Strana Za ľudí sa rozpadne alebo sa jej podarí výmena predsedníčky? 

Strana Za ľudí bola odsúdená na rozpad v momente, ako kapitán zbabelo opustil loď. Za ľudí bola od začiatku strana bývalého prezidenta, lenže ten vo volebnej súťaži nepresvedčil. Je iné nechať sa voziť v prezidentskej limuzíne, nad hlavou mať svätožiaru hlavy štátu a potriasať ruky bez reálnej politickej zodpovednosti a iné je diskutovať s politickými protivníkmi, ktorí na neho vytiahnu možno aj to, čo nie je pravda. Tak ako stranu založil, mal ju po svojom odchode aj rozpustiť. Od tohto momentu sa strana trápi a prakticky opakuje presne to, čo rôzne podobné strany pred ňou, či už išlo o SOP, ANO, alebo Sieť. Za ľudí je strana na jedno použitie a doteraz ma nepresvedčila o opaku.

Dušan Velič kritizoval veľmi tvrdo odídencov a povedal, že im všetkým šlo o stoličky, ktoré si strana rozdelila pred voľbami a nedostali ich nakoniec pre slabý výsledok v urnách.

Viaceré politické strany zápasia s podobným problémom. Pozrime sa len na osud PS a strany Spolu. Kandidátka plná hviezd, ale keď sa vo voľbách ukázal skutočný potenciál strany, zbehli ako zbabelí vojaci na východnom fronte. Načo do politiky išli? Rovno chceli byť ministrami? Keby začali lepením plagátov, mali by pre politiku lepšie pochopenie. Situácia v strane Za ľudí je podobná. Strana ide dolu vodou, niektorí sa už teraz rozhliadajú po lepšom „fleku“, aby si tým zaistili vlastnú politickú budúcnosť. Čo tam po tom, že u niektorých to už bude ich tretí alebo dokonca štvrtý kabát. Súťaž medzi Kolíkovou a Remišovou je podobný ako kedysi v SDKÚ medzi Žitňanskou a Frešom. Strana už bola odsúdená na zánik, ale miestni aktéri to akosi nechceli pochopiť. 

Skončí Veronika Remišová ako Radoslav Procházka? 

Dať to na Procházku, teda pol na pol, zľudovelo ako metafora pre politickú korupciu. Remišová sa v tomto ohľade zdá čestnejší človek. Obaja však majú jedno spoločné. Nedokážu manažovať politickú organizáciu. Svojho času, keď Daniel Lipšic odchádzal z KDH, Procházka s ním odmietol ísť, pretože Lipšicovi nechcel nosiť vodu. Nuž, ambície boli väčšie ako reálne schopnosti. Niekoho predchádza povesť, Procházku predchádzali ambície. A tak nejako to je aj u Veroniky Remišovej. Obaja urobili fatálnu chybu, že mali príliš veľké ambície a minimálny zmysel pre sebareflexiu. Lenže keby ostali pri nosení vody, sú z nich dnes oveľa väčšie hviezdy.

Viac FOTO Veroniky Remišovej v GALÉRII