Rozhovor vznikol dve hodiny po tom, ako pristálo lietadlo z pracovnej cesty v Bosne a autorizoval ho cestou na pohreb Hansa-Dietricha Genschera do Bonnu. Pri pohľade do pracovného programu nabitého termínmi od rána do večera svietia biele miesta. To je čas, ktorý trávi v lietadle. Pre zriedkavý výskyt v domácnosti ho trinásťročná dcéra občas omylom osloví mami.

O tom, ako pre blížiace sa predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie (EÚ) straší ministerských kolegov školeniami, o bezpečnostných opatreniach, ktoré v lete obmedzia život obyvateľov a návštevníkov Bratislavy, či Slovensko bude prijímať migrantov zo Sýrie, ale aj o tom, aké vysoké pracovné nasadenie zvláda v súkromí jeho rodina, sa s ministrom zahraničných vecí MIROSLAVOM LAJČÁKOM (53) zhovárala ANKA LUČAIOVÁ.

Ako žije človek s takýmto naprataným pracovným programom?

Reálne nežije, lebo celý život je práca. Posledný voľný víkend som mal, neviem kedy, a najbližší voľný víkend sa skôr ako v júni nerysuje. Čoraz viac sa na nás pozerajú ako na krajinu, ktorá bude viesť Európsku úniu. Pokračujem v ministerskej funkcii, mám veľa rozpracovaných projektov, ozývajú sa mi zahraniční partneri, povinností je naozaj veľa.

A ja mám jednu nedobrú vlastnosť. Pokiaľ ide o prácu, ťažko hovorím nie, snažím sa vyhovieť ľuďom, keď majú záujem o návštevu, prijatie, rokovanie či moju účasť na podujatiach.

Koľko spávate?

Výsledkom je, že už si ani nepamätám, kedy som spal sedem hodín v kuse, a keď spím aspoň šesť hodín denne, som šťastný. Veľa času trávim vo vzduchu, ale vždy si beriem so sebou balík dokumentov. Ešte som nezažil taký dlhý let, aby som všetky papiere prečítal. A to som už bol aj na Novom Zélande.

Počas spiatočného letu človek číta podklady na veci, ktoré nás čakajú doma, pripravujem si verejné vystúpenia, človek sa nemôže postaviť a čítať z papiera so sklopenou hlavou. Takže veľa spoločného s normálnym životom to nemá. Ale aby to nevyzeralo, že sa sťažujem - baví ma to. Sám som si to zvolil.

Manželku (moderátorka RTVS Jarmila Lajčáková - pozn. red.) to tiež baví?

Manželku to baví dosť málo. Neexistoval by som bez nej, celá domácnosť je na jej pleciach. Aj ma to už niekedy štve, že dcéra ma niekedy oslovuje mami, že pri riešení problému, ktorý sa vyskytne, sa na mňa už ani neobracajú, lebo ja som element, ktorý doma skôr nie je, ako je. Sú sebestačné.

Ale uvedomujem si, že keby som nemal také úžasné zázemie, nemal by som šancu venovať sa práci v tej miere, v akej sa venujem. Moja manželka má obrovské pochopenie a toleranciu. Sú chvíle, keď má aj ona krízu, ale je to oprávnené. Myslím, že svojej rodine dávam výrazne menej, ako od nej dostávam.

Čiže vy riešite svetový mier a ona také „hlúposti“, ako je beh domácnosti, kam na dovolenku, ako vychovávať tínedžerku.

Áno. Aj také typicky „ženské“ veci, ako prehodiť zimné pneumatiky, opraviť niečo okolo domu. To, že som len nedávno identifikoval budovu, do ktorej moja dcéra chodí už dva roky do školy, ma ako otca veľmi nectí.

Ale zase, fakt je, že ich mám rád, a ony to vedia. Aspoň sa tým utešujem. A to ešte neprišlo ani predsedníctvo. Príprava je veľmi náročná, lebo platí - buď pripravený na to, na čo si sa nepripravoval. Príprava je na to, o čom vieme, že bude. Lenže každé predsedníctvo postretne aj niečo nečakané. Buď nejaká bezpečnostná kríza, terorizmus, migrácia, plynová kríza…

… vládna…

Tak to by bol gól do vlastnej siete. Čo verím, že nebude.

Čechom sa svojho času zadarilo.

Áno. Ale my touto cestou nechceme ísť. Treba však byť pripravený a okamžite reagovať, lebo všetky tváre sa upierajú na predsednícku krajinu a my musíme zaujať stanovisko v mene dvadsiatich ôsmich členských krajín Európskej únie. Nikdy neviete, čo sa kde na tejto planéte stane, a EÚ musí reagovať. A reaguje prostredníctvom predsedníckej krajiny.

Pozrite si video:

Prečo je predsedníctvo také dôležité? Nie je to len formalita?

Každý občan vie, že už dvanásť rokov sme členmi EÚ, že vďaka tomu sa krajina zmodernizovala a výrazne posunula dopredu, prišli zahraničné investície, ktoré vytvorili pracovné miesta, ľudia sa začali slobodne presúvať za štúdiom, prácou. Život u nás sa zmenil a sme lepšou krajinou.

EÚ má 28 členských štátov a tri hlavné inštitúcie. Európsky parlament, Európsku komisiu, čo je akýsi ekvivalent vlády, a Radu EÚ. To je najdôležitejšia inštitúcia, pretože tam sa prijímajú najvážnejšie rozhodnutia. Na čele rady je každých šesť mesiacov iná krajina. To je rotujúce predsedníctvo a každých štrnásť rokov sa na rad dostane tá istá krajina.

Za tie roky v EÚ je to teraz prvýkrát, čo prišiel rad na nás. Predsedníctvo je povinnosť, ktorá vyplýva z nášho členstva. Je to však zároveň obrovská príležitosť predstaviť Slovensko.

Aké povinnosti nám z toho vyplývajú?

Program je daný, záleží na nás, ako sa k tomu postavíme. Česi napríklad robili podujatia po celej krajine - lenže všade musíte mať adekvátnu rokovaciu miestnosť, tlmočnícke kabíny, ubytovanie, bezpečnostné opatrenia, televízne prenosy. Spolu s dopravou to nafúkne balík rozpočtu.

My sme zvolili opačný prístup, aby sme ušetrili peniaze. Všetko sa bude konať v Bratislave. Naše predsedníctvo nás bude stáť 70 miliónov eur. Na porovnanie, české stálo dvojnásobok, Poliakov stálo 120 miliónov, Maďarov okolo sto miliónov.

Sme schopní to v Bratislave kapacitne zvládnuť?

Áno, sme. Predsedníctvo sa odohráva v Bruseli, v Luxemburgu, v Štrasburgu a u nás v Bratislave. Budeme tu mať asi dvadsať podujatí, na ktorých sa budú zúčastňovať jednotliví ministri EÚ. A s tým zhruba dvesto podujatí pre expertov. Očakávame, že spolu s novinármi príde na Slovensko 20- až 25-tisíc ľudí. Je to obrovská príležitosť aj pre naše hotely, reštaurácie a celkovo pre turizmus.

Rokovania sa budú odohrávať v Redute. Je to prekrásna historická budova, koncertnú sálu prerobíme na rokovaciu miestnosť, ktorá spĺňa všetky požiadavky. Súčasťou rokovaní sú aj oficiálne obedy a večere, ktoré sa budú konať na Bratislavskom hrade. Zvolili sme alternatívu historickej Bratislavy. Som presvedčený, že sa to bude našim návštevníkom páčiť.

Aj Bratislavčanom sa to bude páčiť?

Dúfajme, že áno, aj keď ľudia sa môžu sťažovať na dopravné obmedzenia okolo miest, kde sa budú konať jednotlivé podujatia. Ale treba si uvedomiť, že v letných mesiacoch je Bratislava prázdnejšia, akcie sa nebudú konať každý deň až do konca predsedníctva, budú tu do polovice októbra. Inak je ťažisko rokovaní aj tak v Bruseli.

Takže, ako to bude s uzatváraním centra mesta?

To bude, len keď sa bude konať ministerská rada. Ministerských zasadnutí bude pätnásť. Čiže toľko budú trvať aj dopravné obmedzenia. Prechádza tým každá predsednícka metropola. Veríme, že občania to pochopia a bude to pre nich znesiteľné.

Nestačí, že už teraz hundreme na dopravné obmedzenia?

Tie síce súvisia s predsedníctvom, ale opravy ciest, ktoré tieto obmedzenia spôsobujú, už toto mesto potrebovalo ako soľ. Vláda vyčlenila 15 miliónov eur pre Bratislavu. Chceme, aby mesto vyzeralo pekne a aby návštevníci cítili, že prišli do európskeho hlavného mesta. Do toho spadá aj oprava ciest. Navyše si treba uvedomiť, že predsedníctvo sa skončí, ale opravené cesty tu ostávajú.

Nebude to pre nás nákladné?

Všetky expertné rokovania sa budú odohrávať v budovách, ktoré sú vo vlastníctve štátu, čiže ani to nevyvolá ďalšie náklady. Značná časť z tých 70 miliónov ostane na Slovensku, pretože všetky služby - či dopravné, stravovacie, ubytovacie, technické - objednávame od slovenských firiem.

Nerozumiem snahám nájsť na predsedníctve za každú cenu nejaký škandál. Desiatky ľudí už štyri roky pracujú na jeho príprave, aby sme pre Slovensko pripravili tú najlepšiu vizitku. Bude to najlacnejšie predsedníctvo z krajín V4. A okrem toho, Slovensko dostáva ročne z rozpočtu EÚ 1,67 miliardy eur. Ak raz za štrnásť rokov dáme na predsedníctvo 70 miliónov eur, doplácame na to? Nemyslím si, že áno.

Koľko ľudí ste museli prijať, aby sa zvládla príprava?

Nejde len o prijímanie nových ľudí. My sme preškolili viac ako tisíc odborníkov v štátnej správe - absolvovali prípravu v oblasti negociačných schopností, jazykové kurzy.

Pre celú štátnu správu sme dočasne prijali 380 ľudí, na ministerstve zahraničných vecí sme vytvorili celú sekciu 60 ľudí, v Bruseli sme zdvojnásobili počet našich diplomatov na viac než dvesto. To všetko je súčasť rozpočtového balíka 70 miliónov.

Školíte aj ministrov?

Pravidelne „straším“ kolegov, aby som ich zmobilizoval. Každý z nich bude viesť príslušnú radu a každého čakajú dve školenia. Prvé bude obsahové, druhé technické - ako predsedať ministerskej rade. Prídu experti z Bruselu a okrem toho celá vláda pôjde na spoločné zasadnutie s Európskou komisiou do Bruselu. Školí sa každý, od referentov až po ministrov.

Zaplatíte aj stážistov?Budú pomáhať dobrovoľníci?

Nebudeme ich platiť, budú pomáhať s obslužnými činnosťami. Komunikujeme s vysokými školami, hlásia sa nám študenti, majú veľký záujem. Slovensko je mladá a dynamická krajina a veľmi si prajem, aby aj naše predsedníctvo bolo také. Je tu množstvo práce, ktorú nevidieť.

Ale to, čo chceme, aby bolo vidieť, je, že Slovensko je kompetentné, má pripravených ľudí a nielen Bratislava, ale celé Slovensko ho využije na to, aby sme predstavili našu krajinu. Snažíme sa, aby predsedníctvo nebolo byrokratickým projektom elít, ale užitočné pre našich ľudí, aby sme doň zapojili čo najširšie vrstvy spoločnosti. Autorom predsedníckeho loga je mladý študent, grantmi podporíme projekty mimovládneho sektora, ktoré nejako súvisia s predsedníctvom, vieme pokryť až 95 percent financovania projektu.

Máme už vyše stosedemdesiat žiadostí. Ďalšia možnosť je záštita podujatia, môžu používať logo, ocitne sa na našej webstránke, je oň veľký záujem a prichádzajú žiadosti. Záujem prekonal moje očakávania, doteraz sme ich vybavili asi päťdesiat a každý týždeň prichádzajú ďalšie.

Bude Slovensko počas predsedníctva pôsobiť v pozícii vyjednávača pri riešení migračnej krízy?

Bolo by naivné, keby sme si mysleli, že počas predsedníctva budeme riešiť seba. Za hranicami dostávam otázky, ako slovenské predsedníctvo pomôže EÚ.

Úlohou predsedníckej krajiny je byť vyjednávačom, nemôžete agresívne presadzovať svoje návrhy. To by bol recept na katastrofu. Teraz ste sa vrátili z cesty v Grécku, Turecku a Berlíne. Funguje v praxi dohoda medzi EÚ a Tureckom o migrácii? Niet pochýb, že migrácia bude jednou z hlavných tém nášho predsedníctva. Aj preto som išiel do terénu, aby som videl, ako sa napĺňa dohoda, a urobil si vlastný obraz toho, čo nás čaká.

A ako to tam vyzerá?

Vyzerá to lepšie ako donedávna. Počet migrantov, ktorí prichádzali na grécke ostrovy, sa znížil viac ako desaťnásobne. Ak ich v minulosti prichádzalo denne tritisíc, teraz je to tristo.

Migranti sa vzdali cesty do Európy alebo im Turci účinne bránia?

Skôr to prvé. Nepúšťajú sa na cestu, lebo vedia, že ich vrátia. Samozrejme, niektorí to skúšajú. Nedávno sme na grécko-macedónskej hranici videli pokus o násilné prerazenie hranice a pokračovanie balkánskou cestou. Tá však je dnes už zatvorená. Prajem si, aby sme z pohľadu predsedníctva už nerobili krízové manažovanie, ale skôr aby sme strážili proces napĺňania dohody.

Jej súčasťou je dohoda jeden za jeden. Jedného migranta vrátime do Turecka, jedného Sýrčana z Turecka nám pošlú. Ktoré krajiny prijmú týchto ľudí?

Platia dohody a záväzky z minulosti, SR v tejto chvíli nie je súčasťou týchto dohôd. Pomáhame finančne, personálne.

A čo v budúcnosti?

Čo bude v budúcnosti, ukáže budúcnosť. Dôležité je, že povinné kvóty nie sú na stole. Ak nie sú mŕtve, sú určite v kóme. Aj keď je tu zrejmá snaha o ich oživenie. Fakt je, že kvóty sa nám teraz Európska komisia snaží vrátiť na stôl cez zadné vrátka - momentálne cez návrh komisie o aktualizácii Dublinu. Bitku o kvóty sme teda vyhrali, vojnu však zatiaľ nie.

My sme boli jedna z prvých krajín, ktorá sa proti nim postavila. A ukazuje sa, že nefungujú. Dnes zo 160-tisíc utečencov, ktorí mali byť rozdelení, je rozdelených zhruba vyše 1 100. Čiže ani nie jedno percento. Potvrdzuje sa to, čo sme hovorili od začiatku, že povinné kvóty sú nevykonateľné.

Rovnako sa potvrdzuje, že kľúčom k riešeniu je ochrana hraníc, dôsledná registrácia a návraty tých, ktorí nemajú právo žiadať o azyl. A to všetko je dnes oficiálna politika EÚ. My hovoríme to, čo sme hovorili pred rokom. Aj veľká časť európskych lídrov hovorí to, čo sme my hovorili pred rokom, ale vtedy ešte hovorili niečo úplne iné.

Bude sa počas predsedníctva prehodnocovať azylová politika?

Dublinský systém hovorí o tom, že žiadateľ o azyl je povinný požiadať oň v prvej európskej krajine, do ktorej príde. Nemá právo vyberať si, kam chce ísť a vyberať si akože lepšiu krajinu. Ten systém sa dnes neuplatňuje. Nie je normálne, aby hovorili Slovincom - my tu nezostaneme, nám sa tu nepáči, aby utekali z Francúzska do Veľkej Británie.

To nemá s azylovou politikou nič spoločné. Títo ľudia len hľadajú lepšie životné podmienky. Preto EÚ pristupuje k diskusii o úprave doterajších pravidiel, ktoré neboli stavané na takúto masovú migráciu. Hľadanie novej cesty v tomto smere „spadne“ aj do nášho predsedníctva.

Kam sa teda budú umiestňovať sýrski utečenci?

Sú krajiny, ktoré sa hlásia, že si ich zoberú, lebo majú integračnú tradíciu, zariadenia, územie. Princíp dobrovoľnosti je v poriadku. My protestujeme proti tomu, aby sa aplikoval systém, že „jedna veľkosť musí pasovať všetkým“. Každá z 28 členských krajín EÚ má iné východiská, niektoré sú bývalé koloniálne mocnosti, stáročia sú zvyknutí na prítomnosť ľudí z iných kontinentov a iných rás. Sú tu však aj krajiny bývalého sovietskeho bloku, ako sme aj my, ktoré boli uzavreté.

Viac než 95 percent cudzincov, ktorí žijú na Slovensku, sú občanmi únie. Zvyšok sú ľudia z bývalej Juhoslávie či bývalého ZSSR. My však prispievame inak, ponúkli sme Grécku 90 policajtov, čo je štvrtý najvyšší príspevok v rámci únie, ponúkame technologické prostriedky, monitorovacie lietadlo, expertov na snímanie odtlačkov prstov, pomáhame finančne. V celkovom balíku si Slovensko vedie dôstojne.

A stačí únii takýto príspevok? Nebude zase tlak na prerozdeľovanie?

Dnešná pozícia únie sa už mení tak, že sa približuje k našej pozícii, ktorú sme zaujali od začiatku. Napríklad v Gabčíkove pomáhame Rakúsku tým, že znášame časť ich nákladov na starostlivosť o žiadateľov o azyl, kým sa ich žiadosť v Rakúsku posudzuje. Rakúska strana si tento model pochvaľuje, únia nechcela o tomto modeli na začiatku ani počuť, lebo nebol v papieroch komisie.

Dnes už sa naň odvoláva ako na pozitívny príklad, ako si krajiny pomáhajú. Aj počas predsedníctva budeme robiť všetko pre to, aby európska azylová politika bola racionálna a udržateľná, aby sme nepísali na papier niečo, čo nemôže fungovať.

Európa bojuje s terorizmom. Bude počas predsedníctva, ktoré prinesie nebývalú koncentráciu zahraničných politikov v našom hlavnom meste, Bratislava viac exponovaná?

Osobne si to nepripúšťam ani si to nemyslím. Útoky idú na symboly západnej civilizácie. Brusel, Paríž, Madrid, Londýn. Nechcem znieť cynicky, ale výbuch v Bratislave nevyvolá takú pozornosť, ako vyvolal výbuch v Paríži. A zbabelým teroristom ide o toto - strhnúť na seba pozornosť.

Druhá vec je, že takýto čin sa nerodí z večera do rána, pohyb takýchto ľudí by bol monitorovaný. A po tretie, konanie ministerských rád a prítomnosť obrovského množstva vysokých predstaviteľov krajín EÚ má aj bezpečnostný rozmer, o ktorom sa na tomto mieste nebudem zmieňovať, ale profesionáli vedia, čo majú robiť - aj robia.

Pozrite si video: