Jej manžel a sestra patria k osobnostiam, ktoré hádam všetci Slováci milujú. Ona je trochu iná káva. Roky bola političkou, a tak je prirodzené, že zo svojich obdivovateľov niektorých stratila. Čo ju vyrušuje na dnešných ženách? V čom žiarli na manžela? Čo vyčíta politikom? S MAGDOU VÁŠÁRYOVOU (72), ktorá sa utieka čoraz častejšie do rodnej Banskej Štiavnice, sa rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.

Keď sa človek zamyslí, vyzerá to, akoby ste mali tri životy: herectvo, politiku, spolok slovenských žien Živena. Majú prienik?

Myslím, že dnes je to už normálne - chcela som byť matematička, vyštudovala som sociológiu, ale v roku 1970 ma vyhodili z Univerzity Komenského. Stala som sa profesionálnou divadelnou herečkou, hoci s najmenším platom, lebo som neabsolvovala VŠMU. V roku 1990 ma prezident Václav Havel požiadal, aby som vstúpila do novokonštruovanej československej diplomacie, orientovanej na NATO a EÚ. A Poliaci si ma vyžiadali ako slovenskú veľvyslankyňu do Varšavy.

Ako ste sa stali političkou, takou riadnou vládno-parlamentnou?

Premiér Dzurinda ma vymenoval za štátnu tajomníčku ministerstva zahraničných vecí, na čo som vstúpila do politiky (za SDKÚ). Zotrvala som tam 10 rokov a po nich som sa vrátila do mimovládneho sektora, v ktorom som pôsobila predtým. Možno neviete, ale v roku 1993 som založila Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku, ktorá funguje dodnes. Pred ôsmimi rokmi, presne 17. novembra, ma zvolili za predsedníčku najstaršieho aktívneho ženského spolku na Slovensku a vlastne aj v Európe - Živena. Celý môj životopis mi pripadá ako úplne prirodzená, synchronizovaná kariérna dráha.

Niektoré známe ženy sa sťažujú na to, že občas o nich napíšeme ako o niečích manželkách. Vám sa asi nikdy nestalo, že vás označili za Lasicovu ženu.

Nie, nestalo. Asi je to preto, lebo som sa stala známou, už keď som mala 18 rokov a natočila som kultovú ságu Markéta Lazarová s režisérom Františkom Vláčilom, ktorá je považovaná za jeden z najlepších historických filmov sveta. Milan Lasica je mojím druhým manželom, mala som už 33 rokov a on 41, keď sa nám narodila naša Hanka.

Matka obyčajne chce mať prie­zvisko ako jej deti. Vami ani tento dôvod nepohol, aby ste sa stali pani Lasicovou?

Keď sa nad tým zamýšľam, aj moja sestra ostala Vášáryová. Zrejme vplyv môjho otca, známeho profesora slovenčiny a Nácka zo Štiavnice, bol silný. Som posledná skutočná Vášáryová. Keby si môj synovec nezobral naše priezvisko, vytratilo by sa úplne. Sme veľmi malá rodina len s dievčatami. Vďaka synovcovi teraz máme aj európsku šampiónku vo voltíži, ktorá nesie naše priezvisko.

Ako by ste reagovali, keby vám niekto predsa len povedal pani Lasicová?

No, myslím, že väčším rizikom je opačný scenár. Občas to ušlo v diplomacii, keď ma ako veľvyslankyňu manžel sprevádzal v zahraničí a rakúsky hejt­man ho oslovil: „Herzlich wilkommen, Herr Vasary.“

Viac sa dozviete v aktuálnom vydaní PLUS 7 DNÍ >>

Mohlo by vás zaujímať: