Čo hovoríte na trend, že ľudia si spomenú po desiatich, pätnástich rokoch, že im niekto ublížil?

Takéto prípady riešim vo svojej ordinácii každý deň. Príde mladý muž a povie, že ako osemnásťročný sa skamarátil so starším mužom. Spomenie si na to, až keď ten, kto by mal byť súdený, už pomaly nevie o sebe.

Čím si vysvetľujete ten časový posun?

Človek si to aj uvedomuje, ale je mu nepríjemné ísť s tým von. Ďalšia možnosť je, že ako nepríjemné to vyhodnotí až po čase, keď sa o niečom podobnom stále hovorí. Viete, to sú veľmi komplikované veci. Veľakrát sme počuli argumenty - vtedy som mala štrnásť, pätnásť, šestnásť a nepovažovala som to za nič zlé. Treba chápať zložitosť toho všetkého, človek vnímanie samého seba mení. Tak, ako sa manželke niekedy zdalo normálne, že musí doma upratovať. Ale po dvadsiatich rokoch to vyhodnotí tak, že ju vlastne manžel týral.

 

Mnohé ženy sú traumatizované, ale po rokoch nevedia svoje tvrdenie dokázať. Čo majú robiť?

Keby sme sa naučili hovoriť o veciach hneď, bolo by to lepšie. Na druhej strane si viem predstaviť, že keby mi ako osemnásťročnému niekto niečo robil, asi by som sa ani ja neodvážil prehovoriť. Mal som prípad jednej huslistky, ktorá chodila na masáže a masér ju masíroval zvnútra. Ona bola neskúsená a dumala, či to tak má byť. A keďže bola slušná, nechcela masérovi ublížiť, lebo čo keď to naozaj myslel dobre. Vyšlo to najavo, až keď sa zdôverila mame. Fakt je, že mu potom nič nedokázali.

A čo muži, keď sa na nich ukáže neprávom?

Viete, tak, ako dievča nevie dokázať, že sa to stalo, ani muž nevie dokázať, že sa to nestalo. To už je právnická záležitosť, na kom spočíva dôkazná ťarcha. Pamätám sa však na jeden prípad. Pred pätnástimi rokmi sa konala v Prahe svetová sexuologická konferencia, na ktorej som bol. A v rovnaký deň prepukol škandál, ako prezident tej konferencie zneužíval pacientku. Ona si ho nahrala. Na nahrávke bolo počuť neprístojnosti, zároveň bolo jasné, že to bolo určené na jeho likvidáciu. Pacientka, ktorú niekto vybavil nahrávacím zariadením, sa stala prostriedkom. Táto vec mala dve strany - ktovie, čo tam s ňou robil, na druhej strane to proti nemu niekto v pravej chvíli použil. Fér nebolo ani jedno. Lebo sa to dalo urobiť aj inak, ona na neho mohla dať trestné oznámenie na políciu. Viem si predstaviť aj to, že pani príde za lekárom a do očí mu povie: Som vaša bývalá pacientka a došlo mi, že ste pekná sviňa, čo ste mi to robili. Je viac alternatív, ako to vyriešiť.

Čo si myslíte o slovenskej spoločnosti? Sme príliš benevolentní k chlipníkom? Alebo to s ochranou žien už preháňame?

Myslím, že je to dosť generačne podmienené. V poslednom období som dosť diskutoval s ľuďmi a vychádza z toho, že benevolentnejší sú starší ľudia. Napríklad si niekto hneď zaspomínal, že jeho školský lekár kedysi bežne nechával dievčatá producírovať sa v podprsenke. A jedna šesťdesiatnička poznamenala: No božemôj, a čo sa máme teraz zblázniť, sme tu!

FOTO slovenských "hriešnikov" v GALÉRII

Na druhej strane vznikajú extrémne názory - niekto na niekoho žmurkne a hneď ideme po ňom. Myslím si, že treba hľadať zlatú strednú cestu. Nerobiť
z komára somára a nedovoliť úchylákom, aby zneužívali svoje lekárske postavenie alebo postavenie učiteľa. Tomu treba brániť.

Viac o téme si prečítajte v aktuálnom vydaní PLUS7DNÍ