Rozhodca z dedinskej ligy Kristián: Učili ma, ako pískať do píšťalky, je v tom psychológia

Rozhodca z dedinskej ligy Kristián: Hráči občas páchli pálenkou, problémom sú aj krtince

Rozhodca z dedinskej ligy Kristián: Schúlil som sa do klbka na trávniku a čakal na ranu

Filip Szórád

Šialený incident z&nbsp;dedinského futbalu šokoval cez víkend verejnosť na Slovensku. Na zápase šiestej ligy v&nbsp;žilinskom okrese medzi družstvami Gbeľany a&nbsp;Horný Hričov vytiahol fanúšik domácich na delegáta zbraň a&nbsp;priložil mu ju k&nbsp;hlave. Urobil tak iba preto, že ten ho upozornil, aby sa správal slušne a&nbsp;nevykrikoval nadávky. Čo všetko si musia vytrpieť aktéri zápasov v&nbsp;nižších súťažiach, prezradil bývalý rozhodca KRISTIÁN SABO (23), ktorý päť rokov pískal stretnutia dedinských líg v&nbsp;Košickom kraji. O&nbsp;tom, že sám sa počas rozhodovania stal terčom napadnutia, ako to dopadlo a&nbsp;čím ho fanúšikovia najviac chytili za srdce, porozprával v&nbsp;rozhovore s&nbsp;FILIPOM SZÓRÁDOM.

Ako ste sa dostali k&nbsp;práci rozhodcu? Mám kamaráta, ktorý teraz aktuálne už píska druhú ligu. Poznali sme sa odmala, v&nbsp;kuse sme spolu hrávali futbal, a&nbsp;tak prirodzene prišlo k&nbsp;tomu, že ma zavolal, aby som sa stal rozhodcom. Mal som len sedemnásť rokov a&nbsp;hneď prvý zápas som išiel pískať mužom. Predtým som hrával futsal súťažne a&nbsp;malý futbal. Nikdy som nehrával veľký futbal. Takže toto bolo vlastne moje prvé stretnutie s&nbsp;ním. Nemali ste rešpekt hneď ísť ako mladý chalan pískať mužom? Mal som, samozrejme. A&nbsp;to už tam boli aj starší páni. Najstarší hráči mali aj do 50 rokov. Ale to nebolo nič nezvyčajné. V&nbsp;Košiciach na Slávii je správca štadióna a&nbsp;on celú sezónu nehral, nastúpil len na jeden zápas. A&nbsp;bol najlepším obrancom, aj keď mal vyše 60 rokov. Ako ste začínali? Som priamo z&nbsp;Košíc. Začína sa to tak, že idete najskôr ako čiarový u&nbsp;mužov. Ale pískal som v&nbsp;podstate všetky vekové kategórie od 11-ročných hráčov až po dospelých. Čo musí človek urobiť pre to, aby sa stal rozhodcom? Absolvoval som tri kurzy, kde mi vysvetlili pravidlá, a&nbsp;končilo sa to testom. Aj tak sa toho najviac naučíš až priamo na trávniku. Keď tam na teba všetci hučia, všetko zabudneš a&nbsp;ani ofsajd nevieš potom odpískať. Boli ste predtým pre inšpiráciu sledovať, ako pískajú už etablovaní rozhodcovia? Chodil som na veľký futbal, ale inak vníma hru divák a&nbsp;inak rozhodca. To je niečo úplne iné. Ja si napríklad všímam, či sa rozhodca dobre hýbe, či čiarový rozhodca dobre stojí, či vošiel do stredového kruhu a&nbsp;takéto veci. Viac ako hru už sledujem rozhodcov. Ako sa dá vyrovnať s&nbsp;neraz búrlivou atmosférou na dedinskom futbale? Záleží na tom, kam konkrétne človek príde. Niekde býva príjemná atmosféra, a&nbsp;keď domáci vyhrávajú, býva to príjemné. Ale keď som na zápase, kde sa stretnú dva vyrovnané tímy a&nbsp;obom ide o&nbsp;postup, to už je iné. Sú dva typy tímov: tie, ktoré chcú postúpiť, a&nbsp;tie, ktorým je to jedno, pretože si len v&nbsp;nedeľu prišli zahrať futbal. A&nbsp;to aj dosť vidieť potom na ich výkone. Tí, ktorí chcú postúpiť, do všetkého búšia a&nbsp;riešia každú hlúposť, a&nbsp;tí, ktorí si prišli zahrať, takisto skritizujú, ale neberú to až tak vážne. Ako si rozhodca dokáže vydobyť rešpekt pri mužstvách, ktoré to berú vážne? Každý rozhodca to má inak. Ja som to riešil kartami. (Smiech.) Po roku na čiare som začal byť hlavný a&nbsp;v&nbsp;prvých zápasoch som rozdával asi najviac červených kariet z&nbsp;celej ligy. Pomaly v&nbsp;každom zápase som vytiahol červenú. Sú rozhodcovia, ktorí kričia na hráčov. Jednoducho musíš ich nejak prekvapiť.

V rozhodcovskom. Po jednom zo zápasov v rozhovore so zástupcami siedmej veľmoci.

Zažili ste niekedy taký incident, keď to už zašlo príliš ďaleko? Ako napríklad teraz v&nbsp;Gbeľanoch... Áno. Bol som na zápase v&nbsp;Ploskom, kde hrali domáci proti Sokoľu – dve dediny blízko Košíc. Bolo to také derby. Na zápas sme tam prišli traja rozhodcovia, čo je na nižšiu ligu úspech. Lebo väčšinou sa chodilo po dvoch. Prvá žltá karta padla za to, že hráč slovne napadol postranného rozhodcu, a&nbsp;druhú som vytiahol hneď na začiatku druhého polčasu, keď sotil ten istý hráč do protihráča. Ten sa ihneď rozbehol smerom ku mne. S&nbsp;tým som rátal, je to bežná situácia, že hráči sa po faule prídu zoči-voči porozprávať o&nbsp;výklade pravidiel. Ale toto nebol ten prípad. Rozbehnutý hráč ma sotil na zem a&nbsp;začal ma biť. Nepamätám si to úplne presne, ja som len ležal na trávniku, schúlil sa do klbka a&nbsp;čakal. Našťastie ho hráči odo mňa po chvíli odtiahli. Bolo to rýchle a&nbsp;nič vážnejšie sa mi našťastie nestalo. Zápas sa vtedy ukončil a&nbsp;išli sme do šatní. Čo v&nbsp;takomto prípade treba robiť? Buď sa volá polícia, alebo keď sa situácia upokojí, rozhodca to nemusí nijako riešiť. Je to na posúdení. Zápas sa potom skontumoval, neskôr zasadala komisia a&nbsp;hráč, ktorý ma napadol, dostal zákaz hrania na dva roky. Potom mi vraveli, že to býval pokojný hráč, ktorý väčšinou upokojoval ostatných. Asi mal len nejaký skrat. Viac inzultácii ste už nezažili? Ja som mal len túto jednu, ale boli týždne, keď sa podobných útokov na rozhodcov udialo v&nbsp;našom okrese viac, akoby sa s&nbsp;nimi roztrhlo vrece. Kamarátovi, ktorý pískal na čiare, jeden divák vylepil zaucho. Postranní rozhodcovia to majú na dedine asi najťažšie. Keď ich práve nenapadnú, zrejme si toho dosť vypočujú na svoju adresu. Dá sa na to zvyknúť? Dá sa naučiť ignorovať to. Človek to počúva jedným uchom dnu, druhým von. Lebo rozhodca s&nbsp;divákmi nemôže komunikovať a&nbsp;oni budú kričať, to si buďte istý. Chcú ťa rozhodiť a&nbsp;ty to musíš neregistrovať. Existuje nejaká príprava pre rozhodcov, ako to zvládať? Kdeže. Len ti povedia, že ťa diváci pošlú všade. Aj tvoju rodinu. Keď sa vyhráva, je dobre, keď sa prehráva, je zle. Ako dlho ste robili rozhodcu? Od sedemnástich rokov a&nbsp;spolu som pískal päť rokov.

Raz som videl taký gól, že lopta išla po zemi, no odrazila sa od krtinca hore do „vinkľa“.

Prečo ste to nechali? Môže za to aj podobne nechutné správanie voči vám? Boli tam nejaké zdravotné problémy a&nbsp;našiel som si novú prácu. A&nbsp;to pískanie mi bralo aj trochu viac času a&nbsp;chcel som mať voľné víkendy. Lebo to fakt funguje tak, že v&nbsp;sobotu som pískal dva zápasy, v&nbsp;nedeľu ďalšie dva. A&nbsp;víkend je preč. Okrem toho sa niekedy hráva pohár aj v&nbsp;stredu. Popri normálnej práci toho už bolo ozaj moc. Nabehá toho rozhodca veľa aj v&nbsp;nižšej lige? Starí dedkovia, ktorí pískajú, už ani veľmi nebehajú. A&nbsp;aby si zapli stopky? Ale kde, oni idú podľa normálneho času a&nbsp;ešte si to v&nbsp;hlave musia prerátavať. Raz sa stalo, že rozhodca odpískal penaltu z&nbsp;polovice ihriska a&nbsp;ani ju nemohol poriadne vidieť. V&nbsp;tých nižších súťažiach je bežné, že rozhodcovia nie sú dostatočne kondične vybavení. Nevládzu behať. Ale zase keby to dali príliš mladým, sú tam zlé rozhodnutia, takže to je taká dilema. Býva kondičná príprava pre rozhodcov? V&nbsp;tých vyšších ligách už je. A&nbsp;keď sú dobrí, nielen kondične, postupujú vyššie každý rok. A&nbsp;tak sa môžu rozhodcovia dostať až do prvej ligy. To je na tom super – že v&nbsp;tej práci vidieť postup. Keď je človek dobrý, posielajú ho čoraz vyššie. Aj keď až od nejakého veku, samozrejme. Tam treba potom venovať viac času aj teoretickej príprave a&nbsp;učeniu pravidiel. Niektorí rozhodcovia si na videu pozerajú svoje zápasy a&nbsp;podľa toho sa pripravujú na ďalšie zápasy.

Naprieč kategóriami. Pískal od zápasov 11-ročných chlapcov až po stretnutia mužov.

Dokáže rozhodca sekundovať hráčom v&nbsp;rýchlosti na ihrisku? Keď som bol prvýkrát hlavný rozhodca, za prvých desať minút som nabehal viac ako futbalisti. Lebo keď si prvýkrát na ihrisku, beháš za loptou a&nbsp;nie tak, ako máš. Fučal som s&nbsp;vyplazeným jazykom a&nbsp;delegát na mňa pozeral, čo robím. A&nbsp;potom ma upozornil, nech zbytočne nebehám za loptou. Hlavný má utekať po ihrisku diagonálne, aby videl hráčov na oboch stranách. Ideálne by mal byť desať, pätnásť metrov od hernej situácie. Ako ste to mali vy? Chceli ste ísť vyššie alebo vám stačilo pískať nižšie ligy? Pre mňa to bola v&nbsp;podstate prvá brigáda. A&nbsp;fakt super. Predstavte si, že robíte štyri víkendy, robíte to, čo vás baví, a&nbsp;viete tam pekne zarobiť. Aj 400 či 500 eur mesačne, keď tomu venujete dostatok času. Nemáte síce voľný víkend, ale je to v&nbsp;pohode, lebo ho strávite na ihrisku a&nbsp;baví vás to. Koľko času tomu treba venovať, ak k&nbsp;tomu prirátame cestovanie a&nbsp;ostatné veci mimo ihriska? Zápasy mužov sa väčšinou hrajú o&nbsp;tretej poobede. Tam treba byť o&nbsp;hodinu alebo najmenej trištvrtehodinu pred začiatkom. Treba sa predtým rozcvičiť, skontrolovať ihrisko, brány. Zhruba dve hodiny trvá zápas, k&nbsp;tomu cesta domov. Záleží na tom, ako ďaleko sa hrá. Vo všeobecnosti platí, že čím vyššia liga, tým ďalej rozhodca cestuje. Ja som chodil najviac tak 50 kilometrov. Prepravujeme sa vlastným autom a&nbsp;zväz prispieva na benzín. Stáva sa, že sa rozhodcovia na nejakom verdikte nezhodnú? Veľakrát. Nikdy som však kolegu nehodil cez palubu. Lebo keď si na čiare ako asistent rozhodcu, často ich tam musíš upokojovať. Myslím lavičku, realizačný tím a&nbsp;hráčov na striedačke. A&nbsp;nemôžeš hlavného rozhodcu potopiť a&nbsp;povedať im, že viete, to je starší pán, dobre nevidel. Tak som im vysvetľoval, že vy to vidíte tak, on to videl inak, ja inak, no musíme rešpektovať jeho rozhodnutie. On je na ihrisku a&nbsp;bol z&nbsp;nás pri tom najbližšie. Ale sú takí rozhodcovia, ktorí sa hlavného nezastanú, aby boli za pekných. Čo sú najväčšie špecifiká dedinských súťaží v&nbsp;porovnaní s&nbsp;vyššími ligami? Veľmi zaujímavé sú dedinské ihriská. To je kapitola sama osebe. Jedno je hore kopcom, druhé dolu kopcom. Raz som videl taký gól, že lopta išla po zemi, no odrazila sa od krtinca hore do „vinkľa“. To sa napríklad v&nbsp;prvej lige nestane. Aj o&nbsp;rozhodcov sa starajú všade inak. Niekde ti dajú pivo, niekde aj najesť. Záleží aj na tom, či sú v&nbsp;dedine hody. Najprv ide celá dedina do kostola, potom ešte v&nbsp;kostolnom rovno na futbal. Čiže všetci muži v&nbsp;oblekoch a&nbsp;ženy v&nbsp;šatách. Niekedy usporiadatelia dajú aj poldeci, ale ja som nikde nechcel. To však závisí od konkrétneho rozhodcu. Niektorí si dali za jeden ešte pred zápasom. A&nbsp;hráči? Stretli ste sa s&nbsp;tým, že boli aj trochu podgurážení priamo na ihrisku? To určite. Nikdy nie úplne, ale pitný režim hráči kvalitne dodržiavajú. Nečudoval by som sa, ak niekde cez prestávku padne v&nbsp;kabíne fľaša. Niekedy z&nbsp;nich aj poriadne razí. Rozhodca by mal v&nbsp;podstate komunikovať iba s&nbsp;kapitánom, lenže odpovedať treba všetkým zdvorilo, aby videli, že si ich vážite. Netreba sa povyšovať, aby sa zápas nevymkol z&nbsp;rúk. Keď sa rozhodca povyšuje, hráči do neho dorážajú ešte viac. Treba si zachovať kamarátsky rešpekt, ale nepustiť ich za tú pomyselnú čiaru kamarátstva.

Stačí, že v&nbsp;zápase, keď ti všetci nadávajú, sa nájde jeden človek, ktorí sa ťa zastane.

S&nbsp;čím bývali ešte problémy? Napríklad s&nbsp;loptami. Keď ich odkopli za ihrisko, veľakrát sa už nenašli. V&nbsp;Zlatej Idke majú ihrisko v&nbsp;strede lesa pod Kojšovskou hoľou. Tam, kde turisti začínajú túru na vrch. A&nbsp;keď odkopli loptu do lesa, tá sa nenašla. Aj keď im zväz dal tri zápasové lopty, na konci sezóny nebola ani jedna. Raz mi vbehol na ihrisko aj pes. Ale organizátori sa o&nbsp;to postarali. Ako rozhodcovia musíme kontrolovať chrániče, ale na dedine ich nie vždy majú. Niektorí si preto dávajú pod „štucne“ kartóny namiesto chráničov. Čo sa ešte kontroluje? Rozhodca musí dohliadnuť na to, aby mali zakasané dresy. Na začiatku zápasu vždy musia byť zapravené. Tak ich prosím, nech to dodržia, aspoň keď nastupujeme na ihrisko. Potom si ich aj tak všetci vytiahnu z&nbsp;treniek. Už sú povinné aj kamerové záznamy zo zápasov. Aj v&nbsp;tomto sa posúva dedinský futbal. Mňa najviac za srdce chytili fanúšikovia. Všetkými možnými spôsobmi – buď ho rozpučili, alebo pohladkali. Ako vám ho napríklad pohladkali? Stačí, že v&nbsp;zápase, keď ti všetci nadávajú, sa nájde jeden človek, ktorí sa ťa zastane. Ktorý ťa nechce poslať do čerta za každú situáciu. V&nbsp;každej dedine berú futbal inak. Najkrajšie na tom je, že futbal v&nbsp;nižších ligách robia muži s&nbsp;rodinami v&nbsp;podstate na kolene. Venujú sa mu vo voľnom čase a&nbsp;majú ho ako takú chlapskú psychohygienu. Máte rozhodcovský idol? Jednoznačne, je ním slávny taliansky holohlavý rozhodca Pierluigi Collina. V&nbsp;kuse mal prísny pohľad, ale často si z&nbsp;toho robil aj žarty. Pískal taliansku Seriu&nbsp;A&nbsp;a&nbsp;robil si z&nbsp;toho úplnú „prču“. Vedel to robiť s&nbsp;nadhľadom. Ako je to s&nbsp;úplatkami? Vraví sa, že keď hrá dedina o&nbsp;postup či vypadnutie, často si to poistí tak, že kúpi rozhodcu. Nikdy som úplatok nedostal. Raz som však mal podozrenie, že hlavný rozhodca, s&nbsp;ktorým som pískal, zobral peniaze. Vtedy som bol na čiare s&nbsp;kamarátom a&nbsp;snažili sme sa proti jeho verdiktom ohradiť. Nepomohlo to však, on bol hlavný a&nbsp;my sme boli mladí. Aj ma hrýzlo svedomie, hoci som nerobil nič zlé. Ale musím priznať, že nechcel som tam vtedy byť a&nbsp;na ihrisku som sa necítil dobre. Niekedy sa vám začali biť hráči aj medzi sebou? Veľakrát k&nbsp;tomu mali blízko, ale nikdy to nezašlo až tak ďaleko. Vždy som sa to snažil rozbiť ešte predtým. Rozhodca musí mať veľmi dobrú prácu s&nbsp;píšťalkou, to pomáha. To sme sa učili aj na tých sústredeniach. Učili ste sa pískať? Áno, učili sme sa pískať do píšťalky. Ako deti. Treba vedieť, ako tam dať jazyk, a&nbsp;tak striedavo pískať. Prečo je to dôležité? Že vraj cítiť na každom písknutí, či si je rozhodca istý, či to bol faul. Ak pískneš rýchlo a&nbsp;hlasno a&nbsp;ihneď pribehneš, hráč hneď chápe, že to bol vážny faul. Neisté písknutie vyvolá zbytočné pochybnosti. Je v&nbsp;tom psychológia. Často sa hráme s&nbsp;pískacou technikou, ale je to naozaj náročné. Veľakrát pri neskúsenom rozhodcovi ani nepočuť hvizd. Aj mne veľakrát vraveli, že tú píšťalku vyberiem z&nbsp;úst skôr, ako zapískam. Ale na ihrisku to vnímam inak ako diváci. Tam to počuješ, lebo to sú fakt silné píšťalky, no na tribúne už nie. A&nbsp;veľmi z&nbsp;toho bolia uši.

Rozhodca z dedinskej ligy Kristián: Schúlil som sa do klbka na trávniku a čakal na ranu

Filip Szórád

Súvisiace články

Hviezda 80-tych rokov a seriálu Priatelia zmenila imidž: Asi by ste ho teraz nespoznali

Pozostalí po Černákových obetiach sú zhrození z filmu Miki: Doteraz riadne nespávame!

Vedľajšie dopady vypustenia Oravskej priehrady: Šíriaci sa zápach a úbytok turistov

Výber pre vás