Ak je premiér Igor Matovič akýsi ustráchanec, ktorý by najradšej nevidel už žiadneho nakazeného, Richard Sulík je ten tvrďas, ktorý hovorí, že s vírusom sa tu jednoducho musíme naučiť žiť. Ľudia z SaS majú s niektorými rozhodnutiami vlády, ktorej sú pritom súčasťou, azda najväčšie problémy. V čase, keď sme ministrovi hospodárstva kládli nasledujúce otázky, neboli ešte oznámené žiadne fázy „otvárania ekonomiky“. RICHARD SULÍK (52) v ich plánovaní a nastavení slovo nemal. Ako dlho vydrží napätie medzi ním a Matovičom?

Ministra hospodárstva sa pýtala VERONIKA COSCULLUELA.

Ste spokojný, že Slovensko sa delí na „tábor Sulík“ a „tábor Matovič“, teda na tých, ktorí chcú otvárať obchody a služby, a na tých, ktorí sa boja, že sa ich starkí nakazia koronavírusom?   

Skôr si myslím, že Slovensko sa delí na tábor, ktorý sa riadi zdravým rozumom a argumentmi, a potom na takých, ktorí to nerobia. Keď spomínate obchody, je skutočne najvyšší čas otvoriť ich. Som rád, že došlo na moje slová a uvoľňuje sa to. Lebo už pár týždňov si likvidujeme maloobchodnú sieť. Často a nahlas to hovorím, lebo odmietam byť hrobárom maloobchodu.

Kedy si budem môcť posedieť na terase kaviarne namiesto toho, aby som si vzala nápoj so sebou?

Keby to záviselo odo mňa, tak si tam posedíte už dnes (20. apríla). Ale neviem to povedať. Bol by som rád, keby to bolo čím skôr, hygienické opatrenia dodržiavať vieme. Dnes už máme otvorené predajne maloobchodu, ale väčšinou ide o predajne zahraničných reťazcov. Odhadujem, že majú okolo tisíc pobočiek. Koncentrácia ľudí je tam oveľa vyššia, pretože sme donútili zatvoriť desaťtisíce iných obchodov. Napriek tomu nie je známy prípad nákazy žiadnej predavačky alebo nejakého zákazníka. Takže fakt neexistuje žiadny dôvod držať obchody zatvorené. Opakujem, že keby som to rozhodoval iba ja, tak sú prevádzky otvorené už dnes. Minimálne tie, ktoré sa nenachádzajú v obchodných centrách.

Keď hovoríte o prevádzkach, myslíte aj na služby? Teda kaderníctva, reštaurácie, krčmy? Lebo u kozmetičky som sama a ona má vždy rúško, v reštauráciách je možnosť urobiť rezerváciu na každý druhý stôl, aby sa dodržali dvojmetrové vzdialenosti...

Som za to, aby sme každý prípad rozumne vyhodnotili a aby mal svoje slovo aj hlavný hygienik. Mimochodom, on rozhoduje o tom, ktoré prevádzky budú otvorené a ktoré nie. V poriadku je, že to teraz nebudeme preháňať a každý týždeň sa niečo otvorí. Najdôležitejšie je, aby sa otvorili maloobchodné prevádzky. Pamätám si, že ešte pred tromi-štyrmi týž­dňami bola na krízovom štábe normálna vecná debata o tom, aby sme povolili viacerým prevádzkam mať otvorené. Za posledné dva týždne sa však téma úplne zdogmatizovala. Argumenty sa z nej úplne vytratili.

Prečo chcete otvárať podniky, služby, obchody, keď podľa premiéra by to ublížilo našej ekonomike v raste HDP o dve percentá?

Nie je pravda, že by to boli len dve percentá. Tento výpočet som od začiatku spochybňoval. V doteraz zatvorených prevádzkach robí dvestoštrnásťtisíc zamestnancov a to je osem percent pracujúcich. Vôbec to teda nie je maličkosť. Vytvorili sme si vlastne osem percent nezamestnaných a nedovolíme týmto ľuďom tvoriť hodnoty. Takúto politiku považujem za krátkozrakú a devastačnú.

Vám nedáva zmysel byť zatvorený, kým nie je vo svete, v okolitých krajinách lepšie?

A potom, keď sa krajiny otvoria, čo sa stane s vírusom? Odíde? Zanikne? On skrátka je medzi nami a musíme sa s ním jednoducho naučiť žiť. Znamená to, že hygienické pravidlá musia byť prísne a v druhom rade sa musia dodržiavať. To som nikdy nespochybnil. Sám som navrhol povinnosť nosiť rúška, samozrejme, treba dezinfikovať ruky pred vstupom do každej predajne, dodržiavať minimálnu plochu na jedného zákazníka dvadsaťpäť štvorcových metrov. To bolo potrebné, aby sme zaviedli. Ale nemusíme rušiť sieť našich maloobchodov.

Prečo teda premiér Matovič stále opakuje, že ekonomický prínos otvorenia prevádzok je zanedbateľný?

Mne to už časom pripadá, akoby sa zaťal. Akoby si chcel presadiť svoje stoj čo stoj, ale pýtajte sa jeho. Napokon, sme v prvej fáze otvárania, tak asi až také zanedbateľné to nebolo.

Ako chcete znižovať zaostávanie domácich firiem za veľkými nadnárodnými firmami, keď práve teraz malé slovenské firmy, hlavne v potravinárstve, sú v nevýhode oproti reťazcom?

Samozrejme, že znie zvláštne, že nedovolíme nejakému malému obchodíku s domácimi potrebami, aby mal otvorené. Donútili sme ho zatvoriť aj za cenu, že skrachuje. Zároveň si človek kúpi tie isté hrnce v Tescu či v Lidli, kde je navyše omnoho vyššia koncentrácia zákazníkov. Ostáva mi rozum stáť. Fakt neviem, aký to má prínos. Takže nakoniec bolo celé zatvorenie len o tom, že naháňame zahraničným reťazcom zisky za cenu likvidácie našich maloobchodov.

Kto to vlastne vymyslel?

My sme tento zákaz zdedili. Navrhol to ešte 13. marca dnes už bývalý premiér Pellegrini. Ako prvotné okamžité opatrenie to dávalo zmysel. V poriadku. Ale opatrenia treba prehodnocovať. Keď stratia ekonomický alebo aj medicínsky zmysel, keď sa ukáže, že nemáme žiadnu nakazenú predavačku, dávno sa mala vláda prispôsobiť a predajne otvoriť.

Téma koronavírus sa zdogmatizovala. Argumenty sa z nej úplne vytratili.
Richard Sulík

Vláda ste aj vy, tak prečo ste zákaz neprehodnotili?

To je dobrá otázka. Musíme ju položiť premiérovi, lebo ja som to opakovane navrhol. Aj vo vláde aj v krízovom štábe. Hovoril som o tom s hlavným hygienikom. Hovorím vám, mal som chvíľu dojem, že sa premiér zaťal, povedal si nebude to - a bodka.

Ako často sa vídate s premiérom?

Niekoľkokrát do týždňa.

Nájde si čas hodnotne sa s vami porozprávať, všetko si v pokoji vyargumentovať?

Áno, jasné. Normálne komunikujeme. Dohadujeme spolu veci, normálne aj vo vláde, aj v koaličnej rade, aj sme mali spolu tlačové besedy. Komunikácia normálne funguje, len by mali viac platiť argumenty. Napríklad sa mi nepáči to, že iba epidemiológovia, virológovia majú rozhodnúť o otvorení prevádzok. Pýtam sa, prečo nie aj sociológovia alebo ekonómovia.

Takže máte priestor vysvetliť si veci s premiérom alebo je to skôr tak, že si na vás nájde čas medzi tlačovkami?

To nie je férovo položená otázka, to by už bolo dehonestovanie.

Vyčítali ste mu predsa, že pre jeho prítomnosť v televíznom vysielaní sa zrušila koaličná rada.

Áno, to som povedal a to sa stalo. Ale povedal som vám, s premiérom komunikujeme, dá sa to. Len je akýsi zaťatý.

Automobilky už začali opäť vyrábať. Budú mať komu predávať svoje autá?

Pokým budeme držať zatvorené predajne, tak ťažko. Takže jedna z vecí, za ktorú lobujem, je otvoriť autoshowroomy, lebo ľudia si nebudú auto kupovať cez internet. Automobily, ktoré vyrábajú u nás, sa však predávajú po celom svete. Takže je kde predávať. Kia už nabehla a minulý týždeň aj Volkswagen, to považujem za veľmi dobrú správu, takže to už ožíva. Trápi ma však, že mesiace sme likvidovali malé obchody, ktoré si dvadsať rokov budujú prevádzky, a teraz šmahom ruky majú problémy. Verím, že sa z toho dostanú a my im pomôžeme.

Znova sme pri malých. Čou úlohou je zabezpečiť alebo vylobovať, aby sa v máji dostali k ľuďom slovenské jahody namiesto španielskych?

Je aj moja úloha a úloha vlády, aby sa slovenské plody mohli predávať. Komunikujem s hlavným hygienikom, ten čaká na rozhodnutie premiéra. Bol som za to, aby sme čím skôr otvorili aj trhoviská, aj predaj z dvora, aj možno nejaké pojazdné poľnohospodárske predajne.

Premiér hovorí, že o otvorení prevádzok rozhodli epidemiológovia, odborníci. Nie je to zavádzanie, keď nakoniec aj tak asi rozhodnú politici?

Politici boli volení na to, aby rozhodovali. Tak je to v poriadku a tak by to malo byť. Ja som sa až vo vláde dozvedel, že hlavný hygienik je ten, kto rozhoduje. A rozhoduje samostatne. Je však jedno, aká je polemika, argumenty by mali platiť vždy a pre všetkých. Argumenty sú také, že neevidujeme nakazené predavačky, zvýhodňujeme zahraničné reťazce na úkor našich slovenských obchodov. To je celé zle a má to devastačné účinky.

Malé obchodíky sme donútili zatvoriť aj za cenu, že skrachujú.
Richard Sulík

Keby ste sa zahrali na web demagóg.sk, našli by ste nejakú nepravdu alebo zavádzanie vo vyjadreniach Igora Matoviča? Preplácame naozaj komplet mzdy a odvody?

Áno, od prvého apríla preplácame. Zase otázka, ktorá nie je celkom korektne postavená. Problém nie je v tom, že by Igor Matovič zavádzal. Problém je v tom, že nechce uznať všetky platné ekonomické argumenty v takom rozsahu, aby sa predajne otvorili skôr, a necháva rozhodovať epidemiológov, hoci neviem, na základe akej kompetencie. Oni jednoducho vidia šírenie vírusu, nezaujíma ich ekonomická alebo sociologická stránka.

Mal na úrad vlády už pozvaných aj ekonómov?

Teraz už áno a všetci do jedného vraveli, že sa predajne majú otvoriť.

Koľko ste osobne ušetrili za ostatné dva mesiace, keď ste pre zatvorené obchody, bary, reštaurácie nemohli kupovať niekedy aj nepotrebnosti či vysedávať v podnikoch?

Áno, ušetril som vysedávaním na ministerstve. (Smiech.) U mňa by situácia asi nebola iná, hoci by bolo všetko otvorené. Bol som prvý mesiac taký zavalený robotou, že som sa von nedostal. Nemal som na to čas.

Pýtam sa na to, lebo chcem z vás dostať aj nejaké ekonomické pozitíva krízy. Niektorí ľudia si celkom pochvaľujú, že nemajú kde míňať.   

Kríza má aj svoje pozitíva, hoci negatíva prevažujú. Každá kríza je aj šanca. Ľudia si teraz vyskúšajú iné možnosti, napríklad prácu z domu. Doteraz sme v tom boli striedmi a dnes naberie skúsenosť s prácou z domu polovica národa. Alebo sa výrazne posilnil predaj cez internet. Takisto to urýchľuje vývoj všelijakých aplikácií, ktoré umožňujú, aby mohli ľudia z pohodlia domova robiť rôzne veci. Pozitívom je tiež, že klesli ceny nehnuteľností.

Predaj nehnuteľností je dobrá správa len pre polovicu ľudí. Pre tých, ktorí kupujú. Tí, ktorí predávajú, sa asi veľmi netešia.

Či ste kúpili byt za stotisíc eur a predáte ho nie za stoosemdesiattisíc, ako ste mohli pred krízou, ale teraz už len za stopäťdesiattisíc, to nie je pre predávajúceho tragédia. Len jeho zisk bude menší. Ale ten, kto kupuje, berie si to na tridsaťročnú hypotéku a musí rátať každé euro, pre neho je to dobrá správa.

Dotácie na elektromobily ste zastavili dočasne. Dá sa povedať, že to boli preflákané zdroje?

Žiadosti, ktoré došli, budú ešte všetky vybavené. To je ešte niekoľko stovák žiadostí. Nateraz sme si s tým však dali pokoj aj preto, že elektromobilita nie je dlhodobá budúcnosť sveta. Autá by mali byť poháňané na vodík.

Aký je váš vzťah k environmentálnej politike? Budete sa snažiť o zníženie negatívneho vplyvu hospodárstva na životné prostredie?

Môj vzťah je vyslovene pozitívny. Roky bojujeme za skončenie dotácie do uhlia. Teraz sa to podarí. Skončia sa dotácie, skončí sa ťažba uhlia, a teda sa skončí spaľovanie uhlia, čo nám veľmi znečisťovalo ovzdušie. To je krok smerom k lepšiemu, ktorý môže urobiť ministerstvo hospodárstva. Druhý krok, ktorý chceme urobiť, je zasadiť sa o nižšiu daň z motorového vozidla, ak má auto nižšie emisie. Čím má emisie vyššie, tým bude vyššia aj daň.

Zas budú penalizovaní tí, ktorí nechcú míňať na nové auto alebo na to nemajú.

Nie, budú zvýhodnení tí, ktorí sú ochotní vynaložiť peniaze na nové auto s nízkymi emisiami. Lebo to je to, čo nám nakoniec udrží čisté ovzdušie.

V programovom vyhlásení máte aj novú definíciu rodinného podniku. Čo si máme pod tým predstaviť?

Túto oblasť musíme ešte vypracovať. Sme za to, že keď deti, manželka, spoločne pracujú a ten podnik nemusí byť len nejaká menšia farma, ale napríklad aj podnik v službách či predáva, alebo vyrába, nech sú spoločne posudzovaní a v rozumnom rozsahu zvýhodnení. O podrobnostiach budeme ešte rokovať so svojimi koaličnými partnermi.

Sľubujete, že za každú jednu novú reguláciu zrušíte dve existujúce.

Čím menej regulácií, tým lepšie, a najspokojnejší budem, keď ich budeme mať málo, ale regulácie budú kvalitné. To bude super.

Čo to znamená pre burčiak? Strana SaS už dlho bojuje za zlepšenie podmienok pre slovenských vinárov.

U nás sa smie burčiak predávať len od 15. augusta do 31. decembra, čo je podľa strany neopodstatnené. V Česku to nemajú obmedzené. Položili sme otázku, prečo by sa aj u nás nemohol predávať skôr. Veď nemáme tisíce výrobcov burčiaka, ale desiatky, možno stovky. Prečo by sme ich mali obmedzovať?

Takže už toto leto budú mať rozviazané ruky?

Dúfam, že to obmedzenie zrušíme čím skôr. Ale viete, len minulý týždeň sme prijali programové vyhlásenie vlády. Takže až odteraz sa do toho môžeme pustiť. Otázka by však nemala byť, prečo teraz chceme zrušiť obmedzenia na predaj burčiaka. Otázka by mala byť, prečo by vôbec mali obmedzenia na burčiak existovať. Prečo štát zo svojej mocenskej pozície vstupuje podnikateľom do ich biznisu a diktuje im, čo smú a čo nesmú robiť. Veď keď ľudia ten burčiak nebudú chcieť alebo keď bude drahý alebo nekvalitný, trh predajcu zabije. Tam štát nemusí regulovať nič. Takýchto zbytočných a nezmyselných obmedzení nájdete tisíce. A nielen v podnikateľskom prostredí, ale v celej krajine. Ja som politik, ktorý bojuje za slobodu jednotlivca, a preto sa mi páči, že sme sa zaviazali pri zavedení každej novej regulácie zrušiť dve existujúce.

Zaujímavé je sledovať, že ste naspäť vzali ľudí, ktorí vás raz opustili. Janu Kiššovú a Jozefa Mihála tak veľmi potrebujete?

Mám ich preto, že sú to kvalitní ľudia a výborne sa mi s nimi robí. Keď bola možnosť mať ich v tíme, využil som ju. So mnou na ministerstvo došlo päť ľudí - dvaja štátni tajomníci, riaditeľka komunikačného a moja hovorkyňa, riaditeľka kancelárie a generálny tajomník služobného úradu. Zhodou okolností, s exministrom Petrom Žigom odišlo presne týchto päť ľudí, takže sme ani nikoho nemuseli posielať preč. Okrem nich mám poradcov Mihála, Kiššovú a budem mať ešte od prvého mája Jána Rudolfa na eurofondy. To sú všetko ľudia, s ktorými robím roky. Sme zohratí, je medzi nami vysoká miera dôvery a robota je efektívnejšia. Bolo by hlúpe nevyužiť možnosť mať ich naďalej pri sebe.

Vôbec vo vás nezanechali pocit nedôvery? Zvonku to vyzerá, že sa k vám vrátili, lebo ich projekty nevyšli a vy ste im dobrý, lebo ste teraz pri moci.

Prosím vás pekne, netreba byť taký malicherný. To sú všetko staré hriechy, minulosť. Musel som ich uprosiť, aby sem prišli.

Bude témou súčasnej vlády aj znižovanie počtu zamestnancov štátnej správy? Kým v súkromnom sektore znižujú platy a nútia ľudí zobrať si dovolenky, u vás sa traja mladí muži na vrátnici    - jeden mimochodom z firmy Bonul - ponúkali, ktorý z nich nás za vami vyvezie výťahom.

Strážiť budovu nemôžete z domu. To je jeden zo sektorov, kde práca z domu nefunguje. A áno, aj mne sa to zdá veľa. Môžem povedať len toľko, že príde k prehodnoteniu zmluvy so strážnou firmou. Počet štátnych zamestnancov, teda minimálne u nás v rezorte, bude riešiť generálny tajomník služobného úradu.

Chceli ste byť zlým mužom vlády, čiže držať kasu ako minister financií.

To s ministerstvom financií je minulosť. Bol som vymenovaný prezidentkou za ministra hospodárstva a funkciu vykonávam s plnou vážnosťou a s plným nasadením.

Neľutujete?

Je to za nami, neľutujem.

V čom bol problém pri rokova­niach?

To považujem za interné záležitosti.

Ľutujete niečo z komunikácie, ktorá sa medzi vami a premiérom udiala za ostatné dva mesiace? Napríklad epizódu so zápchami pred Veľkou nocou?

Nie, neľutujem. Vždy som si potrpel na to, aby som povedal svoj názor, keď som už raz o ňom presvedčený. To sa stalo a všetko je v pohodičke. To, čo som kritizoval - dlhé kolóny -, sa predsa napravilo.

Už ste sa nastavili na to, že teraz ste jedna koalícia a ťaháte za rovnaký povraz? Lebo asi ste zaregistrovali vtip na vašu adresu, že problém sa stane, „keď si chcete zanadávať na kroky vlády a uvedomíte si, že ste v nej ministrom“.

Viem, že na internete je studnica ľudskej tvorivosti a humoru nekonečná. Dosť často mi chodia obrázky, videá, vtipné poznámky. Takže áno, dosť sa na tom smejem.

Ale viete, že ste ministrom?

Občas, keď mi povedia pán minister, tak sa obrátim, poobzerám sa okolo seba, koho majú na mysli, či ide nejaký minister za mnou. Ale človek si na funkciu zvykne. Dôležité je, aby mu to neudrelo do hlavy, lebo potom je na smiech. Ja som za svoj život v nejakých funkciách už bol, takže to nejako veľmi neprežívam.

A ste aj uzrozumený s tým, že ste ministrom vo vláde Igora Matoviča?

Samozrejme, som uzrozumený s tým, že Igor Matovič tú vládu vedie a ja som v nej ministrom. Nešiel by som do vlády, keby som nebol s týmto uzrozumený.

Mimochodom, ešte na margo vášho vlastného videa z diaľnice. Dostali ste za túto jazdu pokutu? Kým ste snímali kolóny v proti­smere, do záberu sa dostal aj váš tachometer. Išli ste asi okolo stopäťdesiat. Takto jazdíte na diaľnici bežne?

Pozrite sa, policajti majú nejakú toleranciu. Nejakú odchýlku má aj auto, teda jeho tachometer. Možno došlo k prekročeniu rýchlosti o osem alebo desať kilometrov za hodinu. Áno, nemá sa to stávať, ale naozaj to nevidím ako prehrešok, ktorý stojí za to riešiť.

Ale viete, akou maximálnou rýchlosťou je povolené jazdiť po slovenských diaľniciach?

Áno, stotridsať.