Kým niektorí naši europoslanci odmietajú rozhovory preto, že im je zaťažko vyjadrovať sa k slovenskej domácej politike, progresívec Michal Šimečka zvolil inú cestu. Malé dieťa a korona ho „uväznili“ v domovine a k vláde je kritický až tak, že sa na Facebooku pohádal s Jožom Pročkom a ministrovi Krajčímu písal otvorený list. S europoslancom a poradcom prezidentky MICHALOM ŠIMEČKOM sa rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.

Váš otec bol komentátor českého časopisu Respekt, šéfredaktor Sme, dedo profesor. Stretávate sa s označením „synáčik“?

S tým sa až tak často nestretávam. Skôr počúvam, hlavne z konšpiračných stránok, že ľudia nenávidia môjho otca za jeho texty. Tak potom aj mňa, lebo to na mňa preniesli. Moje meno je v priestore fašisticko-konšpirátorskom dopredu zafixované ako „protislovenské“. Každého ovplyvňuje prostredie, v ktorom vyrastal. Mňa to predurčilo zaujímať sa o politiku, ale nemal som žiadnu protekciu. Zo Slovenska som odišiel, keď som mal 18, tak trochu aj preto, aby som sa postavil na vlastné nohy a nebol v tieni otca či starého otca. Nemám pocit, že by som nejako z ich kariéry ťažil. Po návrate som pomáhal založiť Progresívne Slovensko (PS), s ktorým moja rodina nič nemala.

Váš dedo bol do roku 1968 v komunistickej strane. Riešili ste to v rodine nejako?

Na starého otca mám len detské spomienky. Napríklad, že sa na mňa prísne pozeral, až kým som nezjedol celú večeru. Nemal som, žiaľ, možnosť rozprávať sa s ním o tom, lebo zomrel, keď som mal 5 rokov. Otvorene však o tom písal vo svojich knihách. Bol dieťaťom 2. svetovej vojny, prišiel počas nej o rodičov. Po tejto hrôze mnohí uverili, že komunizmus v spoločnosti môže niečo zmeniť, že to môže fungovať. Neskôr sa postavil proti okupácii v roku 1968., vyhodili ho zo zamestnania, dlho pracoval ako bagrista a šofér tatrovky, pre svoje texty bol rok vo väzení.

Čítali ste všetky jeho knihy?

Takmer všetky. Obhajoval ľudskú slobodu a hovoril, že pre ňu treba niečo obetovať. To je možno to, čo som si z rodinného odkazu zobral: bojovať za hodnoty má zmysel najmä vtedy, keď o niečo ide. Hovoriť, že sloboda a demokracia sú fajn, keď vás to nič nestojí, nie je úplne ono. Starý otec svoje názory kryl skutkami a to si na ňom veľmi vážim.   

Venoval sa hlavne sociálnej utópii. Hľadáte vy v strane recept, ako sa aspoň priblížiť k ideálu sociálnej rovnosti?

Jeho štúdie o utopistoch som čítal hádam v prvom ročníku univerzity. Nerovnosť tu vždy bude, vždy bola, nedá sa odstrániť. My v strane sa snažíme nie o absolútnu rovnosť medzi ľuďmi, ale o rovnosť šancí. To je to, čo by mala spoločnosť zabezpečiť. Preto som aj ja v politike. Ľudia majú rôzny talent alebo sú do rôznej miery leniví či aktívni. Musíme však mať všetci podmienky na to, aby sme rozvili, čo máme. Ľudia by nemali mať menšie šance len preto, že sa narodili mimo Bratislavy, či preto, že ich rodičia nemajú vysokú školu, alebo preto, že sú z akejkoľvek menšiny. Alebo nižší plat a horší kariérny postup len preto, že ste žena.   

Pripravovali ste sa na vládnutie, no Progresívne Slovensko zostalo    v mimoparlamentnej opozícii.

Na začiatku sme boli veľmi sklamaní a tiež sme to brali tak, že sme dostali lekciu z pokory. Dovtedy sme rástli v koalícii so Spolu, vyhrali sme európske voľby, naša podpredsedníčka Zuzana Čaputová bola zvolená za prezidentku, tak­že sme sa skutočne pripravovali na účasť vo vláde a v parlamente. Druhá vec je, že sme Progresívne Slovensko nezakladali ako stranu na jedno použitie. Pozerám sa na to tak, že niekoľko volieb sme zvládli úspešne, tie parlamentné sme prehrali, ide sa ďalej.

Takže ste si pofúkali kolená a staviate sa na nohy?

V PS prúdi nová energia. Vymenili sme vedenie, šéfom už nie je Michal Truban, ale predsedníčkou sa stala Irena Bihariová. Prieskumy ukazujú, že naši voliči sú nám verní. Snažíme sa prezentovať konštruktívnu kritiku vlády a prichádzať s alternatívnymi návrhmi. Koniec koncov, volilo nás 200-tisíc ľudí, nesmieme ich opustiť, ani keď sme aktuálne v mimoparlamentnej opozícii.   

Vaši predsedovia vedia zaujať. Michal Truban spôsobil rozruch      mladíckymi výstrelkami, Irena Bihariová nedávno na podporu fínskej premiérky ukázala fotku s hlbokým výstrihom a účinkovala tiež v sitkome Pumpa. Čo na to hovoríte?

Ten seriál som nevidel, ale myslím, že to, čo robí, patrí k politike. Ak je niekto predsedom strany, musí byť viditeľný. Čo sa týka jej fotky v saku, tak je to plne v súlade s tým, čo PS presadzuje: rodová rovnosť, zastávanie sa žien, ich slobody, ak sú proti nim hlúpe narážky a vtipy. Je to odľahčenejšia forma, ako podať tento odkaz, ale na to chcela svojím postojom fínska premiér­ka poukázať: žena môže byť sebavedomá, krásna, trochu odhalená a súčasne úspešná profesionálna politička. Nie je na tom nič zlé, ja to plne podporujem.

Na snímke Michal Šimečka, DPhil. , slovenský výskumník, novinár a politik, od roku 2019 poslanec Európskeho parlamentu. Je jedným zo zakladajúcich členov centristicko-liberálneho hnutia Progresívne Slovensko, v ktorom zastáva funkciu podpredsedu.
Na snímke Michal Šimečka, DPhil. , slovenský výskumník, novinár a politik, od roku 2019 poslanec Európskeho parlamentu. Je jedným zo zakladajúcich členov centristicko-liberálneho hnutia Progresívne Slovensko, v ktorom zastáva funkciu podpredsedu.
Zdroj: MICHAL SMRČOK

Radíte ešte Zuzane Čaputovej?

Už skôr sporadicky, hlavne preto, že mám veľa práce ako europoslanec. Píšeme si však, voláme si, ak treba prebrať nejaké zahraničnopolitické témy.

Počas volebnej noci sa v priestoroch vašej strany ukázala aj mladšia dcéra Zuzany Čaputovej Ema. Iba vás prišla podporiť alebo má aj politické ambície?

Nie, o takých ambíciách naozaj neviem.   

V poslednom čase žijete v Bratislave. Preto intenzívnejšie komentujete domáce politické dianie?

To, že som teraz viac v Bratislave, súvisí s koronou, obmedzeniami aj s tým, že sa mi nedávno narodila dcéra Táňa a nechcem v tom nechať partnerku samu. Užívam si kočíkovanie, všetku starostlivosť o malú. Áno, tým, že som viac doma, skutočne viac prežívam aj domácu politiku.     

Je pre europoslanca komentovanie domácej politiky jediný spôsob, ako sa zviditeľniť vo svojej krajine?

Europoslanec nemá byť tým, kto odíde po voľbách do Bruselu a už o ňom nikdy nik nepočuje. Má sa zastávať našich občanov, vyjadrovať sa k vnútropolitickým témam, byť aktívny v našom priestore. Európska politika je slovenská politika, je to veľmi úzko prepojené.

Keď sledujete dianie v EÚ a    vidíte situáciu u nás, kde by ste nás zaradili, čo sa týka šikovnosti zvládania krízy s vírusom?

Nová vláda vhupla do rozbehnutej pandémie. Mala to ťažké, to jej neupieram. Prvú vlnu zvládla celkom dobre, patrili sme k najlepším v Európe aj preto, že sme veľmi skoro zaviedli prísne obmedzenia. Na druhú vlnu sme sa, žiaľ, nepripravili napriek tomu, že mnohí odborníci pred jej silou vystríhali. Viaceré štáty, napríklad Dánsko, sa na to pripravili lepšie. Majú viac vybavenia, lepšie trasujú, posilnili kapacity v nemocniciach, občania veria vláde. Igor Matovič sa vybral cestou plošného testovania. Vďaka obrovskému nasadeniu samospráv, zdravotníkov a vojakov sa to organizačne podarilo, ale až čas ukáže, či to Slovensku prinesie aj reálne epidemiologické zlepšenie.

Sme najhorší v rozdávaní pomoci zatvoreným prevádzkam, ľuďom z kultúry, živnostníkom?

Medzinárodné porovnania ukazujú, že vláda je druhá najlakomejšia v EÚ, hneď po Rumunoch. Pritom ide o každý deň, špeciálne teraz v druhej vlne, keď ľudia minuli svoje finančné rezervy v prvej vlne. Pomalá a komplikovaná ekonomická pomoc ľuďom bez príjmu je zlyhaním vlády. Tá im opatreniami berie obživu, má teda povinnosť kompenzovať ich. Jednoducho a rýchlo. Nemôže to byť tak, že majú vypočítavať, aké mali tržby, dohadovať sa s úradníkom. Musí to byť rýchle.

Vy sa celkovo so stranou OĽaNO neobľubujete...

Naopak. Som veľmi rád, že nepokračuje banda zlodejov a podvodníkov okolo Roberta Fica či Andreja Danka. Veď nakoniec aj my v PS by sme možno s OĽaNO spolupracovali, keby sme dostali o 900 hlasov viac vo voľbách. Verím, že má dobrý úmysel, ale pomalá finančná pomoc ľuďom, ktorých štát svojimi nariadeniami obral o prácu, je veľké zlyhanie.

Veľmi skoro ste kritizovali ministra zdravotníctva. Je Marek Krajčí slabší ako jeho kolegovia v EÚ?

Pozrite sa do Česka, tam už cez pandémiu vymenili dvoch ministrov a v súčasnosti ministrov zdravotníctva kritizujú v každej krajine. Je to náročné, každý minister by bol na odstrel po nejakom období pandémie. Kardinálny problém Slovenska je, že rezort podcenil druhú vlnu. Či je to na odvolanie ministra, je druhotná otázka. To si musí vyriešiť vláda. Paseka je už na svete, pritom všetci vedeli, že treba posilniť kapacity úradu na vyhľadávanie kontaktov nakazených, zaškoliť ľudí, aby vedeli ovládať pľúcne ventilátory... Stále nie je apka, ktorá mala byť. Za to všetko nesie zodpovednosť ministerstvo zdravotníctva.

Úrady ľudí mätú. Chcú pokutovať tých, ktorí prišli počas lockdownu na dohodnuté stretnutie na mestskom úrade.

To je ďalší zásadný problém. Komunikácia nie je zvládnutá. Pred pár týždňami celé Slovensko riešilo konflikt medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom o tom, čo sa kedy má zavrieť. Dnes je to jedno, je to zbytočnosť. Sme v inej fáze. Hádajú sa, majú osobné spory a pritom by mali hľadať spoločné riešenia, prezentovať ich jasne, nie takto. Lebo spôsob, akým to robia, podkopáva dôveru ľudí v politiku.   

Kardinálny problém Slovenska je, že rezort zdravotníctva podcenil druhú vlnu. Či je to na odvolanie ministra, je druhotná otázka.
Europoslanec Michal Šimečka

Aké máte kompetencie vystupovať, kontrolovať našu vládu ako europoslanec?

Mám prístup do európskeho výboru na jeho rokovanie. S ministrom zahraničia máme tiež pravidelné stretnutia, spoločne sme vyvinuli tlak v prípade smrti Jozefa Chovanca a jej vyšetrovania. K témam, ktoré sa týkajú mojej agendy - napríklad ochrana právneho štátu - sa stretávam aj s inými členmi vlády, napríklad s ministerkou Kolíkovou zo spravodlivosti. Mám však pocit, že inde sú europoslanci viac súčasťou domáceho diania, ako je to zvykom na Slovensku.

Ako zatiaľ zvláda Slovensko bruselské európske rokovania? Premiér Matovič nešiel na rokovanie o migrácii len preto, že v Bratislave prijal ukrajinského prezidenta, ministra Mičovského tiež kritizovali, že viaceré stretnutia vynechal.

Nie je problém, ak nejaký minister vynechá niektoré zasadnutie rady. Čo sa týka necestovania premiéra na konkrétne rokovanie, to hodnotím, paradoxne,    pozitívne. Lídri V4 tam kritizovali nový kompromisný návrh Európskej komisie o migrácii. To, že tam nebol Igor Matovič, je dobré, lebo lídri V4 nie sú ľudia, s ktorými chceme byť veľmi často videní.

Takže vás vlastne tešia kroky vlády v Bruseli?

Celkovo si myslím, že čo sa týka európskej a zahraničnej politiky, táto vláda je krok vpred. Je proeurópska a má správne hodnoty v zahraničnej politike: je jednoznačné, kto sú naši partneri. Táto vláda nemá Andreja Danka, ktorý sa klania v Moskve. Špeciálne by som pochválil postoj Slovenska k Bielorusku.

Tak aký je problém?

Na môj vkus by premiér mohol byť trochu ambicióznejší najmä v oblasti klimatických cieľov alebo v oblasti ochrany právneho štátu. Čím slovenské meno v Bruseli trpí, je asociácia s krajinami V4. Čakal by som väčšie vyhranenie premiéra aj ministra zahraničných vecí voči politike Viktora Orbána či PiS v Poľsku. To sa vníma v EÚ toxicky. No a Slovensko je s nimi v jednej skupine, čo nás trochu hádže s nimi do jedného vreca.

Nedávno dobrú spoluprácu medzi Českom a Maďarskom chválila šéfka komisie. Maďari poslali Čechom pľúcne ventilátory.

Samozrejme, že V4 je dobrá vec a vzťahy medzi našimi národmi budú vždy blízke. Maďarsko nám teraz poslalo zdravotníkov na plošné testovanie a my by sme preň mali byť rovnakou oporou. Prehlbujme vzťahy v oblasti kultúry, pomáhajme si, ale nebuďme alternatívou Európskej únie. V4 pôvodne vzniklo na posilnenie integrácie v rámci EÚ, nie ako jej vnútorný protipól. Maďarská vláda dnes robí deštruktívnu politiku, porušuje ľudské práva svojich občanov a narúša jednotu EÚ. My musíme mať záujem byť demokratickou krajinou a nie byť na okraji.

Máte pocit, že sme?

Súčasná vláda získala mandát aj pre silný protikorupčný étos. Najdiskutovanejšou otázkou v súčasnosti v Európe je, či obrovské prostriedky, ktoré v najbližších siedmich rokoch dostaneme z EÚ, budú podmienené dodržiavaním princípov právneho štátu. To znamená nezávislé súdnictvo, prokuratúra, polícia. Čakal by som od premiéra a od predsedu strany, ktorá bola antikorupčná, že povie áno, poďme to zariadiť tak, aby sa eurofondy nekradli. Sú to aj naše peniaze, potrebujeme si to postrážiť. Zdá sa mi, že je buď ticho, alebo hovorí, že je to bič na Poľsko a Maďarsko a nechce byť toho súčasťou. V tomto nemá žiadne ambície, pritom je to návrh, ktorý podporuje väčšina členských krajín. EÚ nemôže zatvárať oči pri členských štátoch, ktoré pošliapavajú základné princípy demokracie a ľudské práva. Musíme s tým niečo robiť.

Na snímke Michal Šimečka, DPhil. , slovenský výskumník, novinár a politik, od roku 2019 poslanec Európskeho parlamentu. Je jedným zo zakladajúcich členov centristicko-liberálneho hnutia Progresívne Slovensko, v ktorom zastáva funkciu podpredsedu.
Na snímke Michal Šimečka, DPhil. , slovenský výskumník, novinár a politik, od roku 2019 poslanec Európskeho parlamentu. Je jedným zo zakladajúcich členov centristicko-liberálneho hnutia Progresívne Slovensko, v ktorom zastáva funkciu podpredsedu.
Zdroj: MICHAL SMRČOK

Monika Beňová hovorí, že sankcie by neboli sankciami voči vládam, ale voči občanom.

Nebudú pykať obyčajní ľudia. Dokonca to ani nie sú sankcie, čo sa navrhuje. Z fondu obnovy na reformy sa jednoducho štátom, ktoré flagrantne porušujú princípy právneho štátu, odoberie správa čerpania fondov. Ak nemáte nezávislých prokurátorov a justíciu, tak máte oveľa väčšie riziko, že sa tie prachy ukradnú. A v Maďarsku sa reálne kradnú. My daňoví poplatníci, moja dcéra, ktorá bude raz naše dlhy splácať aj za Maďarsko, dávame peniaze nejakým oligarchom a nik to nevyšetrí, lebo nemajú nezávislú políciu. Jediné, čo chceme, je, aby sa v prípade systémových problémov odobrala kontrola nad európskymi financiami maďarskej vláde. To neznamená, že štát, firmy, občania o peniaze prídu. Len ich nebude prerozdeľovať skorumpovaná oligarchická maďarská vláda.   

Vy zrejme problém s vyjadrovaním v angličtine nemáte, ale často sa angličtina našich europoslancov či ministrov kritizuje. Čo vo vás vyvolalo video Igora Matoviča „one time, next time“?

Keď som ho videl prvýkrát, tak som si povedal, že to naozaj nie je šťastné a aké by bolo skvelé mať premiéra, ktorý hovorí do svetových médií suverénnou angličtinou. Ale nepreceňoval by som to. V europarlamente je aj v rade ministrov mnoho takých, ktorí sa necítia isto v angličtine. Nie je hanba mať prekladateľa. Pozerajme sa na obsah, na to, ako presadzuje slovenské záujmy.

V tom videu je však aj ďalší prvok vlastný Matovičovi. Klíma je vážna vec a on akoby tému zľahčoval slovami: „Budeme zelenší ako stromy.“

Už vieme, že to je premiérov štýl vyjadrovania, ja by som mal iný. Špeciálne, keď sú to vyjadrenia, ktoré smerujú do zahraničia. Z toho vtipu by som nerobil drámu, keby bolo jasné, že zelenú politiku na Slovensku naozaj realizujeme. Ak by sme ju robili, bolo by mi jedno, či sa to komentuje s humorom a v akom jazyku.

Rázne ste boli proti nominácii Petry Krištúfkovej za splnomocnenkyňu vlády. Kritizovali ste aj jej súkromný život. To je fér zo strany liberála?

Splnomocnenec pre sociálne veci musí mať znalosť o tom, ako funguje štát, pracovný trh. Špeciálne teraz, v neistom čase. Ak by to bol človek, ktorý berie svoj mandát vážne, mal by mať aspoň základnú kvalifikáciu. Petra Krištúfková ju nemala. Nakoniec si to sama vláda uvedomila a Krištúfkovú nevymenovala.

Premiér povedal kedysi vášmu vtedajšiemu lídrovi, že keby on previedol majetok na manželku, zostal by s holým zadkom. Smiali ste sa potom v strane na problémoch Igora Matoviča s investíciami jeho ženy?

Spomínam si na tú diskusiu. Bolo pár dní pred voľbami, od Igora Matoviča to nebolo korektné. Ale určite nemáme žiadnu zášť za to, že sa vtedy osopil takto na Michala Trubana. O politike takto neuvažujeme. Je na premiérovi, aby podozrenia okolo investícií svojej manželky vysvetlil.

Mohlo by vás zaujímať: