Viac ako dva roky je súčasná vlády pri moci s tým, že minulý rok sa udiala výmena na poste premiéra, keď Eduard Heger nahradil Igora Matoviča. Ako hodnotíte ich výkon, darí sa im napĺňať aspoň niečo z toho, čo ľuďom sľúbili pred voľbami?

- Slovenská republika bola vystavená pandemickej kríze, teraz čelíme inflačnej, ekonomickej a súčasne bezpečnostnej kríze. Ale kríza je aj signifikantný znak súčasnej vládnej koalície, ktorá je v nej permanentne. Hoci mediálne sa hovorí vždy o konkrétnej kríze v súvislosti s konkrétnym problémom, tých sporov je tak veľa, že celé obdobie je poznačené krízou. Vládu za dva roky môžeme označiť ako vládu v kríze a čo sa týka toho, či sa niečo podarilo, tak by bolo nefér povedať, že sa nepodarilo.

Čo sa teda podarilo?

- Podarilo sa im do veľkej miery prejsť krízami, pretože Slovensko neskolabovalo, čo by možno niekto pri tom stave krízy mohol očakávať. Čiže dá sa to vnímať ako úspech. Podarilo sa, paradoxne, zlepšiť imidž Slovenskej republiky navonok. Ale keď ste sa pýtali na program, ktorý vládne strany dali, tak z tohto hľadiska sa niektoré očakávania rozhodne nenaplnili. Možno sa naplnia v budúcnosti. Niektoré čiastkové ukazovatele najmä pri reformách súdnictva či školstva sa podarilo nakoniec vo veľmi oklieštenej forme prijať. A na to, aký budú mať dosah, na to si ešte budeme musieť počkať. Určite však zlyhali v budovaní dôveryhodnosti v štát, lebo to sľubovali. A zlyhali v jednej z hlavných ideí, ktorou sa snažili získať mandát, a to bolo budovanie slušného Slovenska.

Ako to myslíte?

- Veľká časť ľudí očakávala zmenu politickej kultúry k lepšiemu. A k tomu nedošlo. Veľká časť ľudí očakávala, že slušné Slovensko bude právnym štátom, čo sa nedeje. Dokonca, paradoxne z úst ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, počúvame, že najnovšie kroky zo strany zvyšku vládnej koalície sú až flagrantným porušením právneho štátu. Nezbavili sme sa dedičstva minulosti a to je politika „našizmu“, teda ochrany našich ľudí. Nedošlo ani k zmierňovaniu konfliktov a napätia v spoločnosti. Naopak, situácia sa ešte zhoršila. Myslím si, že ani občania nevnímajú, že Slovensko je dnes slušnejším Slovenskom než bolo na jar 2018, keď hnutie s týmto názvom vzniklo, ale najmä na jar 2020, keď vznikla táto vláda.

Koaličné strany bez SaS schválili v zrýchlenom legislatívnom konaní takzvaný prorodinný a protiinflačný balíček Igora Matoviča. Podarilo sa to aj vďaka podpore poslancov kotlebovcov a exkotlebovcov. Narážali ste na toto?

- Určite áno, pretože strany vládnej koalície vstupovali do predvolebného boja aj s argumentom, že sa nebude spolupracovať so stranami, ktoré potierajú demokraciu a parazitujú na nej. Z tohto hľadiska posledné udalosti v parlamente a argumentácia niektorých politikov ukázala, že keď ide o ich vlastné záujmy - hoc prezentované ako boj za rodinu, ale primárne naplnenie svojich populistických predstáv -, sú ochotní porušiť aj tieto zásady. Celková nedôvera v politiku, jej falošnosť sa budú počas trvania tejto vládnej koalície ešte prehlbovať a budú, žiaľ, horšie.

Bývali to veľkí kamoši. Vzťah medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom sa pokazil až po tom čo si sadli do spoločnej vlády.
Zdroj: Picasa

Konflikt v koalícii, o ktorom ste hovorili, je najviac viditeľný medzi ministrom financií Igorom Matovičom a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom, ktorý trvá v podstate nepretržite od vzniku vlády. Aký dosah má takýto dlhodobý spor členov vlády na jej vnímanie verejnosťou?

- Paradoxné je, že hodnotový konflikt, čo sa týka sľubov daných pred voľbami smerom k očiste štátu od skrivodlivosti predchádzajúcej vlády Roberta Fica a reformám, je najmä medzi OĽaNO, SaS a Za ľudí, či dnes už skôr „bez ľudí“ na jednej strane a na druhej strane hnutím Sme rodina, ktoré blokovalo veľkú časť reforiem. Hodnotovo je teda konflikt medzi Sme rodina a zvyš­kom koalície, ale viditeľný konflikt, ktorý prehluší aj tento hodnotový, je medzi Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom. A ten je signifikantným znakom nefunkčnosti vládnej koalície.

Richard Sulík sa aktuálne vyjadril, že Igor Matovič má manickú fázu a musíme si počkať, kým sa z nej dostane. Líder OĽaNO dávnejšie nazval šéfa saskárov idiotom a v podstate na každej tlačovke na neho nakydá. Dá sa ešte hovoriť o nejakej úrovni ich komunikácie?

Je to nastavenie Igora Matoviča, ktorý tento štýl rétoriky zaviedol do slovenskej politiky. Krstným otcom vulgárnosti a hulvátskeho štýlu politiky je jednoznačne Igor Matovič rovnako ako krstným otcom antipolitiky vo všeobecnosti, ktorú reprezentujú aj fašisti v parlamente. Som presvedčený, že keby Igor Matovič neuspel v rokoch 2010 a 2012 vo voľbách ešte v SaS a potom samostatne, tak by ani neskorší úspech fašistov a celkovo antipolitiky nebol taký, aký dnes je. Oni dvaja politiku do tejto fázy dostali, sú jej reprezentantmi, sú jej znakmi. Je to nešťastie pre Slovensko, ale za to sú zodpovední voliči a oni by mali odmietnuť takýto štýl politiky. Prípadne členovia týchto strán, ktorí nesúhlasia s takou­to realizáciou politiky, by mali vymeniť lídrov. Pretože ak je ten spor medzi lídrami, ale nie je ideovo medzi stranami, tak to možno aj takýmto spôsobom vyriešiť.

Dokázalo by však OĽaNO prežiť výmenu Igora Matoviča na čele hnutia? Je to vôbec reálne?

Je taký bonmot, ktorý použil Mikuláš Dzurinda v názve svojej knihy: Kde je vôľa, tam je cesta. Keď by bola vôľa, možnosť tu je. Ale zjavne vôľa nie je. Ani medzi otcami a matkou zakladateľkou OĽaNO, teda tou prvou štvorkou politikov. Z nich najvýraznejší je trnavský župan Jozef Viskupič, ktorý síce kritizuje a ťažko, až trápne sa mu vysvetľovali posledné kroky Igora Matoviča. Ale nie je vôľa ani medzi tými, ktorí sú tvárami OĽaNO vo vláde a v parlamentnej politike. Všetci tí vrátane premiéra sú až veľmi servilní smerom k Igorovi Matovičovi. To znamená, že oni sami nechcú, aby OĽaNO bolo bez neho - zatiaľ. Za tých desať rokov fungovania Obyčajných ľudí a nezávislých osobností sa ukazuje, že to dnes nie sú ani obyčajní ľudia, ani nezávislé osobnosti. Sú to v prvom rade ľudia bytostne závislí od Igora Matoviča a jeho aktuálnych stavov. Čiže výmena na čele sa predstaviť dá, ale nemyslím si, že sa to reálne stane.