Na svete je asi osem miliónov druhov organizmov. Až miliónu z nich však hrozí vyhynutie. K takému záveru dospela Medzivládna platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES), ktorá pod záštitou Organizácie Spojených národov (OSN) tri roky skúmala stav svetových ekosystémov. Na projekte pracovalo 455 vedcov z päťdesiatich krajín. Český vedec PAVEL KINDLMANN bol jedným z nich. Ako zdôrazňuje, situácia je naozaj kritická. „Sme na prahu šiesteho vymierania druhov,“ upozorňuje. „Prvýkrát v histórii Zeme ho spôsobila živá bytosť. Dokonca živá bytosť, ktorá sama seba označuje za inteligentnú.“

Na vedcovej rodinnej farme neďaleko Českého Krumlova sa s ním rozprávala JANA ČAVOJSKÁ.

Kedy sa začal váš záujem o prírodu?

Ako dieťa som býval na dedine. Večne sme boli v prírode. V pätnástich rokoch som začal jazdiť na koni. Neskôr som stretol svoju manželku. Venovala sa orchideám. Spolu sme začali mapovať výskyt orchideí v južných Čechách a zachraňovať ich opatreniami, ako je kosenie orchideových lúk.

Ochrana prírody vás priviedla až k štúdiu prírodných vied?

Nie. Vyštudoval som matematiku. Od detstva som v nej bol dobrý. Logicky som šiel na matfyz. No po prvom ročníku som si uvedomil, že by ma zaujímalo skôr niečo praktickejšie. Jeden známy ma poslal za Ivom Hodkom, entomológom, ktorý sa venoval výskumu vzťahov medzi lienkami a voškami. Vošky boli považované za škodce a vedci si predstavovali, že lienky môžu pomáhať s biologickou ochranou plodín, teda budú tie vošky jesť. Ivo Hodek potreboval pre svoj výskum matematika, aby mu to všetko spočítal. Mal som pomocou matematických modelov vypočítať, koľko lienok bude treba na to, aby znížili počet vošiek natoľko, že nebudú vznikať škody na úrode. Všeobecne, používal som diferenciálne rovnice na modelovanie populačnej dynamiky u škodcov a ich prirodzených nepriateľov.

Vtedy ste začali uvažovať o ohrozených druhoch?

To prišlo, už keď sme s manželkou chodili po krajine a mapovali orchidey. Uvedomoval som si, že niektoré druhy miznú.

O ochrane prírody sa v poslednom období veľa hovorí. Aj vy to vnímate tak, že sa o ňu ľudia zaujímajú viac ako v minulosti?

V posledných rokoch sa vďaka osvete podarilo ľudí trošku prebudiť. Viac sa o ochranu prírody zaujímajú a sú aj vzdelanejší. Lebo aj to je dôležité. Predtým väčšinou nevedeli, ako má správna ochrana prírody vyzerať. Niektorým politikom to vydržalo dodnes. Typickým príkladom je juhočeská hejt­manka. Hovorí: My chceme zelenú Šumavu. A to je príklad neznalosti toho, čo ochrana prírody je. Nejde o to, že je zelená, ale že sú tam vzácne druhy rastlín a živočíchov.

Podľa správy IPBES, na ktorej ste spolupracovali, sme na prahu šiesteho vymierania druhov. Skutočne je situácia taká alarmujúca, že ak ľudstvo neurobí niečo zásadné, môže vyhynúť až milión druhov organizmov?

Výsledky nášho výskumu jasne ukazujú, že sme v obrovskej kríze bio­diverzity. A to takmer výhradne vinou ľudskej činnosti. Odhaduje sa, že na svete je asi osem miliónov druhov organizmov. Z toho milión je ohrozených vyhynutím. Mnohé môžu vyhynúť už v najbližších desaťročiach. Zemeguľa počas svojej histórie zažila päť hromadných vymieraní druhov. Vždy spadol meteorit alebo vybuchla sopka, čo zmenilo klímu, a následkom tejto zmeny vyhynulo podstatné množstvo druhov. Teraz je vymieranie prvýkrát spôsobené živou bytosťou, dokonca živou bytosťou, ktorá sama seba považuje za inteligentnú.

Definovali ste príčiny masového vymierania?

Najdôležitejšia je zmena vo využívaní pôdy. Po nej nasleduje prílišné využívanie organizmov, to je napríklad výlov celých druhov rýb, klimatická zmena a tak ďalej.

Čo znamená zmena využívania pôdy?

Predovšetkým intenzívne poľnohospodárstvo. Hospodári sa inak ako v minulosti. Roľníci tu boli vždy. Môj pradedko mal dvadsaťpäť hektárov rovnako ako ja. No boli rozdelené na malé políčka, široké akurát tak, aby mohol po nich prejsť vôl s pluhom a preorať ich. Medzi políčkami boli medze. Hostili rôzne chrobáčiky, ktoré chránili obilie a žrali škodce. Žili tam aj vtáčiky, ktoré žrali tie chrobáčiky. No potom sa všetko rozoralo. Ja mám dvadsaťpäť hektárov, ale v kuse. Snažíme sa to s manželkou aspoň sčasti vrátiť do pôvodného stavu. Pestujeme staré odrody ovocných stromov, vysádzame kríky. No bežné poľnohospodárstvo dnes vyzerá tak, že sa sadia obrovské lány tej istej plodiny a príliš intenzívne sa obhospodarujú. Napríklad repkové polia. Na repku sú dotácie, tak ju pestujú všetci. Ak je určená do biopalív, môžu ju striekať. Striekajú ju až pätnásťkrát ročne. To živým organizmom neprospieva. Ešte vážnejšia je však strata prirodzených stanovíšť.

To sú miesta neovplyvnené ľudskou činnosťou?

Áno. Zároveň v nich je také druhové zloženie, aké by tam bolo, aj keby človek neexistoval. Alebo keby bol len lovcom mamutov. Teda sú to územia, kde človek nezasahuje, nerúbe, nepráškuje. Necháva prírodu na pokoji. No tieto územia na celom svete ubúdajú. Ľudia sa rozťahujú. Chcú nový priestor na stavbu domov, veľkoskladov, ciest, výrobných hál, zábavných parkov. Ak zmenšíte rozlohu prirodzených stanovíšť, znížite aj počet druhov, ktoré tam sú schopné prežiť. Tie druhy organizmov nemajú kam odísť. V našej kultúrnej repkovej krajine neprežijú. Ak chýbajú lesy, nemá čo zadržiavať vodu. Dochádza k menšiemu odparovaniu a máme veľké suchá. Aj následkom sucha vymierajú druhy.

V akej fáze vymierania druhov sa nachádzame?

Predstavte si naklonenú rovinu, pozvoľný svah, ktorý ide čoraz strm­šie nadol. Sme už v tej strmšej fáze. Tlak na ubúdanie prirodzených stanovíšť a poľnohospodárskej pôdy je čoraz väčší. Ak zastaviame poľnohospodársku pôdu domami a halami, musíme na zvyšnej pôde hospodáriť ešte intenzívnejšie. Potrebujeme totiž väčšie výnosy. Kým poľnohospodárska pôda predsa len zadrží aspoň nejakú vodu, po betóne voda iba stečie do kanalizácie. My tu na farme zachytávame dažďovú vodu. Máme osem tisíclitrových nádrží. Chovám deväť koní a okolo sto oviec, manželka pestuje zeleninu. Dažďová voda nám pre zvieratá a na polievanie stačí.

Lenže zopár jednotlivcov, ktorí budú chytať dažďovú vodu, klímu zrejme nezachráni.

Nepodceňoval by som ich. Už Werich spieval: Keď nás pôjdu milióny, všetci proti vetru, proti prúdu postúpime o sto kilometrov. Našich osem nádrží nezmení nič. No ak budú vodu zberať tisíce ľudí, predsa len to niečo prinesie.

Aj keď budú hneď vedľa znečisťovať životné prostredie veľké továrne bohatých korporácií?

Korporácie sú problém. Majú peniaze a dokážu podplatiť politikov, aby konali v ich prospech. Typickým príkladom sú repkové lány, ale aj Šumava. Sú tu veľké tlaky na jej komercializáciu. Vytvárajú ich ľudia, ktorým ja hovorím juhočeská mafia. Rôzni špekulanti s pozemkami. Pred rokmi ich lacno nakúpili a teraz čakajú, kým ich budú môcť previesť na stavebné pozemky a tak znásobiť ich cenu.

Veľkí znečisťovatelia si neuvedomujú závažnosť problému? Veď žijú na tej istej planéte.

Sú to sebci. Vlastný prospech im je milší ako nejaká príroda.

Stretávate sa aj s názorom, že situáciu zbytočne dramatizujete? Že predsa bez pár druhov hmyzu sa zaobídeme?

Ľudia sa niekedy sťažujú, že ekológovia im kvôli ochrane nejakých živočíchov bránia v rozvoji. V Česku máme rebríček obcí s najvyšším príjmom na obyvateľa. V prvej desiatke najbohatších obcí sú tri, ktoré ležia v národnom parku Šumava, a dve z iných národných parkov. Teda polovica z desiatich najbohatších českých obcí je na území národných parkov. Argument, že ochrana prírody bráni ekonomickému rozvoju, je teda nezmysel. A či nám uškodí, keď vyhynie nejaký druh hmyzu? Uvediem jeden príklad. Až 70 percent liekov na rakovinu je prírodného pôvodu alebo sú odvodené od prírody. Predstavte si chrobáka, o ktorom nevieme, či nám môže byť užitočný, lebo zatiaľ sme nezistili, že jeho telo obsahuje dôležitý liek. O tridsať rokov to vedci objavia. No medzitým spôsobíme vymretie toho chrobáka.

Prečo napríklad komárov je stále veľa, no vzácne druhy vymierajú?

Majú inú stratégiu. Niektoré druhy potrebujú veľmi špecifické životné podmienky alebo sú to zlí konkurenti. Napríklad orchidey. Ak ich neochránime, tak ich utlčú iné druhy. Komárom naše repkové polia nevadia. Adaptovali sa na našu činnosť.

Aké opatrenia by sme ako ľudstvo mali urobiť, aby sme katastrofu ešte zvrátili?

Vymeniť politikov. Politici fungujú v horizonte štyroch rokov, na ktoré boli zvolení. Väčšine je srdečne jedno, čo tu bude o päťdesiat rokov. Ochranu prírody musíme zaviesť ako povinnosť. Podobne, ako to je so zdravotným poistením, ktoré musí platiť každý. Aj ekologické opatrenia treba tvrdo presadzovať zhora. Honbu za peniazmi musí nahradiť honba za ochranou prírody. Dnes je kritériom úspechu zisk. Ochrana prírody sa musí ekonomicky vyplatiť. Napríklad štát by mal šialene zvýšiť poplatok za zmenu poľnohospodárskej pôdy na stavebnú pôdu. Už to by mohlo mať citeľný efekt.