Ešte nemá formu, farbu ani „malinovú príchuť“ a je plný myšacej bielkoviny, ale inak je už hotový. Liek proti koronavírusu, ktorý vyvinuli Slováci, má vraj potenciál liečiť chorých lepšie ako experimentálny kokteil, ktorý liečil Donalda Trumpa. Šesťdesiatka slovenských vedcov a laboratórnych pracovníkov práve v týchto dňoch pripravuje na ľudské testovanie slovenskú monoklonálnu protilátku, ktorá má potenciál zničiť koronavírus. Hotová je už aj vakcína, ktorá má chrániť najmä seniorov. Na dokončenie tohto sna chýba firme dvadsať miliónov eur. Kto nakoniec zarobí na slovenskom objave a kedy ho budeme mať? O všetkom porozprával riaditeľ Axon Neuroscience MICHAL FRESSER (32) v rozhovore s MARTINOU UTEŠENOU.

Protilátkový kokteil, ktorý liečil Donalda Trumpa a ktorý teraz nakúpilo Nemecko, dosiahol podľa štúdie veľkolepé výsledky. Skrátil liečbu na týždeň, nedovolil infekcii, aby vyvolala príznaky, zabránil nákaze príbuzných pacienta. Nestačí to? V čom bude slovenský liek iný?

Dokáže byť účinnejší pri menších dávkach, a to vďaka dvom hlavným veciam. Vďaka spôsobu podania a výroby protilátok. Začnem podaním. Protilátky existujúcich firiem dostávajú pacienti infúzne v nemocnici. Musia dostať väčšie dávky, lebo dnes už vieme, že len malá časť z nich sa dostane až do pľúc. My chceme podávať terapiu cez ústa alebo nos, čo by znamenalo rýchlejšiu, cielenejšiu cestu pri nižšej dávke protilátok. Vďaka tomu môžeme konkurovať aj cenou.   

A čo spôsob výroby protilátok?

Ten je u nás diametrálne odlišný. Existujúce firmy vyrobili protilátky od ľudí, ktorí prekonali COVID-19. Je to najrýchlejšia a najjednoduchšia cesta. Taký liek sme už mohli mať aj my. Išli sme však inou cestou. Použili sme hybridómovú technológiu myšacích protilátok, ktoré sú upravené na
ľudské. Zvýšili sme tak úspešnosť liečby.

Ako to môžete povedať, keď váš liek ešte nie je otestovaný na ľuďoch a ten Trumpov už je?

Urobili sme širokú paletu experimentov. Porovnali sme vlastnosti lieku zo všetkých kľúčových oblastí, najmä biofyzikálne a funkčné vlastnosti protilátok a ich schopnosť neutralizovať vírus SARS-CoV-2 niekoľkými rôznymi prístupmi. Samozrejme, porovnanie z klinických skúšok na ľuďoch bude rozhodujúce, ale zatiaľ všetko nasvedčuje, že ideme správnou cestou.   

Naspäť k myšiam. Ako je možné, že vedia vyrobiť kvalitnejšie protilátky ako samotný človek, ktorý prekonal koronavírus? Nie je nám bližšie to ľudské?

Je to preto, že keď ochoriete, koronavírus musí podniknúť kroky, aby prežil. A urobí to tak, že zablokuje kľúčovú časť imunitného systému, ktorá má na starosti dozrievanie protilátok. Imunita potom nie je schopná vytvárať také kvalitné protilátky. Je to zrejme dôvod, prečo už po troch až piatich mesiacoch strácame obranyschopnosť a sme zraniteľní na opätovné nakazenie. A potom príde farmaceutická firma a vyrobí liek z ľudských nezrelých protilátok a začne ním liečiť
pacientov. Technológia, ktorú používame my a je stará tridsať rokov, dokáže tento problém vyriešiť. Myš, ktorá nám vyrába protilátky, nie je infikovaná koronavírusom, preto vírus nemusí organizovať spomaľovanie dozretia protilátok, ako to urobí u nakazeného človeka.

Ako môže myš, ktorá nemá koronavírus, vyrábať proti nemu protilátky?

My pokusné zviera nenakazíme vírusom, iba simulujeme, že má infekciu. Urobíme to tak, že dostaneme do jeho tela len S-proteín, teda niečo ako obal vírusu. Predstavte si to ako červený kabát, ktorý však nie je oblečený na človeku, ale na figuríne. Keď imunitný systém ten „kabát“ zbadá, začne vyrábať protilátky. Dozrievajú v prirodzenom prostredí, dlho a sú veľmi kvalitné. Potom ich izolujeme, upravíme a môžeme podávať. Hybridómová technológia takejto výroby monoklonálnych protilátok je stará tridsať rokov, je veľmi úspešná a je nám blízka. Náš zakladateľ profesor Michal Novák strávil osem rokov v laboratóriu s Cesarom Milsteinom, ktorý dostal Nobelovu cenu práve za objav hybridómovej technológie. Nevýhoda našej cesty je, že výroba takýchto protilátok trvá celé mesiace.

Naše telá také protilátky prijmú? Veď pochádzajú od zvieraťa.

Ľudské telo, ak by ste mu podali myšiu protilátku, by ju zlikvidovalo. Preto musíme jednotlivé bielkovinové časti myšej protilátky vymeniť za bielkovinové sekvencie, ktoré sú čo najbližšie človeku. Cieľom je, aby pôvodom myšia protilátka bola z 99 percent ľudská. Na tomto sme práve začali pracovať a liek chceme mať pripravený o tri mesiace.

Bude jeho zloženie iné ako zloženie protilátkových liekov, ktoré už vyvinuli giganty?

Určite áno. Okrem odlišnej technológie pracujeme s iným typom protilátok ako ostatní výrobcovia.

Má to medicínsky význam alebo ste sa chceli len odlíšiť?

Keď sa nakazíte koronavírusom, váš imunitný systém začne vyrábať stovky až tisícky druhov protilátok, aby vás vyliečil. Väčšina z nich je bezvýznamná, nemá zmysel vytvoriť liek z dvesto druhov protilátok. Pri našom výskume sme identifikovali z toho množstva 14 účinných protilátok na zastavenie aktivity vírusu a z toho štyri sú super účinné. Máme teda štyroch favoritov na liečbu pacientov, ktoré nám myši dokázali perfektne vyrobiť.

Myslím si, že sme objavili Achillovu pätu koronavírusu.
Michal Fresser

Ako viete, že práve títo štyria favoriti budú fungovať?

V spolupráci s Virologickým ústavom Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, kde doktor Klempa izoloval viacero variantov koronavírusu, sa nám podarilo overiť si účinnosť našich štyroch protilátok priamo na živom víruse. Keď sme ho spojili so zdravými bunkami a štyrmi protilátkami, zistili sme, že koronavírus nebol schopný ani jednu z buniek infikovať. Myslím si, že sme objavili Achillovu pätu vírusu. Do troch mesiacov by sme mohli mať pripravené ľudské varianty tých štyroch hlavných kandidátov, ktoré budú pripravené vstúpiť do výroby v prísnom farma­ceutickom štandarde.

Na Slovensku máme plno automobilových fabrík, vyrábame televízory. Máme aj výrobcu, ktorý váš liek vyrobí?

Bohužiaľ, nie. O výrobe diskutujeme s partnermi v Holandsku, Nemecku možno v Poľsku. Hľadáme partnera, ktorý bude časovo flexibilný, aby sme spustili výrobu čo najskôr.

Môžu sa do klinického skúšania zapojiť slovenskí pacienti?

Ja by som bol veľmi rád, keby to bolo práve Slovensko, keďže je to slovenský vedecký projekt, slovenská firma, ale závisí to od viacerých faktorov. Od dostupnosti vhodných pacientov, ale aj od podmienok, ktoré Štátny ústav pre kontrolu liečiv stanoví. Každý deň nám píše veľké množstvo záujemcov zo Slovenska, ktorí chcú vstúpiť do klinického skúšania, je to pre nás výzva a veľmi príjemná podpora.

Má praktický význam hlásiť sa ako pacient do klinickej štúdie lieku, keď ani neviem, či budem mať o štvrť roka koronavírus?

Nie. Štúdia bude mať prísne výberové kritériá. Nikto nevie dopredu, kedy a či bude mať v tom čase koronavírus, a účastníci štúdie musia splniť biologické aj zdravotné parametre. Nemôžu mať napríklad pridružené ochorenia. Maily od ľudí dnes vnímame skôr ako podporu nášho úsilia, nie ako prihlasovanie do štúdie.

Kedy sa prví pacienti dostanú k vášmu lieku?

To závisí aj od financií. Na to, aby sme otestovali jeho bezpečnosť a účinnosť, potrebujeme približne desať miliónov eur. Pri vakcíne je to približne rovnaká suma. Tie peniaze sú zlomok toho, čo na výrobu a skúšanie použili farmaceutické giganty, ale zároveň dosť veľa na to, aby sme peniaze získali zo Slovenska.

Žiadali ste vládu o peniaze na výskum?

Aj by sme požiadali, ale neexistuje dotačná schéma, do ktorej by sa náš výskum zmestil. Podpora výskumu COVID-19 na Slovensku síce existuje, ale sú to granty vo výške stoviek tisíc eur. My potrebujeme milióny. Chvíľu sme sa potešili jednej výzve na podporu vedy v súvislosti s covidom. Sklamanie nastalo, keď sme zistili, že sa do nej nemôžu zapojiť spoločnosti, ktoré robia výskum v Bratislave. Toto naozaj nepochopím, keď­že 90 percent vedy a výskumu sa koná v Bratislave. Sme presvedčení, že dokážeme urobiť kvalitný, dokonca kvalitnejší protilátkový liek, ako sú tie súčasné, a môžeme ním zásobovať Slovensko aj svet, ale potrebujeme to dokázať aspoň úvodnou fázou klinickej štúdie na ľuďoch. A to bez peňazí nejde.

Aké rozhodnutia budete musieť urobiť, ak nebudete mať dosť peňazí na klinické skúšanie?

Budeme hľadať kompromis, či do štúdie posunieme vakcínu aj liek alebo len jedno z nich. Či budeme pacientov liečiť štyrmi protilátkami, alebo len dvomi. Z hľadiska zdravia by boli ideálne všetky štyri, ale to zvýši náklady na výrobu.

Veľké očakávania máte aj od vašej vakcíny. Pri vakcínach však máte obrovskú konkurenciu.

Podobne ako protilátky aj naša vakcína je iná. Jej cieľová skupina sú hlavne starší ľudia, keďže predpokladáme, že očkovanie u starších ľudí aktuálnymi vakcínami môže zlyhať.

V čom?

Platí pravidlo, že čím starší je človek, tým slabšia je imunitná odpoveď po očkovaní, a teda menšia ochrana. Vo všeobecnosti platí, že u ľudí nad sedemdesiat rokov nedokážu vakcíny vyprovokovať potrebnú imunitnú odpoveď.   

Takže ľudia nad sedemdesiatpäť rokov, ktorí sa teraz hlásia na očkovanie, nebudú mať takú ochranu? Túto informáciu nám dodávatelia vakcín zatajili?

Neviem, či zatajili, skôr túto skupinu ľudí do klinických štúdií veľmi nepozývali.

Prečo? Aby im seniori neznížili úspešnosť vakcíny?

Vo verejnosti dostali pomerne veľkú vlnu kritiky, že túto populáciu v štúdiách vynechávali a je možné, že jeden z faktorov bolo strategické uvažovanie. Najskôr potvrdiť účinnosť vakcíny u mladých ľudí, kde máme istotu, že sa podarí vysokú účinnosť preukázať, a možno až v druhom
kroku sa dôkladnejšie venovať skupinám starších ľudí. My na to ideme inak.

My všetci teraz dostávame univerzálnu dávku. Či 18-ročný človek, alebo 90-ročný, všetci dostávame vakcínu v rovnakej sile. Je to chyba?

Nie je to chyba z hľadiska bezpečnosti. Vieme, že dávky, ktoré dostávame, sú bezpečné. No seniori by potrebovali na zvýšenie účinnosti vyššiu dávku, ktorá sa však u niektorých výrobcov v klinických skúškach ukázala ako toxická. Miera vedľajších účinkov pri vyššej dávke už bola veľmi vysoká a podať ju je nemožné.

Ako vnímate prípady seniorov, ktorí do niekoľkých dní po podaní vakcíny umreli?

Verím, že liekové agentúry veľmi poctivo a detailne analyzujú tieto súvislosti, ale je to jeden z faktorov, na ktorý sme upozorňovali od začiatku. To, čo sa javí ako bežný vedľajší účinok u mladého tridsaťročného človeka, môže mať po vakcinácii fatálne následky v populácii, ktorá je veľmi zraniteľná. Hovorili sme, že tieto prípady nastanú a že treba mať aj vakcínu, ktorá bezpečným spôsobom dokáže pomôcť staršej populácii.

Vaša je iná?

Vieme, ako na to. Vyvinuli sme vakcínu pre seniorov proti Alzheimerovej chorobe, ktorá je urobená tak, že aj človeku nad sedemdesiat rokov dokáže vyvodiť potrebnú imunitnú odpoveď a je bezpečná. Naše know-how sme použili aj pri vývoji covidovej očkovacej látky.

Hovoríte, že ak všetko pôjde ideálne, slovenský liek alebo vakcínu tu budeme mať v decembri. Nie je to neskoro?

Myslíme si, že ak pôjde všetko dobre, tak na prelome roka by sme mohli mať silné výsledky z ľudí a pacientov. Takým spôsobom by sme mohli ponúknuť riešenie liečbou, aby sme znížili riziko hospitalizácie a snažili sa eliminovať fatálne prípady, alebo v prípade vakcíny by sme ňou mohli zaočkovať seniorov, ktorí v týchto mesiacoch dostali existujúcu vakcínu, ale ich telo na ňu dostatočne nezareagovalo.

Tvrdíte že vaša vakcína urobí potrebnú ochranu ľudí aj bez toho, aby im vyrobila stovky nepotrebných protilátok.

Áno, lebo tie celé stovky protilátok nepotrebujeme. Pfizer alebo Moderna idú na to kobercovým náletom. Zahltia imunitný systém informáciami na výrobu stoviek možno až tisícov rôznych protilátok, z ktorých je efektívna v boji s koronavírusom iba malá časť. My sa venujeme len tej efektívnej časti, ktorej význam sme potvrdili vlastným výskumom.

Nepohorí vaša vakcína na mutáciách vírusu? AstraZeneca teraz ide svoju očkovaciu látku prerábať.

Toto ešte zisťujeme. Zatiaľ máme otestovanú účinnosť na viacerých variantoch, ktoré sa vyskytli na Slovensku, pracujeme na britskom variante a súčasne sa snažíme modelovať ostatné varianty vírusu. Zatiaľ funguje rovnako aj náš liek, ale stať sa môže všeličo. Koronavírus môže prek­vapiť mutáciou, na ktorú nebude pripravená žiadna očkovacia látka.

Aj lekári majú hrôzu z covidu, potajme si posúvajú postup, ako sa vyliečiť. Ide hlavne o vysoké dávky vitamínov. Aj Kalavská sa týmto spôsobom liečila. Naša redakcia tento recept získala, jeho celé znenie je uvejnené v aktuálnom vydaní týždenníka PLUS 7 DNÍ

Mohlo by vás zaujímať: