Len nedávno sa za prísnych protipandemických opatrení oženil so snúbenicou Gerdou, hoci už sedem rokov má vážny vzťah s najsledovanejšou slovenskou televíziou. Generálny riaditeľ Markízy MATTHIAS SETTELE (54) v rozhovore opisuje, aké je to byť znovu zamilovaný, no zároveň oddaný svojej pracovnej vášni. V odpovediach na otázky MAREKA MAJZONA sa vyjadruje tiež k tomu, čo by sa stalo, keby Pavol Rusko a Marián Kočner vyhrali v kauze zmenky.

Gratulujem k nedávnej svadbe. Je ťažké mať vzťah a byť zároveň topmanažérom?

Áno, ale ťažké je to skôr pre moju ženu. (Smiech.) Niekedy mám menej času, niekedy mám stres, konflikty, problémy… Niekedy je práce priveľa, ale to sa deje v každom vzťahu.

Berme do úvahy, že neustále robíte niečo, čo súvisí s vašou prácou. Ako ste si dokázali vôbec niekoho nájsť?

To bolo vtipné, lebo naše deti sú v rovnakom veku a poznali sme sa už niekoľko rokov. Sme obaja rozvedení. Až po čase som sa snažil nadviazať kontakt. Trvalo to niekoľko týždňov a mesiacov. Bolo to netradičné. Lebo keď sa s niekým zoznámite, snažíte sa mu ukázať to najlepšie zo seba, ale my sme sa už poznali, takže fáza, počas ktorej malo byť všetko dokonalé, sa nediala. Stále však na druhej osobe objavujete nové veci.

Takže dokážete byť zaľúbený ako tínedžer?

Áno, takmer. Som zamilovaný. Na druhej strane je iné, keď človek pracuje ako ja a nepríde domov na obed alebo po piatej poobede. Cez víkendy sa snažíme tráviť spolu viac času. Myslím, že tajomstvo nášho vzťahu spočíva v tom, že každý máme aj svoje vlastné záujmy. Ja môžem ísť na futbal bez toho, aby som sa pýtal, zatiaľ čo Gerda môže robiť svoje veci. Niekedy so mnou na ten futbal ide a povzbudzuje mužstvo, ktoré prehráva, pretože má pocit, že má málo fanúšikov a je to nefér. (Úsmev.)

Matthias Settele a jeho dlhoročná partnerka Gerda si povedali svoje áno.
Zdroj: Tina King

Ako by vyzerala vaša svadba nebyť pandémie koronavírusu?

Obrad by vyzeral asi rovnako. Mali by sme tam aj rodinu. Určite by som hral na gitare a čítali by sa básne. Moja žena ma prekvapila horoskopom, ktorý som dostal. Samozrejme, že nám chýbala oslava. Veľká. Mohli sme mať len šesť ľudí, hoci sme si ich priali stovky. Gerdu som požiadal o ruku minulý rok v decembri počas dovolenky na Kapverdoch. Ako sme schádzali z jednej sopky, prešli sme do lávového oparu, kde som ju požiadal o ruku. Vtedy ešte nebol žiadny koronavírus. Rozmýšľali sme, či svadbu nepresunieme, no nevyzeralo to ružovo. Tak sme si vybrali dátum 28. októbra 2020, pretože 2 a 8 dávajú spolu 10 a ja som sa narodil 10. októbra. Priatelia nám potom písali, že máme pekné fotky zo svadby, ale varovali nás, aby sme si nemysleli, že sa vyhneme oslave.

Ako zvládate v televízii aktuálnu pandemickú situáciu?

V prvom rade ľudí z produkcie veľa testujeme. Napríklad nedávno sme vyrábali vianočný program, každý, kto v ňom účinkoval, sa musel dať otestovať. Hostia aj ľudia, ktorí ich sprevádzali. Všetci. Samozrejme, nakrúcame množstvo vecí, kde sú stovky pracovníkov. Našli sa nejaké pozitívne prípady COVID-19, ale stopli sme výrobu a potom sa znova testovalo. Ne­existuje žiadny zaručený recept, vírusu sa nevyhneme. Musíme sa s ním naučiť žiť. Každá firma a krajina má prípady. Môžeme riziko znížiť, ale nie odstrániť ho. Do kancelárie môže prísť jeden človek na jedno oddelenie. Alebo maximálne štvrtina. Máme veľmi prísne pravidlá - dezinfekciu aj meranie teploty pri vstupe.

Napriek prísnym opatreniam ste mali v Markíze celkom veľa pozitívnych prípadov.

S prvými opatreniami sme začali ešte vo februári, ďaleko pred akoukoľvek karanténou a oveľa skôr než iné firmy. Spravili sme si vlastnú príručku, rozprávali sme sa so známym virológom z Nemecka. Povedal, že s opatreniami musíme začať čo najskôr, no nemáme si myslieť, že nebudeme mať žiadne prípady. Vravel som si, že ak všetko urobíme, ako máme, nebudeme ich mať, lenže vírus nerieši, či ide o riaditeľa alebo upratovačku. Pokiaľ ide o známe tváre Markízy, je to zaujímavé pre vašich čitateľov, ale nie pre koronavírus samotný. Musíme sa snažiť a nasledovať pravidlá. Musíme si dávať pozor, pretože spravodajstvo a produkcia musia bežať na plné obrátky.

Jedným z pozitívnych prípadov je aj nedávno zosnulý herec Štefan Kožka. Je možné, že sa nakazil počas nakrúcania seriálu Horná Dolná?

To presne nevieme, pretože Štefan Kožka aktívne hral aj v divadle Nová scéna a najväčším nebezpečenstvom je súkromný život. Ľudia na nakrúcaní nosia rúška, niekde dokonca aj rukavice, všetko je dezinfikované. Väčšie riziko číha na ceste do práce, v súkromí, na pive po robote. Naše prostredie je maximálne bezpečné, pretože máme manažéra, ktorý sa venuje práve koronaopatreniam. Bolo by smutné, keby sme zastavili naše životy. Keby sme nemali výrobu programov a vôbec prácu ako takú, a všetky firmy by zatvorili, všetko by skolabovalo.

Štefan Kožka s knižkou Horná dolná
Zdroj: MATEJ JANKOVIČ

Viete si predstaviť taký scenár? Že by ste museli zastaviť produkciu na oveľa dlhší čas?

Na jar sme nakrúcanie zastavili na tri mesiace.

Áno, ale aký dlhý čas nečinnosti by spôsobil Markíze vážne problémy?

Pre Slovensko by bolo skutočným problémom, keby výrobu zastavil Volkswagen. Pokiaľ oni vyrábajú, my pracujeme tiež. V konečnom dôsledku práve počas prvej vlny korony sme mali najviac divákov, pretože všetci boli doma. Ich počet nám narástol o tridsať percent, len sme nemali dostatok programov. Bolo to náročné. Viacerí pracovníci z produkcie museli mať voľno. Veľa z nich nezarábalo peniaze, takže to bolo pre nich skutočne zlé. Najprv sa všetci báli vírusu, no keď prišlo leto, už sa pýtali, či môžu znovu pracovať. Mnoho ľudí má príjem práve z televíznych se­riálov, takže je to veľký faktor. Vytvára veľa pracovných miest. Sme radi, že sme nemuseli počas krízy prepúšťať alebo znižovať úväzky. Je skutočne úžasné, že sa nám v týchto ťažkých časoch podarilo udržať tím pohromade.

Vy sa bojíte koronavírusu?

Nebojím sa, len som opatrný. Snažím sa vyhýbať kontaktom, udržiavam vzdialenosť, nechodím takmer na žiadne podujatia. Aj fotografie k nášmu rozhovoru sme dnes robili radšej vonku. Množstvo práce vykonávame prostredníctvom videokonferencií. Nepáči sa mi to, pretože som skôr spoločenský človek, rád sa s ľuďmi stretávam. Ale nakazili sa aj niektorí moji priatelia vo Viedni, ktorí sú mladí a športujú. Teraz majú desaťdňové horúčky. Jeden dostal vírus v lóži divadla, kde nie je medzi ľuďmi takmer žiadna vzdialenosť. Možno dvadsať centimetrov. Na podujatiach sa zúčastňujem, iba keď viem, že sú skutočne bezpečné.

Do akej miery ovplyvnila pandémia váš život?

Trávim čas v bratislavskom byte. Počas jarnej karantény som tu s tímom strávil štyri týždne. Potom som šiel na štyri týždne domov, keď bola Veľká noc.

Dochádzate?

Za normálnych okolností dochádzam, ale teraz je to v blokoch. Niekedy robím z domu, ale to je náročné.

Pracujete aj z postele?

(Smiech.) Nie, ale keď si dám iPad do záhrady, veľa ľudí mi hovorí, že je síce krásna, ale viete, takto by to nemalo byť. Raz sme boli pracovne v horách s peknou panorámou. Niektorým kolegom z kancelárie to nepripadalo fér.

Ako sa Rakúšania stavajú k pandémii a ako by ste ich porovnali so Slovákmi?

Mali by sme sa pozrieť na celoplošné testovanie. Slováci boli veľmi disciplinovaní, nasledovali inštrukcie a požiadavky svojich lídrov. V Rakúsku prebehlo masové testovanie dobrovoľne bez akéhokoľvek postihovania a zúčastnilo sa ho len desať alebo dvadsať percent. Niektorí Rakúšania sú veľmi aktívni a riadia sa pravidlami. Zaujímajú sa. Iným na veciach nezáleží, čo nie je dobré. Povedal by som, že je to rozdielne aj z hľadiska územia. Na niektorých miestach v Rakúsku si ľudia dávajú väčší pozor, na niektorých im je všetko jedno.

Ku ktorému prístupu by ste sa priklonili vy?

K zodpovednému a vhodnému vzhľadom na situáciu. Nemali by ste sa báť a „ostať visieť“ zamknutí v izbe. Je to nezmysel. No nemali by ste ani spievať v spevokole v nevetranej miestnosti alebo dovoliť si objímať sa s inými ľuďmi. Keď sa v Bratislave všetko znovu otvorilo, zrazu boli kaviarne preplnené a ľudia mali medzi sebou azda len desaťcentimetrové odstupy. Dokonca aj pri cestovaní sa môžete cítiť bezpečne. Boli sme v Grécku, kde nám často merali teplotu a dezinfekčné prípravky boli všade. Všetko bolo oddelené, v hoteli zrušili aj raňajkový bufet. Dá sa zaobchádzať so všetkým aj opatrne.

A keby ste si mali vybrať medzi rakúskym a slovenským prístupom?

Nemyslím si, že je v tom veľký rozdiel. Vo väčších mestách, ako je Bratislava či Viedeň, žijú ľudia pravdepodobne oveľa bližšie pri sebe než na vidieku. Sme susedia a máme čiastočne spoločnú minulosť. Pracoval som v dvadsiatich rôznych krajinách a sú medzi nimi veľké rozdiely, ako napríklad medzi Švédskom a Slovenskom. V Rakúsku zas žije veľa Slovákov. V kaviarni, kam chodievam v sobotu, pracuje jeden čašník zo Slovenska a vždy sa ma pýta na aktuálnu situáciu. Alebo na hercov. Rakúsko a Slovensko majú podobné aj mediálne prostredie. Máte krásnu krajinu, navštívil som u vás množstvo miest a stretol veľa priateľských ľudí. Takých, ktorí sa radi zabávajú, pijú aj tancujú. Spoznal som aj tých zlých. Napríklad takých, ktorí robia falošné zmenky a snažia sa zarobiť na tom.

Keď to spomínate, ako sa podľa vás vyvíja kauza Pavla Ruska a Mariana Kočnera?

Dúfame, že Najvyšší súd vynesie spravodlivý rozsudok. To je naša pozícia od začiatku. Preverovali sme tento prípad a myslíme si, že všetko je falošné. Chceme preto spravodlivý proces. No a potom človek číta správy o tom, že sa niekto snažil podniknúť kroky, aby súd vyzeral inak. Počítame s tým, že sa všetko posúdi korektne a správne. Všetko ostatné už bolo povedané. Chcú od nás poriadny balík peňazí a ak to bolo neoprávnene, ide o kriminálny čin a súd rozhodne.

Marian Kočner a Pavol Rusko boli odsúdení za falšovanie zmeniek TV Markíza na 19 rokov nepodmienečne. Kočner dostal aj peňažný trest vo výške 10-tisíc eur.
Zdroj: Archív

Pamätáte si na moment, keď vám tento prípad pristál na stole?

Dostal som e-mail od nášho právnika. Sprvu som bol šokovaný, lebo sme nevedeli, čo máme robiť. V ďalších týždňoch sme skontrolovali celý archív. Od začiatku nám boli niektoré veci podozrivé. Len čo sme zistili, že tieto veci nie sú na našej strane a všetko je vymyslené, začali sme s obrannými opatreniami. Bol som však zaskočený, pretože takáto situácia sa v príručke manažéra nenachádza. V Markíze máme veľmi dobrý tím. Naše účtovníctvo je v poriadku a sme transparentná spoločnosť. Naša predošlá materská spoločnosť bola niekoľko rokov na burze cenných papierov. Sú na nás kladené špeciálne požiadavky a podliehame prísnym auditom. Musíme pracovať v súlade so slovenským zákonom a v minulosti aj v súlade s reguláciami amerického trhu s cennými papiermi. Je neprípustné, aby sme niečo takéto prehliadli. Stačí malá chýbajúca faktúra a spúšťa sa interný audit. Máme veľmi vysoké štandardy.

Nemyslíte si, že táto kauza zatieňuje Markízu?

Nie, nemyslím si to. Väčšina ľudí vie, kto je kto. Majú radi Markízu, naše programy, hviezdy a majú radi, akí sme. Nie sme extrémni. Máme spravodajstvo, hranú tvorbu, ale aj zábavu. Netvárime sa, že produkujeme operu, ale nie sme ani nejaká braková televízna stanica. Máme ponuku pre každého v rodine. Ľudia nás majú radi a dôverujú nám. Myslím si, že je to špeciálne dôležité najmä v časoch koronavírusu. Počas jari sme pripravili veľa mimoriadne sledovaných programových špeciálov v hlavnom vysielacom čase, ale aj zaujímavých extra vydaní na tému korona. Ľudia sa informujú aj na našich weboch. Dôverujú nám, lebo vedia, že sme nezávislí a riadime sa faktmi.

Myslíte si, že do kauzy zmenky sa zamiešala aj politika?

Nie je dôležité, čo si myslím ja, ale že sa prípad vyšetruje. Je okolo neho veľa špekulácií, ale snažím sa na ne nesústreďovať.

Čo by sa stalo, keby Rusko a Koč­ner súdny spor vyhrali?

Potom zostáva len otázka, či nám materská spoločnosť alebo banka dajú peniaze, ktoré by sme museli zaplatiť.

Ako veľmi by to televízii ublížilo?

Naše finančné výsledky za rok 2019 sú verejné. Mali sme zisk, ale účet, ktorý by sme museli zaplatiť, by bol oveľa vyšší, takže by sme si museli požičať. Je to vysoká suma.

V Markíze ste už sedem rokov, snažili ste sa naučiť hovoriť po slovensky?

Viem povedať mnoho slov, ale vaša gramatika je nesmierne komplikovaná.

Nadávky?

Nie. Ovládam veľa slovenských slov, ale keď sa skloňujú, výrazne sa zmenia. Nikdy som nezačal s jazykovými lekciami, pretože som bol v prvom roku na Slovensku veľmi zaneprázdnený. Boli sme v strate, reštrukturalizovali sme celú spoločnsť, bolo to náročné. V konečnom dôsledku je naša firma medzinárodná, takže každý sa dohovorí aspoň angličtinou či nemčinou. Čítam slovenské webstránky pomocou Google prekladača. Poznám všetky najdôležitejšie správy. Poznám kultúrne pozadie krajiny. Viem, kto je s kým prepojený politicky aj osobne. Rozumiem kontextom aj témam, ale neviem dobre hovoriť po slovensky.

Prečo ste sa to nenaučili?

Ak by som chcel hovoriť skutočne dobre, musel by som sa učiť aspoň dve hodiny denne a bol by to náročný tréning. Musím robiť iné veci. Napríklad ak ide o nový seriál, prečítam si prvý scenár, ale to neznamená, že teraz kontrolujem každú epizódu Hornej Dolnej v najbližších desiatich rokoch. K prvej epizóde sme mali diskusiu o scenári aj vývoji postáv, ale to je všetko. Keďže som robil v mnohých krajinách, viem, že pas je pas, ale dobrý nápad nespočíva v národnosti. Dokonca ani na hierarchii. Niekto mladý môže mať lepšie nápady ako ľudia, ktorí pracujú u nás už dvadsať rokov.

NOČNÁ MORA Zakladateľ Markízy Pavol Rusko svojho nástupcu šokoval.
Zdroj: MICHAL SMRČOK

V kreatívnej časti našej práce je dôležité vyložiť všetko, s čím sa dá pracovať, a vybrať to najlepšie. Neexistujú pravidlá. Keď je niekto nahnevaný, nevrlý a vždy v zlej nálade, nemusí to automaticky znamenať, že nemá dobré nápady. Možno sa nebudem chcieť s takým človekom rozprávať, no môže mať námet na produkt na ďalších päť rokov. Nech je nahnevaný a nevrlý vo svojej kancelárii, kde sa zamkne, ale ten nápad si vezmem. (Smiech.) Kreatívny proces nie je štandard, lebo sa ho nedá štandardizovať. Nie sme továreň.

Hovoríte o čítaní pomocou Google prekladača, ale ako sledujete Markízu?

Nemám s tým problém. Keď máte Chart Show o najlepších futbalových hitoch alebo najlepších zamilovaných skladbách, je jednoduché tomu rozumieť. Možno iba nechápem niektoré vtipy do bodky. Sústreďujem sa skôr na nové programy alebo tie, ktoré prešli zmenou. Niektoré naše pracovné verzie programov majú titulky, takže keď chcem rozumieť naozaj všetkému, pozriem si ich s titulkami. Nemám však potrebu kontrolovať Adelu v Chart Show. Viem, že je vtipná.

Nehovorím o kontrole vašich zamestnancov, ale skôr o tom, či sledujete Markízu v rámci relaxu.

Rád relaxujem pri športe. Včera som videl zápas medzi Liverpoolom a Tottenhamom, ktorý bol fantastický. Nepotrebujete na to jazyk. Ale jedna vec bola pre mňa počas prvého lockdownu strašidelná. Pozeral som Vinnetoua s českým dabingom. Prvé vety boli pre mňa veľmi zvláštne. Hovoril som si, že to neznie veľmi po slovensky. Rozprával som sa o tom s naším manažérom pre televízne stanice, ktorý mi povedal, že je to klasika, a preto by sa to nemalo meniť.

Jedna vec bola pre mňa počas prvého lockdownu strašidelná. Pozeral som Vinnetoua s českým dabingom.
Matthias Settele

Kto v Markíze hovorí po anglicky najlepšie?

Viacerí. (Úsmev.) Zlatica Puškárová rozpráva dobre po anglicky. Viktor Vincze, Roman Juraško… Viacerí vedia aj po nemecky, ale používame angličtinu, aby sa tí, ktorí nerozumejú po nemecky, necítili v nevýhode.

Je nevyhnutné vedieť po anglicky, ak chce človek pracovať v Markíze ako moderátor?

Nie. Pri ľuďoch zo spravodajstva je dobré vedieť aspoň jeden cudzí jazyk, pretože musia sledovať medzinárodné spravodajstvo. Vrcholoví manažéri by mali vedieť po anglicky, keďže sme medzinárodná spoločnosť. Na jednom oddelení máme líderku, ktorá hovorí hlavne po nemecky, menej po anglicky. Ale pre svoju pozíciu je najlepšia, takže v konečnom dôsledku nejde o jazyk, ale o schopnosti.

Settele oceňuje kreativitu reportéra Jána Tribulu.
Zdroj: Facebook J. T. J

Koho by ste v rámci slovenského mediálneho sveta pripodobnili k Larrymu Kingovi?

To je ťažká otázka, keďže na daný formát programu je nás iba päť a pol milióna. Myslím, že máme mnoho dobrých novinárov. Páčia sa mi horské reportáže Janka Tribulu, ktorý je veľmi kreatívny. Keď robí reportáž o prvom snehu a príchode zimy, vždy má dobré nápady a pridá niečo navyše. Mám rád štýl Danice Kleinovej. Mne sa vo všeobecnosti páčia hlavne reportáže.

Napríklad kvôli Zlatici Puškárovej sme tu mali televízie z Belgicka, Nórska a Fínska, aby o nej pripravili reportáž. Skutočne sa dostala až za hranice. Máme tu množstvo rôznych rolí a keďže v spravodajstve vysielame denne 21 až 25 príspevkov, rôznorodosť je potrebná. Nemyslím si, že dobré vyrozprávanie príbehu je jednoduché. Človek na to potrebuje, samozrejme, aj talent. Nemyslím si však ani to, že je tu len jedna osoba, ku ktorej by sme mali vzhliadať.

A mimo Markízy nelovíte?

Ak máme otvorené pozície, ohlásime ich a kto k nám chce prísť, si nás nájde. Niekedy len súrne potrebujeme špecialistu, inokedy robíme kastingy. Aj vy môžete prísť, ale ak nebudete dobrý na nahrávke, bohužiaľ.

Už som sa na vašom kastingu zúčastnil a presne to bol môj prípad.

Keď som prišiel do Markízy, povedal som si, že chcem urobiť kasting na reportérov a iba dvaja boli zďaleka najlepší. Jedným z nich bol Viktor Vincze. Každý, kto videl jeho pásku, povedal, že bol fantastický a má pred sebou veľkú kariéru, ak sa tomu bude venovať. Ďalšou bola Katarína Kullová.

Takže ide o kasting a o to, či sa na danú pozíciu hodíte. Nelovíme. Ak chcete pracovať pre Markízu, musíte mať v sebe vášeň. Musíte mať radi toto prostredie. Nie je to len práca. Ak sa niekto na Markízu večne sťažuje a všetko je zlé, musíme sa rozlúčiť. Máme ťažkú prácu a veľa tlaku kvôli potrebe úspechu. Každé ráno prichádzajú výsledky sledovanosti, naplnenia očakávaní inzerentov a najnovšie aj výsledky prírastku predplatiteľov nového Voyo. Máme denné čísla s denným tlakom. Preto potrebujeme ľudí s iskrou a vášňou. Nemôžete byť neutrálni. Musíte mať radi Markízu, televíziu a online. Ak ste takí, nájdete si k nám cestu, aby ste nášmu úspechu prispeli.

Máte dobré vzťahy s konkurenciou?

Som tu sedem rokov a snažím sa nedávať negatívne vyjadrenia o konkurencii. Vzájomne sa re­špektujeme. Dobrý výkon akejkoľvek slovenskej produkcie je dobrý aj na to, aby sme mohli celkovo rozvíjať odvetvie a niektoré pracovné pozície ponechať, prípadne rozšíriť. Samozrejme, že je medzi nami aj súťaživosť, ale bez negatívnych emócií. Každý bojuje o svojho diváka.

Chvíľu kolovali klebety, že po zmene majiteľa skupiny CME (materská spoločnosť Markízy - pozn. red.) by ste mohli skončiť na poste riaditeľa Markízy. Čo by ste robili?

Mám zmluvu na dobu neurčitú, takže z mojej strany nie je dôvod na odchod. Markíza má skvelý tím, ktorý je veľmi úspešný. Ak ma niekto bude chcieť v budúcnosti vymeniť, nebude to ničím výnimočné. Medzi manažérmi je to bežné. Nerobil som si zatiaľ žiadne plány. Určite by som chcel veľa cestovať. Rozhodne napíšem knihy a z pracovnej stránky by som chcel robiť niečo kreatívnejšie. Hoci v mojej práci je aj kreativita, manažment má svoje špecifiká. Chcel by som sa posunúť na ďalšiu úroveň, len neviem, či to bude ešte možné. Mám päťdesiatštyri.

Petr Kellner, ktorého spoločnosť kúpila CME, je jedným z najbohatších mužov v regióne. Chceli by ste si s ním vymeniť miesto?

Nie, nikdy som si nechcel s nikým meniť miesto. Som šťastný s tým, aký som. Bol som šťastný aj ako mladý reportér s nízkym platom. Mal som krásne detstvo a mohol som študovať, čo som chcel. Dokonca sa mi podarilo mať prácu svojich snov. Všetko ostatné bolo v mojej kariére príjemný bonus. Nemenil by som to. Jasné, že mám teraz dobrú prácu, ale keď som bol študent, spal som v spacáku na pláži v Cannes. Ráno prišli policajti a snažili sa to tam vyčistiť od ľudí, ktorí tam nemali byť. Kým sme utekali, povedal som si, že raz si v Cannes kúpim hotelovú izbu, kde sa normálne vyspím. Teraz tam dvakrát ročne chodím na podujatia MIP TV a MIPCOM, ktoré sa týkajú nášho priemyslu.

Väčšinový vlastník PPF Petr Kellner.
Zdroj: PPF

Myslíte si, že na peniazoch záleží?

Ľahko sa to hovorí niekomu, kto ich má. Otázka je, aký život si urobíte. Potom, samozrejme, záleží aj na peniazoch. Ak máte rodinu s piatimi deťmi, záleží na každom cente. Ak každý deň bojujete o život a rozhodujete sa v potravinách, čo si môžete dovoliť, samozrejme, že na peniazoch záleží. Pre mňa peniaze nie sú podstatné. Keď som bol študent, celý týždeň sme jedli špagety so syrom a s tekvicovým olejom. Niekto priniesol ten olej, môj brat mal syr a jedli sme. Nemusím hovoriť, že všetky peniaze, ktoré sme mali, sme investovali radšej do piva.

Skúšali ste aj chlieb s kečupom?

Bol som členom mládežníckeho klubu v Kolpingu, kde bola aj kresťanská komunita. Mali svoj bowling. Pri poslednom východe mali chlieb s kečupom a majonézou. Stálo to jeden šiling. Bola to najistejšia cesta, ako sa najesť, aby sme sa potom veľmi neopili.

Začínali ste ako novinár. Nechýba vám práca v teréne?

Ale áno, samozrejme. Začal som v roku 1991 ako miestny reportér vo Viedni. Jedným z mojich najväčších príspevkov bol požiar v Hofburgu (niekdajšie sídlo rakúskej vlády - pozn. red.). Úroveň požiarneho poplachu bola na čísle 12, čo sa ešte nikdy predtým nestalo. Hlásil som sa odtiaľ naživo celú noc. Mesto uzavreli a evakuovali sa knihy z Národnej galérie. Brali ich policajti, tak sme sa smiali na tom, že nikdy predtým policajti nedržali toľko kníh v rukách.

Podnikol som niekoľko krokov, aby som sa stal, kým som, a každý z nich bol zaujímavý. Teraz som na druhej strane a niekto robí rozhovor so mnou. Stále je to pre mňa zvláštne, pretože ja by som chcel robiť rozhovor. Ale musím odpovedať.

Najbližšie sa môžeme vymeniť.

(Smiech.) Nemám s tým žiadny problém.

 Viac FOTO Matthiasa Setteleho v Markíze v GALÉRII 

Prečítajte si tiež: