Keď všetky väčšie televízie obehla kabaretná reklama na istú českú značku, mnohí dumali, za aké peniaze boli chlapci z Košíc schopní takto prepožičať svoje meno. V Česku dostala kapela No Name zjavne kšeft svojho života. Podľa mnohých sú tam populárnejší než doma na Slovensku. Prečo to tak je, o vývoji našej populárnej hudby, ale aj o aktuálnych personálnych zmenách sa s lídrom kapely IGOROM TIMKOM (40) porozprával ĽUBO FERKO.

Na vašom poslednom koncertnom turné chýbal Vilo Gutray. Znamená to, že dlhoročný člen No Name sa s kapelou rozlúčil?

Viliam žije už piaty rok v Prahe, jeho výmena bola otázkou času. Podstatná časť kapely žije doma v Košiciach a jazdiť na skúšky osem hodín vlakom nedáva zmysel. Počas nácviku nášho akustického turné sme s Viliamom triezvo zhodnotili, že v danej situácii ambície skupiny presahujú jeho muzikantské možnosti. Ak nechceme No Name brať už len ako zdroj príjmov a chceme naďalej rásť, budeme musieť prekalibrovať pozíciu basáka.

Nahradí ho natrvalo producent Martin Gašpar, ktorý miesto neho hral na basovej gitare?

Na turné sme Martina angažovali, lebo nás dokonale pozná a pri nahrávaní posledných albumov ako basgitarista hosťoval. Viliamov súhlas bol veľkorysý a Martin si s nami turné naplno užil. Momentálne však máme na skúšku mladého talentovaného basgitaristu Pavla Jakaba. Definitívne uvidíme na jeseň.

Prečo žije Viliam v Prahe?

Druhýkrát sa tam oženil a okrem syna z prvého manželstva už má dcérku. Tak chce byť s rodinou.

Viete v kapele, čo tam bude robiť?

V profesionálnom životopise má okrem úspechu s No Name ekonomické vzdelanie a 20-ročné skúsenosti z vedenia firiem. Predpokladám, že zakotví vo finančnom sektore. Ponuky už zvažuje.

Igor, Roman a Ivan Timkovci boli členmi kapely od začiatku. Najmladší Dušan sa k vám pripojil neskôr. Bolo od začiatku pre príbuzenské zväzky jasné, že aj on bude „bezmenný“, alebo vás musel najprv presvedčiť, že na to má?

U nás je to skutočne tvrdé a nekompromisné. Či je to klávesák Zoli Šallai, brat alebo ktokoľvek z No Name tímu. Ak niekto u nás prekročí svoje právomoci alebo čo i len na chvíľu zanedbá povinnosti, okamžite to „schytá“. Je to tvrdé, ale odmenou za profesionálnu prácu je autonómia na ktorejkoľvek pozícii, či ste zvukár, pódiový technik alebo manažér. Takže ak by Dušan nemal pre kapelu adekvátny prínos, myslím, že byť Timkom by bolo pre členstvo v kapele málo. Ako autor a spoluautor je však Dušan pre kapelu zásadný. Dueto s Chinaski Ná ná náá pochádza z jeho autorského pera. Aj „peckami“, ako sú Stromy či Povedz mi si členstvo v No Name zaslúžil.

Na hudobnej scéne ste dvadsaťtri rokov. Prepadla vás ako súrodencov niekedy ponorková choroba?

Ak dokážete včas a adekvátne porozumieť psychológii a všetkému, čím kapela v danom momente žije, tak dokážete potenciálne problémy predvídať. Martin Gašpar na spomínanom turné naše fungovanie zhodnotil takto: „Každý si z každého uťahuje a nik sa neuráža! Známka zdravej partie!“

Od Kristínky po Ži… a nech žít ubehlo veľa vody. Populárna hudba prešla vývojom. V čom je podľa vás najväčší rozdiel medzi tvorbou pred dvadsiatimi rokmi a teraz?

Zmenilo sa zdanlivo všetko od hudby až po vplyv médií na verejnosť. Zásadné ukazovatele však ostali nemenné - ak ste osobití, ľudia za vami pôjdu, ak ste nároční na seba, vráti sa vám to. Treba ponúkať filozofiu, cestu a nielen cieľ. Poslucháč to vycíti a chce sa identifikovať. Toto bude fungovať vždy.

Niečo tu nehralo: Na akustickom turné No Name chýbal jeden člen kapely.
Niečo tu nehralo: Na akustickom turné No Name chýbal jeden člen kapely.
Zdroj: Archív I.T.

Čo je dôvodom kariéry No Name, trvajúcej na naše pomery mimoriadne dlho?

Je toho veľmi veľa, je to všetkým, čo robíme a ako to robíme. Náš najmladší Dušan to vystihol tvrdením: „Nie je vôbec ľahké robiť veci správne.“ Ak by som to mal definovať dnes, asi by som povedal, že nám záleží aj na tom, na čom iným nie. Príklad - ak náš bubeník Ivan necvičí dve hodiny denne, tak sa mu deň ani neráta!

Mnohí s ohľadom na množstvo českých ocenení hovoria, že ste populárnejší v Česku ako na Slovensku. U západných susedov aj veľmi často koncertujete. V čom vidíte príčinu tohto stavu?

Je to logicky dané veľkosťou trhu, ekonomickým zázemím a menšími regionálnymi rozdielmi ako u nás doma. Organizátori v Česku sú schopní bez problémov objednať a zazmluvniť si No Name dva a pol roka vopred. Doma hrávame menej práve preto, že ak si nás niekto zavolá, tak na daný deň sme už dávno „upísaní“ inému.

Máte za sebou viacero videoklipov. Ako si spomínate na nakrúcanie toho posledného k pesničke Ži... a nech žít?

Dnes už s úľavou, ale sedieť šesťdesiat metrov nad zemou na rímse hotela Kyjev v Bratislave? Veru, nebolo mi všetko jedno...

Vaša kapela s ďalšími hudobníkmi nakrútila aj reklamu pre známu kozmetickú značku. Aké bolo nakrúcanie?

Dokonalé. Plnohodnotne sme sa zúčastnili na celej príprave od začiatku až po finále. Všetko sme si užívali a tešili sme sa na moment, keď náš bizarný kabaret uzrie svetlo sveta!

Po vysielaní v televíziách sa však ozvali aj kritické hlasy ľudí, ktorým sa práve pre nádych bizarného kabaretu reklama nepáčila. Ako na to členovia kapely reagovali?

Urobili by sme to kedykoľvek a bez váhania znova. Doteraz sme odmietali reklamy na rôzne produkty ako drevené podlahy, matrace, kuchynské linky a podobne. Viaceré firmy nám ponúkajú značné finančné prostriedky, aby sme sa stali tvárou práve ich produktov. Ale argumentovať peniazmi kapele, ktorá už devätnásty rok hráva stovku koncertov ročne, nestačí. Tentoraz to však bolo niečo iné. Na silného a renomovaného partnera sme si doslova počkali.

V čom to bolo iné?

Naša spolupráca mala niekoľko zásadných podmienok. Skôr ako sme pristúpili k tvorbe pesničky, sme vyskúšali ich výrobky. A je to svetová kvalita, navyše tradičná česká značka.

Zostáva v Prahe: Basgitarista Vilo Gutray si tam s manželkou Monikou založil rodinu.
Zostáva v Prahe: Basgitarista Vilo Gutray si tam s manželkou Monikou založil rodinu.
Zdroj: FACEBOOK

Mimochodom, v inej reklame teraz účinkuje vaša manželka, ktorá je zubárka. Kto z vás na tom zarobil viac?

Na tieto otázky nemôžem odpovedať. Spomínané informácie totiž podliehajú zmluvným podmienkam o mlčanlivosti zmluvných strán.

Pre hudobníkov sú dnes dôležité sociálne siete, predtým sa skôr spájali s bohémskym spôsobom života. Ak sa vám podarilo podobných výstrelkov vyvarovať?

Ja osobne na Facebooku nie som. Ako kapela máme logicky účty na sociálnych sieťach. Všetko sú to komunikačné kanály nutné pre komunikáciu s naším publikom. Prikladáme tomu adekvátnu váhu, ale bohémsky život, ten si nechávame pre seba. (Smiech.)

Keď už spomíname komunikačné technológie, je dnes ľahšie sa s ich pomocou presadiť na hudobnej scéne, ako ste to mali v začiatkoch s kapelou vy?

Aj v tomto ohľade je to iné ako kedysi. Myslím si však, že to, čo je skutočne dobré a jedinečné, si priestor vždy nájde. Hlavne s ohľadom na kariéru kapely No Name si myslím, že dosiahnuť niečo podobné nie je otázka toho, či sa mi dnes chce a zajtra už možno nie. Buď vlastnému presvedčeniu veríte a obetujete mu všetko, alebo za klavír ani nesadajte.

Málokto vie, že pred časom ste sa pričinili o to, že železnice zdokonalili projekt autovlaku z Humenného do Prahy. Ako a kde vám zišla na um taká myšlienka?

Počas štúdia na košickej pobočke Ekonomickej univerzity v Bratislave. V rámci bakalárky som spracoval štúdiu, kde som vedeniu Železničnej spoločnosti Slovensko (ŽSSK) navrhol rozšírenie služby prepravy autovlakom na trati Košice - Praha a následne na vnútroštátny spoj Humenné - Bratislava. Až do realizácie môjho návrhu bolo možné prepravovať automobily len do výšky 155 centimetrov, čo bolo na mnohé typy áut málo. Po tom, ako sa preukázala možnosť zvýšiť prepravnú kapacitu, výškový limit automobilov sa zdvihol až na 200 centimetrov. Je pre mňa lichotivé, že moja bakalárka našla u zainteresovaných ohlas a že vďaka nej môžu pick­upy, SUV a terénne vozidlá cestovať naložené vo vlaku a šóferi si cestou pospia, čo je pre premávku určite bezpečnejšie než nevyspatí vodiči po celonočnej šichte. Ďalším zámerom bolo autovlakové prepojenie Košíc s Bratislavou, k tomuto kroku zatiaľ nedošlo. Som si však istý, že Košičania rovnako ako Bratislavčania by ocenili najmä počas zimy, hmiel a sneženia nočnú cestu autovlakom z východu na západ a opačne.

Cestuje autovlakom aj vaša kapela?

Mnohokrát. Je to súčasť logistiky nášho častého cestovania.

Spomínanú Ekonomickú univerzitu ste navštevovali pre dobrý pocit alebo ste to aj reálne potrebovali?

Pretože umeleckú vysokú školu, Akadémiu umení v Banskej Bystrici, som už mal za sebou, chcel som „fungovanie sveta“ spoznať aj z dôležitého pohľadu čísiel. S chalanmi z kapely sme už dlhé roky spoločníkmi vlastnej značky, borili sme sa so svetom ekonomiky v praxi v podobe účtovníctva, investovania či rozpočtov. Bakalárske štúdium na spomínanej univerzite mi ozrejmilo pohľad na fungovanie spoločnosti najmä z pohľadu stratégií.

Okrem skladania pesničiek, nahrávania a koncertovania vychovávate s klávesistom Zolim Sallaiom mladých spevákov. Učili ste na konzervatóriu v Košiciach, teraz ste na vysokej škole v Banskej Bystrici. Prečo?

Kontakt s mladými ľuďmi prináša nový a aktuálny pohľad na hudbu, na aranžmány. Všetko to naše „pedagógovanie“ obaja považujeme za bonus, vďaka ktorému sme vystavení novým impulzom.

Sú dnešní študenti dostatočne odhodlaní a disciplinovaní, aby to dotiahli tam, kam vy?

Vždy sa nájdu takí, ktorí si myslia, že im stačí fungovať len tak na pol plynu. Rovnako sa nájdu takí, ktorí cítia alebo len tušia, čo treba urobiť, čím prejsť a čo obetovať, aby sa stali výnimočnými. To zistíte podľa prvého dojmu. Hneď na prvej hodine je vám jasné, kto chce a kto blufuje. My so Zolim sa ako pedagógovia snažíme ukázať im cestu, ktorou sme sami prešli. Študovať však za nikoho nemôžeme. Ak medzi študentmi objavíme zjavy hodné odporúčania pre profesionálne divadlá, projekty alebo kapely, urobíme to. Ak však natrafíme na talenty neochotné pracovať, zamrzí nás to, ale nič s tým neurobíme.

Slávnejší než doma: V Česku, na rozdiel od Slovenska, získava No Name stále ceny popularity.
Slávnejší než doma: V Česku, na rozdiel od Slovenska, získava No Name stále ceny popularity.
Zdroj: Profimedia.sk

Nedávno ste ukončili akustické turné po Česku a Slovensku. Ako prijalo vaše obecenstvo iný zvuk pesničiek?

Všetko, čo sme v rámci nácviku, príprav, nových aranžmánov a realizácie do turné vložili, sa nám vrátilo tisícnásobne - od vypredaných sál cez reakcie divákov až po odborné kritiky. Ak dosiahnete takzvanú zlatú zhodu medzi diváckou a odbornou verejnosťou, pocítite zadosťučinenie, kvôli ktorému ste zakladali kapelu.

Prečo ste turné začínali na Morave?

Odštartovali sme ho 5. februára v Zlíne. V tomto meste máme roky úžasné zázemie. Dokonca nás tam nazývajú „ogaři“, čo je prezývka tamojších ľudí. Preto sme tam absolvovali aj trojdňový finálny nácvik. Akustickým turné sme žili takmer tri mesiace. Za ten čas sme navštívili dvadsaťtri miest od Košíc až po Karlove Vary.

Ktorý z koncertov bol najlepší?

Jasné, že domáce Košice sme si adekvátne užili. Ostrava bola fantastická, Praha výnimočná, no každý z kapely označil za absolútne najlepší koncert celého turné Bratislavu. Je v tom určitá symbolika. V roku 1997 sme boli finalistami festivalu Bratislavská lýra. Po dvadsiatich dvoch rokoch sme naplnili tú istú veľkú sálu Istropolisu, ale už sami za seba, vlastnou muzikou. Proste, zázraky sa dejú.

Máte ešte ako kapela nejaký nesplnený sen?

Všetky sny, ktoré sme si stanovili ako študentská kapela, máme už dávno splnené. To, čo žijeme dnes, je bonus.