Prezidentka Čaputová je pod paľbou opozície, že sa vôbec na Ústavný súd obrátila. Čo by sa stalo, keby sa neobrátila?
Podľa mňa urobila správne, že sa obrátila. Bol o tom spor, ktorý mohol vyriešiť len Ústavný súd. A navyše jej dal za pravdu. Takže zo strany tvorcov otázky by bola namieste skôr zahanbená ako útočná reakcia. Ale platí, že ak by sa naň nebola obrátila, tak by sa jednoducho referendum konalo s tými otázkami, ktoré dostala.
Aby bolo referendum platné, musí sa na ňom zúčastniť nadpolovičná väčšina voličov. Dlho sa rozprávalo o znížení kvóra. Prečo k tomu podľa vás nedošlo?
Myslím si, že ak sa zníži kvórum, tak by sa mali upraviť aj právne následky referenda. Dnes je to kvórum naozaj veľmi prísne, ale ak chceme referendum nie ako prieskum verejnej mienky, ale ako nástroj skutočného rozhodovania, tak tá prísnosť má svoj význam. Ak by sa znížilo, pokusov o referendum bude ešte viac, a zároveň by sa podľa mňa mali upraviť jeho účinky. Lenže viete, hovorí sa o tom už dlhé roky, ale nikdy sa s tým nič neurobilo a ani robiť nebude. Možno až niekedy v ďalekej budúcnosti, pri novej ústave.
Na Slovensku bolo platné jediné referendum, nepoužíva sa tento relatívne drahý inštitút ako nejaký prieskum verejnej mienky?
Používa sa ako nástroj kampane, ako nástroj politickej mobilizácie. Podľa mňa sú výsledky ľahostajné aj tým, ktorí tie referendá organizujú. Podstatná je pre nich možnosť byť v politickej akcii a jej prostredníctvom komunikovať s voličmi.
Môže prezidentka vymenovať dočasnú úradnícku vládu? Môže priamo ona navrhnúť konkrétne osoby?
Žiadna vláda sa nevymenúva ako dočasná, každá vláda sa vymenuje do ďalších volieb. A každá vláda musí absolvovať rovnaký proces, čiže musí do 30 dní od vymenovania predstúpiť pred parlament s programovým vyhlásením a požiadať ho o dôveru. Čo sa týka osôb, prezidentka by ich navrhovala sama sebe, pretože len ona má právomoc vymenovať premiéra a ministrov. Ale určite by tú zostavu chcela konzultovať s predstaviteľmi parlamentných strán.
