vzniku akadémie, tak nám hrala hudba ministerstva vnútra a, samozrejme, nemohla chýbať ani najznámejšia skladba zo spomínanej komédie. Čiže porovnávaniu sa asi nevyhneme. (Smiech.)

Nie. Vzhľadom na moje celkové vyťaženie ani nestíham chodiť na strelnicu, hoci by som mohla. Pretože nie som policajtka, zbrojný preukaz ani nepotrebujem. Inak sa snažím všetko absolvovať.

Napríklad v rámci posilňovne. Dokonca občas boxujem. (Smiech.)

Mlátite do sparingpartnera či do vreca?

Do vreca, ale občas sa nájde aj nejaký partner. (Smiech.)

Nie, lebo, ako som už spomenula, nie som policajtka. Som jediný civil, ktorý je veliteľom policajného útvaru.

Čo vo vašej pozícii znamená veliteľ útvaru?

V podstate všetky personálne rozkazy, všetko čo sa týka previerok policajtov, čokoľvek ide cezo mňa.

Preveroval vás Národný bezpečnostný úrad?

Áno, ale to ešte keď som bola poradkyňou ministra spravodlivosti. Zo štyroch stupňov previerok mám tretí.

V čase, keď ste na akadémiu nastupovali, zmietala sa v mnohých škandáloch - obvinený bývalý rektor, problémy s akreditáciou, plagiátorské práce policajných funkcionárov. V akom stave ste akadémiu po príchode našli?

Keď som nastúpila, nevnímala som to negatívne. O všetkom, čo ste pred chvíľou spomenuli, som, samozrejme, vedela, ale nastavila som sa tak, že je to vysoká škola, ktorá má svoj potenciál. V podstate je jedinečnou vysokou školou v systéme slovenského vysokého školstva a keď sa nám ju podarí pozdvihnúť, vyzdvihnúť a následne v tom pokračovať, bude to fajn. Moje nastavenie bolo také, že som si negatíva nepripúšťala. Napokon, čo sa týka akreditácie, v rámci tej poslednej sme získali štatút univerzity, ktorou sme od leta 2014.

Dlhé roky prednášate na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, pôsobili ste na ministerstve spravodlivosti, čo vás viedlo k tomu, že ste prijali ponuku stať sa rektorkou policajnej akadémie, školy, ktorá v tom čase nemala práve najlepšiu povesť?

Pre mňa bola ponuka ministra vnútra, ktorý rektora policajnej akadémie navrhuje, veľkým prekvapením. Zároveň som to vnímala ako veľkú výzvu niečo zmeniť. S odstupom času môžem povedať, že správne skĺbenie akademickej oblasti, trestného práva a manažovania dokáže posúvať veci dopredu.

Prečo by mali mať mladí ľudia záujem študovať na akadémii? Pýtam sa v súvislosti s tým, že dnes políciu v spoločnosti vnímame veľmi zle.

Je fakt, že na policajtov sa kladú vyššie nároky. Nemyslím si však, že by naši študenti nejako vnímali, že spoločnosť políciu nevníma práve najideálnejšie. Ak sa na túto školu hlásia, už majú určitú predstavu o svojom pôsobení v Policajnom zbore, kde chcú možno niečo zmeniť, niečo dokázať.

Ako hodnotia postavenie polície študenti? Zaujímajú sa o kauzy, v ktorých sa spochybňuje objektivita vyšetrovania?

Myslím si, že o celkové dianie sa zaujímajú. Určite sa na všetko pýtajú. Takisto sa veľmi zaujímajú o extrémizmus, jeho prejavy, ako postupovať. V podstate musíme našim študentom ukazovať aj to, že sa nesmú báť zakročiť v praxi.

Aby vedeli vyhodnotiť situáciu, aby vedeli, kedy a ako zakročiť. Musíme im vysvetľovať veci aj na základe konkrétnych káuz, aby sa potom nebáli konať, pretože sa niekedy dostávame do situácie, že sa medializujú určité zákroky a polemizuje sa, či sa urobili správne, alebo nie. Verejnosť si pritom neuvedomuje, že policajti môžu mať strach zakročiť z obáv, že ich budú pranierovať.

Zrejme narážate na prípad, keď počas streľby na vozidlo usmrtili policajti mladého chlapca. Ale to bola vážna vec a možno práve tlak verejnosti donútil políciu zmeniť dovtedy zaužívané postupy.

Áno, plne si uvedomujem, že to, čo sa stalo, bolo naozaj hrozné. Policajti musia vedieť vyhodnotiť situáciu. Napríklad či ide o páchateľa, ktorý je podozrivý z obzvlášť závažného zločinu, alebo len z prečinu, či niekto nemôže s ním byť v aute. A na to majú často sekundy. Čiže musia mať aj psychologický výcvik. S tým všetkým pracujeme.

Nejde tu však len o zákroky, ale aj o čudné vyšetrovanie niektorých prípadov, napríklad ekonomických, v ktorých akoby sa polícia, či už zámerne, alebo nevedomky, dopúšťala školáckych chýb. Viete absolventov adekvátne pripraviť na takéto prípady?

Určite sa o to snažíme. Zabezpečujeme pre nich napríklad prednášky s odborníkmi z bánk, z daňového práva, máme na to aj predmety, ale treba povedať, že ekonomická kriminalita je naozaj náročná. Ide o také špecifické veci a také obrovské úniky, že sú na to naozaj potrební odborníci. Preto by možno bolo dobré do výkonu prijímať aj ľudí z ekonomických fakúlt.

Áno, to platí všeobecne. Ale to nie je otázka na mňa.

Aktuálne sú aj témy ako extrémizmus, terorizmus, vedeli ste sa s tým na akadémii vyrovnať? Sú vôbec u nás odborníci, ktorí vedia mladých ľudí na boj s týmto nebezpečenstvom pripraviť?

Naši pedagógovia sa stále vzdelávajú a študentom odovzdávajú najnovšie poznatky. Veľa prednášok zabezpečujeme odborníkmi z policajného prezídia či z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Naozaj sa snažíme, aby prišli prednášať ľudia z praxe. A nielen o extrémizme či terorizme, ale aj o korupcii. V tomto smere máme dokonca samostatný predmet týkajúci sa vyšetrovania korupcie. Napredovať sa teda určite snažíme.

Je dostatok odborníkov v samotnom zbore? Pretože niekedy má človek pocit, že konkrétne s vyšetrovaním korupcie majú policajti veľké problémy.

Ťažko povedať… NAKA vytvára národné jednotky tak, aby sa vyslovene špecializovali a zameriavali na rôzne druhy trestnej činnosti.

Čo sa týka odbornosti príslušníkov polície, len preto, aby mali vysokú školu, ich veľa vyštudovalo také odbory ako napríklad sociálna práca. Ako to vnímate?

Veľmi zle a nielen ako rektorka akadémie, ale aj ako trestný právnik. Pretože naozaj, ak je vyšetrovateľ veterinár, teológ alebo sociálny pracovník, to nie je v poriadku. Taký trend nie je dobrý. V tejto súvislosti sa už uskutočnilo veľa rokovaní aj s policajnými odbormi, aj s príslušnou sekciou ministerstva vnútra, ktorá má na starosti práve vzdelávanie. Naším prvoradým cieľom je dosiahnuť, aby sa pri obsadzovaní vyšších funkcií uprednostňovali ľudia s ukončeným štúdiom na policajnej akadémii alebo právnickej fakulte.

Prečo si policajti radšej vyberú sociálnu prácu na civilnej škole ako štúdium na akadémii?

Lebo je to jednoduchšie. Štúdium sociálnej práce je oveľa menej náročné ako štúdium na Akadémii Policajného zboru.

Hovoríte, že pri obsadzovaní funkcií sa majú uprednostňovať absolventi akadémie alebo niektorej z právnických fakúlt. Je akadémia kvalitou porovnateľná s právnickými fakultami?

Myslím si to. Ako pedagóg pôsobím na Právnickej fakulte Univerzity Komenského už 25 rokov, tak viem porovnať, že štúdium na policajnej akadémii je veľmi zaujímavé a oveľa viac pripravuje na policajnú prax. A to aj vďaka skladbe predmetov. Šesťdesiat percent z nich tvoria právne odvetvia, ale máme aj špecifické odvetia, ktoré sa neučia na žiadnej inej vysokej škole.

Kriminalistika, kriminológia, vyšetrovanie, operatívno-pátracia činnosť, krízový manažment, informatika. Spomínam pritom len názvy katedier, ktoré však zastrešujú množstvo predmetov. V rámci nich pripravujeme študentov na výkon v policajnej praxi. Naši študenti majú, samozrejme, aj odbornú prax, ktorá pozostáva zo strelieb, sebaobrany, z chvatov, hmatov, zo zadržania podozrivého, zo zdravotníckej prípravy. Zaužívanú prax nové vedenie akadémie od zá-kladov prekopalo aj na základe požiadaviek policajného prezídia.

Spomenuli ste, že vaši študenti sa pripravujú aj v predmetoch ako kriminalistika a kriminológia. Aký je v tom rozdiel?

Kriminalistika je to, čo si asi každý predstaví v súvislosti s vyšetrovaním trestného činu. Ide o vedný odbor, ktorý zabezpečuje stopy slúžiace ako dôkaz v trestnom konaní. Sú to všetky metódy získavania dôkazov ako daktyloskopia, balistika, obhliadka miesta činu. Kriminológia je niečo iné. Kriminológovia často nie sú ani právnici, môžu to byť napríklad aj filozofi.

Spojenie filozofia a polícia nejde veľmi dokopy. Čo teda presne kriminológia je?

Kriminológia je vedný odbor, ktorý skúma všetky príčiny páchania trestnej činnosti. Kriminológia vypracúva profily páchateľov, z hľadiska prevencie sa v rámci nej robia mapy kriminality, aby sa jej dalo predchádzať. Je to veľmi dôležitý vedný odbor, aj keď na Slovensku sa mu pozornosť veľmi nevenuje. Napríklad v Česku majú celý kriminologický ústav, ktorý robí výskumy.

(Smiech.) Áno, to je ten, ktorý pácha trestnú činnosť.

Je veľký záujem. Ak by som mala hovoriť v číslach, priemerne sa k nám hlási asi päťsto študentov, berieme okolo osemdesiat. Musím však uviesť na pravú mieru, že akadémia má dva študijné programy, jeden je policajný, ktorý zahŕňa ochranu osôb a majetku. Druhý zahŕňa bezpečnostnoprávne služby vo verejnej správe. Aj absolventi tohto programu môžu vstúpiť do polície, ale v zásade ich pripravujeme na prácu vo verejnej správe.

Mladí ľudia vraj dnes málo športujú. Zvládajú uchádzači o štúdium na akadémii testy z telesnej výchovy?

Tieto testy vrátane vedomostných a psychologických robia uchádzači o policajný študijný program ochrana osôb a majetku. Prax ukázala, že na fyzické testy sa záujemcovia pripravujú aj rok dopredu. Takže áno, fyzické testy väčšinou zvládajú. Je však zaujímavé, že štatisticky v nich dievčatá obstoja lepšie ako chlapci.

Rektorka policajnej akadémie: „Nie je v poriadku, ak je vyšetrovateľ veterinár, teológ či sociálny pracovník“

Jana Šimíčková

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Rektorka policajnej akadémie: „Nie je v poriadku, ak je vyšetrovateľ veterinár, teológ či sociálny pracovník“

Jana Šimíčková

Súvisiace články

Kauza Valko: Najnovšie odhalenia ju neuspokojili. Dcéra zavraždeného advokáta nevie, čomu má veriť

Neskutočné! Muž zodpovedný za škandál s Berniniho bustou naďalej pracuje pre štát. A za tučný plat!

Nevzdal to. Bývalý banský inšpektor stále bojuje za dvadsať mŕtvych baníkov v Handlovej

Ruskova kauza naberá na obrátkach: O čo v nej vlastne ide?

Potopia Slotu? Odsúdení exministri budú bojovať na Najvyššom súde. A možno povedia viac ako doteraz

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás