Od roku 2018 pôsobíte ako prednosta na Očnej klinike SZU a UN Bratislava. Čo Vás priviedlo na Slovensko?

Možnosť viesť zahraničné pracovisko v hlavnom meste bola pre mňa výzvou. Slovensko je krajina, ktorá mi bola vždy veľmi blízka, keďže moja manželka pochádza zo Slovenska a veľmi často sme na Slovensku trávili voľný čas spolu s rodinou.

Ako s odstupom času hodnotíte Vaše začiatky vo funkcii prednostu na Očnej klinike SZU a UN Bratislava? Krátko po tom, ako ste boli vymenovaný za prednostu Očnej kliniky SZU a UN Bratislava sa objavili nezhody medzi Vami a skupinou lekárov, ktorí sa následne rozhodli pre hromadný odchod z nemocnice. Ako ste vnímali túto situáciu?

Myslím si, že začiatky vo funkcii na pozícii prednostu neboli ľahké vzhľadom na okolnosti, ktoré na klinike prebiehali. Avšak bolo zároveň výzvou danú situáciu zvládnuť s cieľom zachraňovať zrak pacientom. Spokojnosť pacientov ako aj ich zdravotný stav boli a aj sú pre mňa na prvom mieste a to bolo mojím hnacím motorom.

Nezhody vznikli preto, že som vyžadoval disciplínu a pracovný poriadok. Zmena na pozícii prednostu nie každému vyhovovala, keďže som bol „cudzincom“ a nemal na tomto pracovisku žiadne zázemie na rozdiel od môjho protikandidáta na danú funkciu. Nie je pre nikoho ľahké akceptovať zmeny, hlavne ak sa jedná o nový, náročnejší pracovný režim. Cieľom tejto mojej zmeny bolo znížiť čakacie doby pre pacientov s využitím celej pracovnej doby na ošetrovanie pacientov. Snaha bola čo najviac očí zachrániť od slepoty. To možno zhodnotiť s odstupom času, že aj napriek odchodu danej skupiny lekárov sa nám podarilo – dôkazmi je štatistika výkonov nášho pracoviska.

Čo bolo dôvodom týchto nezhôd a ako sa vyriešili?

Ako som už spomínal, nevyhovovala im moja osoba. Bol som „cudzinec“ a niektorí lekári preferovali druhého kandidáta, s ktorým na danej klinike dlhé roky pracovali a mali kamarátske vzťahy.&nbsp; Nezhody sa vyriešili odchodom skupiny lekárov a uvoľnením atmosféry na klinike, kde sme sa mohli sústrediť na pacienta a neriešiť interpersonálne konflikty, ktoré neprispievali k dobrej pracovnej atmosfére.

Nemal odchod týchto lekárov vplyv na chod kliniky alebo na starostlivosť o pacientov?

Práve naopak, odchodom danej skupiny lekárov sme preorganizovali chod kliniky k efektívnejšiemu, zvýšili lôžkovú kapacitu oddelenia a zlepšila sa aj starostlivosť o pacienta (kratšie čakacie doby). O tom svedčí nárast počtu pacientov na našej klinike, ako aj v súčasnosti ďalšia potreba zvýšiť lôžkový fond, aj napriek pandemickej situácii. Stali sme sa klinikou, ktorá je vyhľadávaná aj pacientmi zo širokého okolia a okolitých krajov.&nbsp;

Ako ste spokojný s aktuálnym pracovným prostredím a pracovným kolektívom?

Ja osobne môžem len pozitívne hodnotiť pracovné prostredie ako aj kolektív. Najdôležitejším článkom celého procesu je však pacient a tešia ma pozitívne ohlasy od nich, či už vo vzťahu k lekárom, sestrám alebo sanitárom. Na oddelení máme založenú tzv. knihu spokojnosti pacientov a tá je plná pozitívnych hodnotení, čo je zmyslom tejto práce.

Čo všetko sa Vám podarilo, prípadne nepodarilo, za viac ako tri roky vo Vašej funkcii prednostu?

Podarilo sa nám zvýšiť lôžkovú kapacitu, počty ošetrených a odoperovaných pacientov všeobecne, ale hlavne s ochorením sietnice a glaukómu. Zaviedla sa u nás na pracovisku 24-hodinová operačná pohotovosť, kde riešime akútnych pacientov, vrátane všetkých úrazov oka. Vydali sme zahraničné publikácie a v súčasnosti pracujeme na knihe, zúčastňujeme sa medzinárodného klinického výskumu. Zároveň som sa stal prodekanom LF SZU pre vedu a výskum ako aj členom vedeckej rady Slovenskej zdravotníckej univerzity. Bol som aj zvolený do výboru Slovenskej oftalmologickej spoločnosti odbornou oftalmologickou obcou. Toto svedčí o akceptácii mojej osoby oftalmológmi na Slovensku.

Ako pandémia koronavírusu ovplyvnila fungovanie Očnej kliniky SZU a UN Bratislava?

Na Očnej klinike SZU a UN Bratislava sme počas najväčšej pandémie a trvania núdzového stavu viedli operačnú pohotovosť pre široké okolie (Nitra, Trnava, Galanta, Nové Zámky, Komárno, Dunajská Streda, Malacky, Senica a okolie) vrátane ostatných častí Bratislavy a Senca. To znamená, že sme mali obsadenosť lôžok takmer 100% a boli k dispozícii všetkým kolegom, kde v ich nemocniciach došlo k reprofilizácii lôžok. Naša pracovná činnosť bola maximálna, avšak samozrejme sme pristúpili k zmene chodu kliniky s cieľom ochrany života a zdravia, či už pacientov alebo personálu. Napríklad sme si dali vyrobiť ochranné štíty na vyšetrovacie lampy, ktoré sú základným vyšetrovacím prostriedkom v očnom lekárstve.&nbsp;

V akom stave sa podľa Vás nachádza oftalmológia na Slovenku?

Oftalmológia na Slovensku je na Európskej úrovni, pacienti dostávajú starostlivosť na najvyššej úrovni, ktorá je porovnateľná s inými vyspelými krajinami v Európe.

Akými očnými ochoreniami trpí slovenská populácia najčastejšie?

Najčastejšími ochoreniami je šedý zákal, vekom podmienená makulárna degenerácia ako aj zelený zákal, či diabetická retinopatia.

Aká je perspektíva v liečení najčastejších porúch zraku?

V posledných 15 rokoch oftalmológia prešla evolučným vývojom smerom k dokonalejšej mikrochirurgii, boli vyvinuté nové biologické liečivá, ako aj implantáty pre glaukómovú miniinvazívnu chirurgiu. V súčasnosti dokážeme efektívne liečiť ochorenia, ktoré sme v minulosti nevedeli, a tým zlepšiť zároveň kvalitu života pacientov. Zrakový hendikep je závažné postihnutie, avšak liečením v súlade modernými trendmi ho vieme minimalizovať.

Čo by ste odporučili ľuďom, aby si dlhodobo udržali zdravé oči a dobrý zrak?

Najdôležitejším faktorom je zdravý životný štýl, ale aj prevencia. Mnoho očných ochorení má genetickú predispozíciu, preto je osveta aj medzi rodinnými príslušníkmi veľmi dôležitá. Po 40 roku života by mal pravidelne každý jeden človek navštíviť očného lekára.

Rozhovor s Doc. MUDr. Petrom KOLÁŘOM, prednostom očnej kliniky SZU a UN Bratislava

Výber pre vás