Ak bol rok 2020 pre mnohých nie príliš vydarený, tak aspoň pre jednu Slovenku patril k najúspešnejším v doterajšej kariére. K jeho koncu sa totiž rútila lyžiarka Petra Vlhová dolu fínskymi, rakúskymi a talianskymi svahmi tak rýchlo, že jej súperky len čumeli a slovenský národ pred televízormi výskal od radosti a hrdosti. Ktorý komentár o vylepšenom štýle jazdy ju najviac potešil? Bol uplynulý rok dobrý aj v súkromí?

Našej najlepšej zjazdárke PETRE VLHOVEJ (25) telefonovala do Talianska VERONIKA COSCULLUELA.

Uvedomujete si, že ste momentálne asi najobľúbenejšou ženou Slovenska? Cítite sa tak?

Neviem, či to tak nejako sama beriem. Asi nie. Samozrejme, vnímam, že ma má rado množstvo ľudí. Dostávam z drvivej väčšiny len povzbudzujúce správy. Myslím, že nejaký negatívny komentár, že by mi niekto neprial alebo by na mňa ako na športovkyňu či osobu povedal niečo zlé, som asi ani nezachytila.

Hovorí sa, že fanúšikovia vás majú radi aj preto, že si na nich po pretekoch vždy nájdete čas. Ako je to tento rok, keď v cieli nečakajú davy a vlajky?

Je to iné ako minulé roky. Vlastne je na súťažiach väčší pokoj. Keď prídem do cieľa, je ticho. Nik nekričí, nevýska, nik sa so mnou nechce fotiť, nepočujem fanúšikov. Uvedomila som si však, že keď sa sústredím na jazdu, až tak tú atmosféru nevnímam. Pri štarte vlastne nie sú, na svahu som sama. Nadšenie divákov vnímam jedine na stupni víťazov alebo v cieli.

Takže ak sa neukážu fanúšikovia, keď sa skončia opatrenia ku covidu, ani vám nebudú chýbať?

To nie! (Smiech.) Tak som to nemyslela. To, že mám väčší pokoj, nemyslím v zlom. Len hovorím, že je to tak. Ak mi však teraz niekto povie, že od zajtra môžu na preteky chodiť diváci, budem veľmi šťastná. Šport je bez fanúšikov nuda!

Vaši fanúšikovia sú špecifickí, stále vás obraňujú. Frflú na médiá, že sa vám staráme do súkromia. Keď sa píše, ako cestujete, kde ste ubytovaná alebo zrátame, koľko ste z pretekov zarobili, je to podľa nich vaša vec a my závidíme. Asi by boli najradšej, keby ste boli chránená osoba.

(Smiech.) Áno, aj ja si všímam, že moji fanúšikovia majú takúto ochranársku stránku. Nebudem hovoriť, že sa mi to nepáči. Teším sa, že môžem ľudí tešiť a že im moje výkony prinesú do týchto pohnutých časov kus radosti. Myslím si, že ľudia vidia, že sa nepretvarujem a v súkromí som rovnaká ako na záberoch v televízii.

Budete aj cez Vianoce na svahu?

Určite áno. Tak, ako sme si to zorganizovali vlani, aj teraz zostaneme v Taliansku.    Všetko sa točí okolo môjho tréningového plánu. Musím trénovať aj na Štedrý deň niekoľko hodín, a tak celá rodina aj s bratom, s priateľom, s malou neterou prídu za mnou. Je to lepšie, ako keby sme cestovali na Slovensko a zas späť na preteky.   

Zapájate sa aj do sviatočných príprav? Alebo vám dajú všetci pokoj, aby ste si oddýchli?

Doma som sa zapájala vždy, keď som mohla. Našou hlavnou úlohou s bratom býva zdobenie stromčeka. O všetko s kuchyňou sa stará skôr mamina, ale pomáham jej. Tento rok prídu tesne pred Vianocami a moja mama bude mať už všetko nachystané. Niečo zaujímavé však vymyslíme aj tu v Taliansku, lebo urobiť niečo spojené s Vianocami je pre mňa relax. Ak by som sa nemohla zapojiť, asi by som cítila atmosféru Vianoc menej.

Čo z vianočného stola máte najradšej?

Kapustnicu! Tú mám veľmi rada. Keď sa však nad tým zamýšľam, tak vlastne aj rybu, zemiakový šalát a sladkosti mám rada. Som veľký jedák. Musím jesť trochu s mierou, nemôžem sa úplne odviazať, lebo sa musím udržiavať cez sezónu v kondícii, ale ochutnám zo všetkého.

Je ťažké povedať, ako som zmenila štýl lyžovania. Jednoducho len trénujem a výsledky prichádzajú.
Petra Vlhová

Vy ste taká súdržná rodina, veľa spolu cestujete, spolu pracujete. Sviatky často preveria naše rodinné väzby. Máte nejaké rady, ako si neliezť na nervy?

Fíha, recept na to, aby sme si neliezli na nervy? To je ťažké poradiť niekomu. U nás je to tak, že odmalička sme s bratom stále spolu. Všetko sme robili spoločne, máme doteraz veľmi pekný vzťah, rozumieme si. Tajomstvo našej rodiny je asi byť spolu čo najviac. Ak ste na to zvyknutí, skôr si neviete predstaviť, že by ste spolu neboli.

Spomínate si, čo ste mali na Vianoce najradšej ako deti?

Moje detstvo s bratom bolo úplne iné, ako majú dnešné deti. Bolo viac snehu, stále sme boli vonku, aj cez zimu. Chodili sme sa bobovať. Veľa času sme trávili na chate, ktorú máme pri Liptovskej Mare. Každé Vianoce som chcela pod stromček len a len lyže. No dobre, možno niekedy aj lyžiarske palice, ale v každom prípade vždy niečo, čo by som mohla využiť pri lyžovaní.

Bol rok 2020 váš najúspešnejší v kariére?

Získala som to, čo som doteraz ešte nedosiahla - dva glóbusy. Myslím si teda, že to bol najúspešnejší rok, ale dúfam, že budúci rok sa ešte prekonám!

Potešil vás nejaký komentár od kolegov, športových redaktorov, trénerov, ktorí analyzovali, že ste si ohromne zlepšili techniku?

Tešia ma všetky pozitívne. Neviem posúdiť, akú inú techniku mám. Každý deň vidím na kamere, ako jazdím, a nijaké zmeny nevnímam. To máte, ako keď chudnete alebo priberáte. Človek, s ktorým ste denne, to nepozoruje, ale ľudia, ktorí vás vidia po pol roku, si to všimnú hneď. Takže aj pre mňa je ťažké povedať, ako som zmenila štýl lyžovania. Jednoducho len trénujem a výsledky prichádzajú.

Zhodnotili ste, že rok 2020 bol z profesionálnej stránky fajn. Aký bol z osobnej?

Som šťastná, mám priateľa, ktorého milujem, takže sa zdá, že všetko vychádza, ako má. Cením si tiež, že som nemala žiadne zdravotné ťažkosti. O problémoch vám rozprávať nebudem. Hoci to verejnosť vníma tak, že pre mňa funguje všetko ako gombička, nie každý deň je nedeľa. Celkovo som však prežila aj z osobnej stránky úspešný rok.

Vlani ste sa stali tetou, snívate o vlastnej rodine viac, odkedy máte blízko dieťatko?

Povedala by som, že ešte je priskoro. Mám ešte nesplnené sny v lyžovaní, na tie sa teraz chcem sústrediť. Na rodinu budem myslieť potom.

FOTO slovenskej strely Petry Vlhovej zo zákulisia fotenia pre ženské magazíny aj zo svahov si pozrite TU

Zásnuby na budúci rok náhodou nechystáte?

(Smiech.) Na to sa nemôžete pýtať mňa.

Očakávate, že budúci rok bude trochu pokojnejší? Narážam na to, že Slovenská lyžiarska asociácia už nemá mať štatút národného športového zväzu.

K tomu sa veľmi vyjadrovať nechcem, poviem len toľko, že som šťastná, že sa to nejako pohlo. Verím, že budúcnosť bude lepšia hlavne pre našu lyžiarsku mládež.

Niektoré novinové titulky o vzťahoch s SLA zneli: Kto trápi Vlhovú. Dá sa povedať, že pomery v SLA viac trápili otca Vlhu ako vás?

Asi áno. Samozrejme, že mňa sa to dotýka, ale viac to trápi môjho ocina. On s nimi celý život bojoval. To, kde som teraz, je zásluha len môjho ocina a rodiny. Mám tiež sponzorov, napríklad Duklu Banská Bystrica, ktorá mi pomáhala. Ale asociácia vôbec nie.