Dobre naladená prišla na rozhovor europoslankyňa Monika Beňová, ktorá v roku 1999 spoluzakladala Smer-SD. Tvrdí, že táto strana prešla v posledných rokoch obrovskou katarziou, vnútri sú silnejší a Fico tú silu cíti. Optimizmus jej nezobral ani boj v europarlamente, kde verejne kritizuje kolegyňu z Holandska Sophie in ’t Veldovú za jej „absolútne nezvládnutú“ návštevu Slovenska. O Matovičovi hovorí ako o občanovi nula. S MONIKOU BEŇOVOU sa o aktuálnom dianí rozprávala LENKA DALE.

 

Slovensko vás aktuálne pozná predovšetkým ako starostlivú matku malej dcérky Ley. Po dlhšom čase aj fyzicky cestujete do práce za hranice. Nedá sa neopýtať - beriete si malú so sebou?

Keďže prezident Európskeho parlamentu David Sassoli rozhodol, že vyskúšame naplno jedno zasadanie, to znamená, že všetci europoslanci a europoslankyne musia pricestovať do Štrasburgu, týka sa to aj mňa. Mala som doteraz výhodu, že hoci je materská dovolenka v europarlamente len 6 mesiacov, mohla som vďaka hybridnému fungovaniu pre COVID-19 vlastne pracovať doma, pri Leuške. Ale dobre sme sa pripravili doma na túto situáciu, Leuška ostane doma s otcom, za týchto podmienok, aj z pohľadu koronavírusu ju určite neberiem do Bruselu.

A už sa ideme baviť len o politike. Najnovšie prieskumy viacerých agentúr potvrdzujú trend rastu Smeru-SD a pokles Hlasu-SD. 

Je to potešujúce. A je za tým jedna obrovská katarzia, ktorou sme prešli, vrátane odídenia niektorých bývalých kolegov a kolegýň zo Smeru. Bolo to síce hneď po voľbách, ale o to to bolo prek­vapivejšie. To zrejme museli plánovať dlhší čas. Odišli ľudia, ktorí mali našu dôveru, dlhé roky zastávali vysoké funkcie a nepokúsili sa ani o diskusiu vnútri strany. Bola to najkomplikovanejšia vec, akú sme počas straníckej histórie riešili. Ale to je už za nami. Máme pred sebou ešte polovicu volebného obdobia, uvidíme, ako to celé dopadne.

Čomu pripisujete rastúcu popularitu?

Voliči už asi pochopili, že keď je niekto sprostý - myslím prejavom, vystupuje primitívne, kreslí si obrázky, dáva psychicky labilné statusy na sociálnu sieť -, tak predsa nemá vyhrať voľby. Rastúce preferencie jasne naznačujú, že ľudia nie sú spokojní s touto vládou. Je zrejmé, že stavajú skôr na istotu. My im vieme ponúknuť dobrý program a kompetentných ľudí. Z rastúcich preferencií sa tešíme opatrne a s pokorou.

Vy ste však vládli predtým, voliči hľadali zmenu voči Smeru. Vnímate to ako zrkadlo? Pripomínam, že v roku 2020 mal Smer 18 percent a OĽaNO 25 percent, štyri roky predtým mal Smer vyše 26 percent a OĽaNO 11 percent.

Ja tomu verím, že je to také zrkadlo. Je dobre, že sme sa ocitli v opozícii, že niektorí od nás odišli. Dokázali sme to celé prežiť bez toho, aby sme sa rozutekali po iných stranách, vydiskutovali sme si mnoho vecí. Ako strana sme dnes vnútri silnejší a Robert Fico cíti za sebou silu tej strany. Môže vystupovať tak, ako vystupuje, a ľudia na to, zdá sa, pozitívne reagujú.

Premiér Heger povedal, že Fico sa vyhrážal na stretnutí v Prezidentskom paláci hlave štátu Zuzane Čaputovej občianskymi nepokojmi. Označil ho za lídra zloby a rozvratu, ktorému vyhovuje chaos.

Veľmi som sa smiala. Pán Heger je súčasťou strany, ktorá priniesla toto správanie do slovenskej politiky. My sme to neboli. My sme sa tu správali aj k predchádzajúcim prezidentom, predsedom vlád slušne napriek tomu, že sme boli aj opozičná strana. Takéto „správanie“ priniesol do slovenskej politiky Igor Matovič a časť jeho strany OĽaNO. Premiér Heger sa teraz nemôže tváriť, že nie je toho súčasťou.

Lenže aj Robert Fico používa ostrejší, radikálnejší slovník ako v minulosti.

Radikálnejší… To sa tu takisto tak podsúva, že radikálnejší. No dobre, mal možno pár takých vyjadrení, ktoré boli z pohľadu politickej korektnosti za čiarou. Ale, pozrite sa, aká je tu doba a tú nepriniesol ani Robert Fico, ani Peter Pellegrini. Tento spôsob komunikácie priniesol do slovenskej politiky Igor Matovič. On prišiel so všetkými tými urážkami, vykrikovaním, nadávaním, pamfletmi v parlamente a demonštráciami pred bytmi politikov. Aj v minulosti sme mali opozíciu a koalíciu, ale také veci sa nerobili. Až keď sa zjavil občan nula. A občan nula sa rozhodol, že zavedie takéto spôsoby do slovenskej politiky. Robert Fico má akú možnosť? Buď sa bude tváriť slušne, slušne, slušne a Matovič bude pridávať a pridávať. Alebo sa mu v nejakom období a na nejaký čas ostro postaví. Zvolil si možnosť, ktorú považuje za vhodnú, a ja toto rozhodnutie rešpektujem.

Pokračujúcim škandálom sú obvinenia funkcionárov štátnej správy, vašich nominantov, z korupcie. Niektorí sa aj k úplatkom priznali. Ako prijímate tieto odhalenia?

Toto vidím trochu inak ako pán predseda. Vidím to v tom zmysle, že tam, kde sa stala chyba, tam treba povedať - pomýlili sme sa a ospravedlňujeme sa za to.

Vy to nazývate chybou, iní štátnou mafiou...

Pre mňa je dôležité, že ni­kto z tých, ktorí sa rozhodli robiť verejné doznania, nepovedal, že by azda nosil peniaze niekomu z vedenia strany. Ak teda ideme hovoriť o korupcii, tak v nejakej podobe korupcia existuje všade. Nemyslime si, že Slovensko je výnimočné, lebo korupcia je, bohužiaľ, v každom systéme. Ale ešte raz - nikto z obvinených zatiaľ nepovedal, že išiel za niekým z vedenia strany a nosil mu peniaze. Zatiaľ vypovedali o tom, že si nastavili tento systém a fungoval im. To, že pán predseda má k tomu výraznejší odpor, vyplýva aj z toho, že ja nie som právnička na rozdiel od Roberta Fica, a on vidí aj právne nuansy toho, čo je možné a čo nie a čo by sa malo diať a nemalo diať.

Robert Fico hovorí, že v niektorých prípadoch ide o politické procesy ako v 50. rokoch. S tým súhlasíte?

Súhlasím napríklad s tým, že vo vyšetrovacej väzbe sú ľudia neprimerane dlho, lebo k tomu existuje aj správa Výboru Rady Európy, že na Slovensku je väzba neprimerane dlhá. Ona bola prijatá pôvodne tuším kvôli Mikulášovi Černákovi a neskôr sa to neriešilo, lebo nikto nepredpokladal, že príde nejaká politická garnitúra, ktorá bude zneužívať tento inštitút. Ja tvrdím, že ak sa páchala trestná činnosť, má byť odsúdená. Ale má sa tak diať primeraným spôsobom, nie pod politickým tlakom.

Pripomína to aj vám politické procesy?

V princípe s tým súhlasím. Dostalo sa to do šialenej roviny. Žiadni politici nesmú zneužívať tieto inštitúty na politický boj.

Ako vnímate boj medzi prokuratúrami a v polícii? Upozorňovala naň aj prezidentka Čaputová vo svojej správe o stave republiky.

Namiesto toho, aby sa to celé uzavrelo a išli sme sa pozrieť na to, aké ťažké roky nás čakajú po pandémii, tak sa tu stále paberkujeme a vyjadrujeme ku generálnej prokuratúre, k hentomu a tamtomu…

Názory na prejav hlavy štátu o stave republiky sú rôzne. Ako ho komentujete vy?

Pani prezidentka by sa už mohla odraziť od všeobjímajúcej polohy dobrej mamy a mala by ponúknuť viac. Je čas nastúpiť po dvoch rokoch s razanciou. Veď pokoj a razantnosť sa nevylučujú, zoberte si nemeckú kancelárku.

Trošku pohladkám vás, trošku vás, trošku vás tak napomeniem so zdvihnutým prstom. Situácia si však vyžaduje istú razanciu a ona by mala byť jej nositeľom. Ona by mala vystúpiť so svojou autoritou a povedať: Toto sa tu nesmie diať, očakávam toto… Nemôže láskyplným hlasom povedať, že by si priala, aby koalícia a opozícia spolu dobre vychádzali. Na to nie sú koalícia a opozícia, aby spolu vychádzali, oni predsa primárne majú viesť súboj.

 

Ako na vás pôsobí rozkol v bezpečnostných zložkách? Predsa len máte väčší nadhľad, keďže dlhé roky pôsobíte v Bruseli.

Celkovo je situácia v krajine nenormálna a takisto nenormálne je to v polícii. Pred dvoma rokmi tu získala strana, ktorá vytvorila vládnu koalíciu, 25 percent a dnes má sotva štvrtinu z toho. To je nenormálne, ale najmä je to zrkadlo, ako dnes občania vnímajú vládu a jej pôvodne najsilnejšiu stranu. Nikto sa azda nebude tváriť, že je to pre pandémiu. Zdevastovali politickú scénu, nebudem tu už spomínať ich nekompetentnosť pri príprave plánu obnovy a to, ako sa vytešovali z toho, že bol schválený. On bol síce schválený, ale bude nevykonateľný. Dali tam aj také veci, ktoré nedokážu zrealizovať, ale k tomu prídeme o rok, dva a rada im to pripomeniem. Európske krajiny - vidíme to teraz v Nemecku, fungujú na princípe normálnej vecnej spolupráce pri veciach, ktoré presahujú rámec jednej vlády a opozícia tam celkom prirodzene prichádza aj so svojimi návrhmi. To na Slovensku absolútne nefunguje. 

To ste odbočili. Vráťme sa k bezpečnostným zložkám. Veľký problém mal po svojich rozhodnutiach napríklad generálny prokurátor. 

Počas majstrovstiev sveta v hokeji sú tu všetci odborníci na hokej, teraz sme všetci právnici. Raz bol pán Žilinka zvolený ako generálny prokurátor, tak je generálny prokurátor. Navrhla ho táto koalícia, schválila ho táto koalícia a za to, že urobil nejaké rozhodnutia, ktoré sa niektorým nepáčia, je spochybňovaný. Takto nemôže krajina fungovať. Politici sú tu iba na to, aby nastavovali pravidlá. Nemajú do toho potom vstupovať akýmisi pracovnými skupinami len preto, že sa urobí rozhodnutie, ktoré nejakej časti politikov nevyhovuje. Niektorí nadávajú na Smer, ale Smer nikdy nešiel do takých prvoplánových rozhodnutí, ako je pracovná skupina, ktorá má obmedziť kompetencie generálnej prokuratúry. Veď to je úplne zásadná vec.

Druhou stranou je v tomto spore Úrad špeciálnej prokuratúry. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic je za zmenu sporného paragrafu o generálnej prokuratúre.

Z môjho pohľadu špeciálna prokuratúra vôbec nemá opodstatnenie v našom právnom systéme, ale dobre, existuje. Keby sa niekto v čase vlády Smeru stal špeciálnym prokurátorom takým spôsobom, akým sa stal teraz Daniel Lipšic - že mu previerku NBÚ vybavoval poslanec vládnej koalície, keby sa špeciálny prokurátor vyjadroval k rozhodnutiam generálnej prokuratúry... To je v normálne fungujúcom štáte neprípustné. Prezidentka Čaputová dala veľmi jasný signál, že Lipšica nevymenuje za generálneho prokurátora a napriek tomu si ho Matovič presadil aspoň za špeciálneho, lebo chce viesť tieto politické vojny.

Situáciu ohľadom právneho štátu boli monitorovať na Slovensku poslanci z Európskeho parlamentu. Robert Fico odporučil vedúcej delegácie, vašej kolegyni, holandskej europoslankyni Sophie in ’t Veldovej, aby si „dala doma joint a neotravovala vzduch na Slovensku“. Považujete takéto komentovanie za vhodné?

Keby sa toto stalo v Poľsku, už by Európska komisia vykrikovala, že deštruujú celé právo. A u nás? Príde Sophie in ’t Veldová a povie, že je to na dobrej ceste a bude to pozorovať. Veď to je smiešne a zosmiešnila tým aj celý Európsky parlament. Nie je predsa možné, aby politická moc takto cielene vstupovala do rozhodnutí generálnej prokuratúry.

Je len prejavom arogancie pani in ’t Veldovej, keď povie, že jej môže zavolať ktorýkoľvek opozičný politik. Opoziční politici v Holandsku napríklad moje číslo nemajú a neviem, prečo by slovenskí opoziční politici mali telefonovať pani in ’t Veldovej, keď sa jej uráči prísť na Slovensko.

Zdá sa, že to nepovažujete za zvládnutú návštevu.

Bola to jedna z najnezvládnutejších návštev Európskeho parlamentu. Riešim to aj v europarlamente, že jednoducho nemôžu posielať pracovné skupiny, ktoré ignorujú opozíciu, a tým pluralitu názorov, lebo to znehodnocuje a znevažuje inštitúciu Európskeho parlamentu. Slovensko nie je banánová republika, sme síce menší, ale hrdý štát.

Poďme naspäť na čisto domácu politickú scénu - navrhli ste spoluprácu strane Hlas, ich reakcia bola viac ako vlažná. Čím si to vysvetľujete?

My sme sa s odchodom bývalých kolegov naozaj vyrovnali, v rámci vnútorných diskusií sme k tomu povedali všetko, čo sme potrebovali povedať. Ale vidím, že kolegovia to ešte celkom nestrávili, napriek tomu, že oni boli tí, ktorí odišli (smiech) a mali by to brať s väčším nadhľadom. Namiesto toho sú ako malí škôlkari, ktorí dupocú nožičkami a ukazujú pästičkami, že nie, nie, nie…

Považujete ich teda naďalej za ideálnu stranu na spoluprácu, hoci oni sú viac než zdržanliví?

Sú tam aj skúsení politici, ktorí určite vedia, že pre Hlas neexistuje prirodzenejšie spojenectvo v opozícii, ako je Smer. Hodnotové veci sú tam úplne identické. Kolegov rešpektujem, majú svoju cestu. Ale musia tiež pochopiť, že občanom a voličom treba ukázať, že sme schopní spolupracovať. Pretože to je také typické pre našu krajinu - pred voľbami každý vykrikuje, s kým nebude spolupracovať, a potom po voľbách vzniknú koalície, ktoré nemusia byť pre voličov akceptovateľné. Tak­že treba povedať dopredu - toto je strana, s ktorou si viem predstaviť, že budem primárne spolupracovať. Možno sa v Hlase zľakli, že Robert Fico je opäť v plnej sile. Jedného dňa sa môže stať, že my budeme tí, ktorí budú mať viac percent ako oni, a viem si predstaviť, že my budeme tí veľkorysí, ktorí povedia: O. k., chalani a kočky, my s vami počítame.

Veľmi podobný osud ako Smer - Hlas postretol vládnu stranu Za ľudí, kde vlastne už neexistuje poslanecký klub.

Keď sa veľa hovorí o tom, koľko žien má byť v politike, aby to fungovalo, tak strana Za ľudí ukázala, ako by to, naopak, nefungovalo. Stranu Za ľudí rozvrátili dve ženy, dve ministerky, ktoré nedokázali udržať na uzde svoje emócie. Pripisujem to trochu aj ich neskúsenosti v politike, lebo politika je umenie možného a je o kompromisoch. Je veľká škoda, že práve dve ženy ukázali, ako dokáže márnomyseľnosť zlikvidovať politickú stranu.

Spolupráca veľmi nefunguje ani medzi vládnymi stranami. Boris Kollár sa vyhráža odchodom z koalície pre paragraf 363 o generálnej prokuratúre, minister Matovič mu chce blokovať nájomné byty. Dávajú si však čas. Prežije to podľa vás vláda?

Podľa mňa sa to časom vyrieši a vážne to nie je. Boris Kollár asi nechce odísť z vlády a nechce mať na sebe punc toho, kto rozvrátil koalíciu. Neviem, na čom mu tak veľmi záleží, pretože táto koalícia už žiadny punc nemá. Z týždňa na týždeň strácajú podporu verejnosti. Neviem, prečo sa teda Boris Kollár bojí buchnúť do stola a povedať: Chlapci a dámy, nejako nám to nevyšlo, furt sa tu len hádame už rok a pol. Navyše tu bola petícia za referendum so 650-tisíc podpismi…

Viac FOTO Moniky Beňovej v GALÉRII

Myslíte, že by referendum o predčasných voľbách bolo úspešné aj dnes, s odstupom času? Predsa len je iná politická situácia.

Myslím, že by to bolo druhé úspešné referendum nielen vzhľadom na preferencie vládnych strán, ale aj vzhľadom na to, aký chaos je v krajine. Referendum by bolo úspešné, lebo občania už, zdá sa, majú tejto vlády plné zuby. A oprávnene.