Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Takmer päťdesiat rokov píše knihy pre deti. Hnevá ho, že slovenský jazyk sa v&nbsp;školách stal najmenej populárnym predmetom, predbehol dokonca matematiku. „Je to nielen paradox, ale aj veľmi smutné. Veď deti hovoria materinským jazykom od útleho detstva,“ pripomína spisovateľ a&nbsp;textár, ktorý vydal vyše stovky kníh pre deti i&nbsp;dospelých a&nbsp;napísal množstvo textov piesní, a&nbsp;to najmä pre Paľa Haberu a kapelu Team. Vytvoril viacero inovačných konceptov vzdelávania a&nbsp;ako „lietajúci učiteľ“ pôsobí na viacerých školách. Jeho angažovanie na poli vzdelávania pokračuje. DANIEL HEVIER (67) v&nbsp;rozhovore s&nbsp;MONIKOU MIKULCOVOU porozprával, v&nbsp;čom vidí problém súčasnej výučby slovenčiny a&nbsp;ako by sa aj vďaka jeho projektu Tajomstvo slov mohla stať „úžasným dobrodružstvom“.

Ako sa zmenil vzťah žiakov k&nbsp;učeniu materinského jazyka počas niekoľkých desaťročí?

Čoraz viac im tento predmet spôsobuje problémy. Nemajú ho radi, preberajú veľa zbytočného učiva a&nbsp;&nbsp;detailov. Veľa však závisí aj od pedagóga – dobrý učiteľ dokáže ten odpor zmeniť. Neraz radšej siahnu po anglických knižkách než slovenských, pretože sú pre ne ľahšie. Aj učiteľská obec je rozpoltená. Niektorí kolegovia nemajú radi novoty a&nbsp;&nbsp;trvajú na tom, že deti sú lenivé, máme na nich nízke nároky a&nbsp;&nbsp;mali by sme byť prísnejší, lebo veď aj my sme dostávali domáce úlohy a&nbsp;&nbsp;známky. Myslím si, že my dospelí, rodičia aj učitelia, máme čo naprávať.

Takže stále sme sa v&nbsp;školstve a&nbsp;vo výučbe slovenčiny neposunuli vpred a&nbsp;neprispôsobili dobe?

Áno, tento predmet zaostáva za potrebami 21. storočia. Deti budú na najbližšie roky potrebovať úplne iné zručnosti. Lenže my ich v&nbsp;nich nepodporujeme, zotrvávame v tereziánskom školstve. Učiteľ je tým, kto dáva informácie, ktoré uzná za vhodné, a&nbsp;od detí sa očakáva, že ich budú poslušne reprodukovať. A&nbsp;to je ich celý výkon. Vo svetovom meradle vidíme, že sme stále na chvoste.

Čo robí žiakom na hodinách materinského jazyka najväčší problém?

Nedokážeme ich motivovať, aby sme im ukázali, že slovenčina je brána aj k&nbsp;iným predmetom, k&nbsp;cudzím jazykom, ba dokonca k&nbsp;matematike. Učitelia mi hovoria, že horšie výsledky v&nbsp;tomto predmete nesúvisia s&nbsp;tým, že by mali žiaci nedostatočné matematické myslenie, ale nevedia si napríklad po slovensky prečítať zadanie slovnej úlohy. Takže by sme ich mali motivovať, že materinský jazyk budú potrebovať pre úspešný a&nbsp;šťastný život a&nbsp;nie je niečím, čo sa učia kvôli škole. Často opakujem citát Európskej komisie, ktorá v&nbsp;jednom svojom dokumente vyhlásila, že najdôležitejšou zručnosťou pre budúce obdobie nie je ani finančná gramotnosť či technológie, ale komunikácia v&nbsp;materinskom jazyku. To je úplný základ, od ktorého sa všetko odvíja.

„Keď dieťa dobre číta, vie sa vyjadrovať a&nbsp;cibrí sa v&nbsp;tom, tak gramatiku vie aj bez učenia.“

Neraz ste spomínali, že deti sa dokážu naučiť dvadsať ťažkých ná­zvov dinosaurov, ale rozlíšenie desiatich slovných druhov im robí problémy. V&nbsp;čom to je?

Už mi hlásili, že ovládajú aj osemdesiat druhov. Ani som nevedel, že ich je až toľko. (Smiech.) Deti sa dokážu naučiť všetko. Len v&nbsp;tom musia vidieť význam a&nbsp;pochopiť, na čo im to bude. Ľudský mozog funguje tak, že stále niečo triedi, aj slová. Ukazujem im, že je to úžasná zábava, dobrodružstvo, relax a&nbsp;že slová môžu byť taký Minecraft.

Na čo všetko sa zameriava váš projekt Tajomstvo slov?

Na celú gramatiku, ktorá sa v&nbsp;škole preberá. Je tam etymológia, homonymá, synonymá, slovné druhy, všetko, čo budú potrebovať, ale podané inak, ako sa to bežne učia.

Áno. Chodím po kníhkupectvách, vidím tam všelijaké encyklopédie o&nbsp;zvieratách, o&nbsp;čomkoľvek a&nbsp;žiadna taká kniha nie je o&nbsp;slovách. Myslím si, že to dokážem podať rovnako zaujímavo, aby to deti čítali ako inú pútavú publikáciu či už o&nbsp;histórii, alebo o&nbsp;futbale.

Tým, že deti nastupujú do školy múdre, vedia prirodzene časovať, nehovoria nesprávne pády, hovoria po slovensky na takej úrovni ako dospelí, aj keď majú obmedzenejšiu slovnú zásobu. No a&nbsp;my ich potom degenerujeme, lebo nestaviame na tom, čo vedia, ale vraciame sa k&nbsp;písmenkám, slabikám. Teraz je v&nbsp;civilizovanom svete okolo nás trend, že najdôležitejšia z&nbsp;tohto predmetu je komunikácia, to, čo sme voľakedy volali sloh. Potom nasleduje literatúra. Gramatika je vlastne až na chvoste, popri tom všetkom. Keď dieťa dobre číta, vie sa vyjadrovať a&nbsp;cibrí sa v&nbsp;tom, tak gramatiku vie aj bez učenia.

Takže nie ste zástancom memorovania, definícií slovných druhov, rapotania znelých a&nbsp;neznelých spoluhlások?

Určite nie. To by mohlo byť na stredných školách alebo pre deti, ktoré chcú chodiť na lingvistiku a&nbsp;študovať na filozofických fakultách. Určite to nepotrebujú vedieť žiaci základných škôl. Intuitívne poznajú, čo sú napríklad zvieracie prídavné mená, ale nepotrebujú to definovať. Poviem vám, akú ďalšiu knižku chystám, keď dokončím Tajomstvo slov. Bude mať názov Napísal som sto kníh, z&nbsp;toho veľa básnických zbierok, a&nbsp;vôbec neviem, čo je to epizeuxa. Prečo by to mali vedieť naše deti? Taký dlhý názov bude mať. Opýtajte sa svojich detí, či vedia, čo je to epizeuxa. Toto sa učia v&nbsp;škole a&nbsp;dokonca je to aj v&nbsp;testoch. Chcem svojím dielom prispieť k&nbsp;tomu, aby sa deti bavili a&nbsp;pritom spoznali viac. Pani učiteľka sa menej nadrie a&nbsp;výsledok bude efektívnejší. Ponúknem aj veľa hier, ktoré sa rodičia môžu s&nbsp;deťmi zahrať doma, na výlete či v&nbsp;aute, a&nbsp;tak ich zábavnou formou vzdelávať v&nbsp;slovenčine. Deti chcú vedieť, sú zvedavé, len im musíme dať príležitosť pochopiť, že to budú vo svojom živote potrebovať.

Odkiaľ beriete inšpiráciu na vytváranie vlastných projektov výučby a&nbsp;hier?

Mám dva zdroje. Jedným sú deti, učitelia a&nbsp;rodičia, pretože chodím často na besedy a&nbsp;stretnutia. Druhým je ten Dano, ktorý bol tiež štvrták, piatak, ôsmak. Presne viem, čo ma zaujímalo, čo ma nudilo a&nbsp;čo som so zaťatými zubami prešiel. Takže aj toho Dana mám stále v&nbsp;sebe.

Doba sa však zmenila. Mohla vzťah k&nbsp;slovenčine narušiť aj digitalizácia, svet internetu a&nbsp;počítačových hier s&nbsp;vlastným jazykom, ktorým deti komunikujú medzi sebou?

Napadol mi teraz taký príklad – mohlo narušiť vzťah národa k&nbsp;bicyklovaniu to, že bol Sagan v&nbsp;televízii alebo ho ľudia videli online? Práve naopak. Technológie, internet sú našimi partnermi. Jazyk sa dá učiť aj pomocou nich a&nbsp;dajú sa zmysluplne využiť. Určite nie som za zákazy.

Takže nemáte pocit, že prenikanie nových a&nbsp;cudzích slov do detskej reči narúša vzťah k&nbsp;materinskému jazyku?

To je výhovorka nás dospelých. Cudzie jazyky nie sú nepriatelia slovenčiny, aj cez ne sa dá vytvárať vzťah k&nbsp;slovenčine.

Deťom však nerobí problém len gramatika, ale aj literatúra a&nbsp;jej výrazové prostriedky. Možno preto, že menej čítajú, nestretávajú sa s&nbsp;výrazmi ľudovej slovesnosti, nepoznajú napríklad príslovia a&nbsp;porekadlá, ktoré boli kedysi bežnou súčasťou reči ich rodičov a&nbsp;starých rodičov.

Dokonca nepoznajú ani také slová, ktoré, myslím, nie sú veľmi staré ako strnisko, pijak.... Deti však čítajú, ale iné knihy, ako si my želáme – rôzne fantastické, mangu (špecifický japonský štýl komiksu – pozn. autorky), komiksy. Ponúkame im nevhodné diela a&nbsp;potom sa čudujeme, že ich berú do rúk s&nbsp;nechuťou alebo opisujú obsahy z&nbsp;internetu. Keď im budeme dávať dobré knižky a&nbsp;dobré knižky budeme pre ne písať, tak budú čítať.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/rozhovory/slovencina-strasiakom-hevier-rovinu-deti-nastupuju-skoly-mudre-potom-ich-degeneruju">FOTO V GALÉRII</a>

To znamená také, ktoré korešpondujú s&nbsp;ich svetom, nie tie, ktoré kedysi nadchli nás?

Áno, dnes je možno aj Pippi Dlhá Pančucha pre ne mierne zastaraná. To neznamená, že vynecháme staršiu literatúru, ale naozaj im to treba dať v&nbsp;správnom čase. Preto som zástanca toho, že začíname deti motivovať súčasnou literatúrou a&nbsp;postupne, ako dospievajú a&nbsp;dozrieva ich mozog, prichádzajú na rad naši klasici a&nbsp;svetoví autori. Treba začať prístupnými súčasnými dielami.

Slovenčina strašiakom? Hevier na rovinu: Deti nastupujú do školy múdre a potom ich degenerujú

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Výber pre vás

Slovenčina strašiakom? Hevier na rovinu: Deti nastupujú do školy múdre a potom ich degenerujú

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Neúnavná Petra Džerengová: Málo spí, nesleduje televíziu. O to viac času má na jednu slabosť

Láska, dnes nevar! Koľko za rok pribrala ex-ministrova žena po boku nového muža?

Autor článku

Monika Mikulcová

Výber pre vás