Už v sobotu je referendum: Čo o ňom hovorí odborník na ústavné právo

Ústavný právnik Procházka: Referendum využívajú politici na mobilizáciu voličov

Ústavný právnik Procházka: Referendum využívajú politici ako nástroj kampane

<p>venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve</p>

Juliána Bieliková

Už v&nbsp;podstate o&nbsp;pár dní máme referendum o&nbsp;skrátení volebného obdobia. Funguje podobná možnosť skrátenia volebného obdobia v&nbsp;iných krajinách?

Každý štát má vlastnú ústavu a&nbsp;vlastné ústavno-politické tradície. Niekde sú predčasné voľby úplne bežné, inde skôr výnimočné. Referendum na skrátenie volebného obdobia je možné použiť len v&nbsp;malom počte európskych štátov. Väčšinou sa to deje buď tak, že parlament rozpustí hlava štátu, alebo sa na tom dohodne sám parlament.

Čo bude nasledovať, ak bude referendum platné a&nbsp;ľudia s&nbsp;touto otázkou budú súhlasiť? Aký bude postup?

Platný výsledok tohto referenda by znamenal priamu zmenu ústavy. Vyhlásila by sa v&nbsp;Zbierke zákonov a&nbsp;parlament by túto novú úpravu mohol zmeniť až po uplynutí troch rokov.

Je nutné, aby výsledok referenda odobril parlament? V&nbsp;minulosti sa to riešilo.

Nebolo by to ani nutné, ani možné. Súčasťou predmetu tohto referenda je konkrétne znenie ústavnej zmeny. Ľudia v&nbsp;ňom nebudú poslancom odkazovať, čo si želajú, aby poslanci následne urobili, ale ich pri rozhodovaní nahradia.

Zo znenia otázky vyplýva, že ak by parlament skrátenie obdobia neschválil, tak by sa konalo ďalšie referendum po vyzbieraní 350-tisíc podpisov, kde by mohli ľudia rozhodnúť priamo. Čo si o&nbsp;tom myslíte?

Ak referendum bude platné, ústava sa síce zmení, ale platí to, čo hovoríte: parlament sa môže, ale nemusí rozhodnúť, že si skráti funkčné obdobie. Ak to neurobí, ďalšie referendum sa podľa mňa reálne nebude dať stihnúť a&nbsp;voľby budú v&nbsp;riadnom termíne.

Zmena ústavy o&nbsp;skrátení volebného obdobia je už niekoľko týždňov na stole v&nbsp;parlamente, no politici sa na tom teraz nevedia dohodnúť. Ako vnímate, že referendum v&nbsp;podstate vyšlo práve na teraz?

Je to logický dôsledok toho, že jedna z&nbsp;otázok nebola v&nbsp;súlade s&nbsp;ústavou. Aj prezidentka, aj Ústavný súd dodržali všetky lehoty a&nbsp;postupy, takže to vyšlo tak, ako to muselo vyjsť.

Myslíte, že toto referendum posunie diskusiu o&nbsp;zmene ústavy vpred alebo bude v&nbsp;podstate nejakým „prieskumom verejnej mienky“?

Ono to závisí aj od účasti. Viete, ak príde pol milióna ľudí, tak bude jasné, že väčšine je v&nbsp;podstate jedno, kto bude dokedy vládnuť. Ak ich príde trikrát toľko, tak to síce stále bude neplatné referendum, ale už to bude silnejší odkaz. Ale podľa mňa sú poslanci rozhodnutí už teraz, ako budú o&nbsp;návrhu zmeny ústavy hlasovať, a&nbsp;výsledok referenda ovplyvní len málo z&nbsp;nich, ak vôbec niekoho.

Jednu z&nbsp;dvoch otázok posúdil Ústavný súd tak, že je v&nbsp;rozpore s&nbsp;princípmi právneho štátu. Znela, či ľudia súhlasia, aby vláda bezodkladne podala demisiu. Prečo bola v&nbsp;rozpore?

Pretože Ústavný súd hovorí, že v&nbsp;referende môžu ľudia hlasovať len o&nbsp;návrhoch všeobecne záväzných právnych aktov, nie o&nbsp;nejakej konkrétnej, individuálnej otázke. A&nbsp;je fakt, že vláda má mandát od parlamentu, nie priamo od ľudí, takže tí ju nemajú čo odvolávať. Problém podľa mňa vzniká, keď im poviete, že nemôžu „odvolať“ ani ten parlament.

Ako vnímate tie „tančeky“ pred vyhlásením referenda a&nbsp;to, že je to už druhý pokus Smeru, ten prvý neprešiel Ústavným súdom.

Robia to, čo robili vždy, keď boli v&nbsp;opozícii. Sú v&nbsp;tom najagresívnejší, ale treba povedať, že celá politická trieda o&nbsp;referende vždy rozprávala to, čo jej práve vyhovovalo. Aj tí, čo dnes referendum označujú za hrozbu pre demokraciu, pred necelými piatimi rokmi sami chceli organizovať referendum o&nbsp;predčasných voľbách. A&nbsp;tak to aj zostane. Príde čas, keď túto akože hrozbu budú chcieť znovu sami použiť. Ja si pritom myslím, že Smeru tie spory s&nbsp;prezidentkou a&nbsp;Ústavným súdom vyhovujú, a&nbsp;ak príde naozaj len veľmi málo ľudí, práve na hlavu štátu a&nbsp;na sudcov to budú zvaľovať.

Čo by sa stalo, keby sa prezidentka na Ústavný súd neobrátila? Dočítate sa na ďalšej strane. 

Prezidentka Čaputová je pod paľbou opozície, že sa vôbec na Ústavný súd obrátila. Čo by sa stalo, keby sa neobrátila?

Podľa mňa urobila správne, že sa obrátila. Bol o&nbsp;tom spor, ktorý mohol vyriešiť len Ústavný súd. A&nbsp;navyše jej dal za pravdu. Takže zo strany tvorcov otázky by bola namieste skôr zahanbená ako útočná reakcia. Ale platí, že ak by sa naň nebola obrátila, tak by sa jednoducho referendum konalo s&nbsp;tými otázkami, ktoré dostala.

Aby bolo referendum platné, musí sa na ňom zúčastniť nadpolovičná väčšina voličov. Dlho sa rozprávalo o&nbsp;znížení kvóra. Prečo k&nbsp;tomu podľa vás nedošlo?

Myslím si, že ak sa zníži kvórum, tak by sa mali upraviť aj právne následky referenda. Dnes je to kvórum naozaj veľmi prísne, ale ak chceme referendum nie ako prieskum verejnej mienky, ale ako nástroj skutočného rozhodovania, tak tá prísnosť má svoj význam. Ak by sa znížilo, pokusov o&nbsp;referendum bude ešte viac, a&nbsp;zároveň by sa podľa mňa mali upraviť jeho účinky. Lenže viete, hovorí sa o&nbsp;tom už dlhé roky, ale nikdy sa s&nbsp;tým nič neurobilo a&nbsp;ani robiť nebude. Možno až niekedy v&nbsp;ďalekej budúcnosti, pri novej ústave.

Na Slovensku bolo platné jediné referendum, nepoužíva sa tento relatívne drahý inštitút ako nejaký prieskum verejnej mienky?

Používa sa ako nástroj kampane, ako nástroj politickej mobilizácie. Podľa mňa sú výsledky ľahostajné aj tým, ktorí tie referendá organizujú. Podstatná je pre nich možnosť byť v&nbsp;politickej akcii a&nbsp;jej prostredníctvom komunikovať s&nbsp;voličmi.

Môže prezidentka vymenovať dočasnú úradnícku vládu? Môže priamo ona navrhnúť konkrétne osoby?

Žiadna vláda sa nevymenúva ako dočasná, každá vláda sa vymenuje do ďalších volieb. A&nbsp;každá vláda musí absolvovať rovnaký proces, čiže musí do 30 dní od vymenovania predstúpiť pred parlament s&nbsp;programovým vyhlásením a&nbsp;požiadať ho o&nbsp;dôveru. Čo sa týka osôb, prezidentka by ich navrhovala sama sebe, pretože len ona má právomoc vymenovať premiéra a&nbsp;ministrov. Ale určite by tú zostavu chcela konzultovať s&nbsp;predstaviteľmi parlamentných strán.