Vražda z nenávisti na Zámockej ulici v Bratislave môže byť zlomovým bodom, ktorý otrasie svedomím národa a stane sa začiatkom zmeny vnímania a prijatia sexuálnych menšín na Slovensku, hovorí uznávaná sociologička a odborníčka na rodovú rovnosť SILVIA PORUBÄNOVÁ. O ďalších dôsledkoch tragédie na LGBTI+ komunitu, ale aj na väčšinovú spoločnosť sa so sociologičkou rozprával FILIP SZÓRÁD.
Čo spôsobil útok na dvojicu mužov pre ich sexuálnej orientáciu v podniku Tepláreň v spoločnosti?
V prvom rade to bol šok, strach a obavy. Ale treba povedať, že takáto udalosť má v sebe potenciál, aby zatriasla individuálnym vedomím aj svedomím každého z nás. Takže napriek svojej nesmiernej tragickosti by mohla spôsobiť doslova prebudenie ľudí, aby si uvedomili, že treba byť navzájom súčinný a solidárny. A to pre akékoľvek presvedčenie, orientáciu, etnicitu a podobne. Sú spoločenské momenty v dejinách, keď sa treba jednoducho rozhodnúť, na akej strane stojíte. Teraz ide iba o to preukázať, že ľudia dokážu zostať ľudskí a vedia stáť na strane ľudskosti.
Vyvolalo to vlnu solidarity pre LGBTI+ komunitu a zároveň sa viaceré osobnosti začali priznávať k svojej menšinovej sexuálnej orientácii. Nastal zlom vo vnímaní LGBTI+ komunity v slovenskej spoločnosti?
Doma nikto nie je prorokom. Podobné prípady sa udiali aj v iných krajinách, aj v tých, ktoré sú vnímané ako o veľa otvorenejšie ako Slovensko. Takisto muselo prísť k nejakej tragédii, aby svedomím väčšiny čosi otriaslo. Teraz je dôležité, aby to nezaspalo len v nejakom krátkodobom súcite a solidarite, ale v tom, aby si ľudia uvedomili, že ani LGBTI+ ľudia nechcú nič navyše. Len rovnaké práva, rovnaké prijatie, chcú byť integrovanou súčasťou našej spoločnosti a nechcú byť vyčleňovaní.
Počas posledného víkendu bolo v podnikoch hlásiacich sa k podpore sexuálnych menšín plno a vyzeralo to, že ľudia z LGBTI+ komunity sa neboja chodiť baviť na verejnosť. Čo je za tým?
V žiadnom prípade sa cez to nedá preniesť a bude to trvať dlho. A nielen pre LGBTI+ ľudí, ale aj pre ich príbuzných - najmä rodičia, starí rodičia, priatelia majú, samozrejme, obavy. Každý sa musí nakoniec rozhodnúť pre coming out sám. Ak to niekto nespraví z nejakých dôvodov verejne, tak ho netreba ani tlačiť do toho, ani hocijakým spôsobom na neho poukazovať. Určite to nie je jednoduché verejne sa prezentovať práve preto, lebo viem, čo sa udialo. Na druhej strane si treba uvedomiť, že pri akejkoľvek solidarite, to, že sme tak alebo onak sexuálne orientovaní, je len jedna súčasť našej identity. Ani hetero väčšina nechodí s nápisom na čele, že som hetero a neprezentuje sa tak pri vstupe do zamestnania alebo pri akomkoľvek novom kontakte. Teda aj trochu citlivosti a vnímavosti je stále namieste.
Nadviažem na to, čo ste povedali. Ako hodnotíte výzvu moderátora TA3 Rastislava Ilieva, ktorý sa v priamom prenose diskusnej relácie priznal, že je homosexuál, a na priznanie sexuálnej orientácie vyzval aj politikov a známe osobnosti?
Bolo to od neho veľmi statočné, vhodné aj veľmi silné. Pôsobil odhodlane. A myslím si, že aj forma a spôsob, ako viedol diskusiu, práve ukázala, že už nie je čas na preslušnelú ústupnosť. Bol razantný aj veľmi hrdý. To bol presne ten dobrý príklad, ako sa to má robiť. Napriek tomu platí, čo som povedala predtým. Aj v Nemecku prijatie išlo cez to, že politici, športovci, ľudia zo šoubiznisu urobili coming out. A nie sú to len celebrity. Sú to ľudia, ktorí pracujú vo fabrikách, v skladoch, na železnici, v armáde, v cirkvi, kdekoľvek. Ide o to, aby každý, kto je neviditeľný, kto sa obáva akokoľvek sa prejaviť ako člen LGBTI+ komunity, našiel silu a odhodlanie v niekom, koho uznáva ako autoritu.
Zareagoval aj minister financií Igor Matovič. Napísal status o tom, že je hetero. Bol tento príspevok vhodný?
Vnímam to ako nedostatok citlivosti a snahu na seba upozorniť. On veľmi dobre vie, že nebol vyzvaný, aby sa prihlásil k svojej orientácii. Urobil to veľmi nešťastným spôsobom.
Slovensko patrí medzi najviac homofóbne krajiny v Európe. Môže sa stať tragédia na Zámockej začiatkom zmeny k lepšiemu?
Určite áno. Kedy, ak nie teraz? V každej spoločnosti musí prísť prelomový bod. Teraz ide o to, aby si aj väčšina - či už heterosexuálna, alebo ktokoľvek, kto sa radí z dôvodu svojej identity k väčšine - uvedomila, že nie je namieste zdôrazňovať inakosť. Sme moderná dynamická krajina a mali by sme si uvedomiť, že rôznosť a rôznorodosť akejkoľvek spoločnosti je veľkým plusom. Napokon Slovensko bolo vždy multikultúrne, multináboženské a naša rôznorodosť je veľkou výhodou. Tak neviem, prečo by to nemalo platiť aj v tejto oblasti.
