Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Pred dieťaťom by podľa mňa rodič a učiteľ mali vždy ťahať za rovnaký povraz, myslí si učiteľka prváčikov. Kým začala pracovať na súkromnej škole v Petržalke, „odslúžila si“ pár rokov v takej, ktorá fungovala na výkon a prísnu disciplínu.&nbsp; Čo má vedieť dieťa, keď nastupuje do školy? Aký šport je preň vhodný? Je nedostatok učebníc ešte stále problém? S&nbsp;učiteľkou na prvom stupni MARTOU PÁLENÍKOVOU (58) sa rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.

Koľkýkrát prežívate začiatok školského roka ako učiteľka?

Ako učiteľka prežívam školský rok štrnástykrát. Tento rok mám prváčikov ako štyrikrát predtým.

Áno. Som nadšená učiteľka, práca ma stále napĺňa. Deti sú zlaté, takže sa vždy teším.

Čo robíte pre to, aby ste boli každý&nbsp;september motivovaná?

Po prázdninách som oddýchnutá a&nbsp;jednoducho sa mám na čo tešiť.

Spomínate si, keď ste boli prváčka vy? S&nbsp;akými pocitmi ste išli na prvé vyučovanie?

Áno, presne si na to spomínam, lebo som nebola s&nbsp;maminkou. Bola vtedy vážne chorá. Do školy som nastúpila v&nbsp;Třebíči, aj keď som žila v&nbsp;Ostrave. Pamätám sa, že to bolo náročné, ale mala som veľmi dobrú pani učiteľku. Veľmi rada na ňu spomínam.

Čo sa očakáva od prváka? Čo má vedieť? Držať pero? Čítať?

Pre pani učiteľku je najlepšie, ak dieťa ešte nevie čítať. Existuje totiž niekoľko metód, ako sa čítanie učí, a&nbsp;keď sú počiatočné návyky nesprávne, vznikajú problémy. Písmená deti väčšinou čítať vedia, na to sa pýtajú a&nbsp;je to prirodzené. Ideál prváčika je, aby sa nebál chýb, aby vedel počúvať, prispôsobiť sa. Zo zručností je veľmi dôležitý úchop pera, lebo sa ťažko odnaúča, ak ho drží zle. Deti by mali vedieť geometrické tvary, farby, zaviazať si šnúrky, pozdraviť, mali by byť samostatné.

Ako sa na školský&nbsp;rok pripravujete?

Počas prázdnin si potrebuje učiteľka oddýchnuť. Rada športujem, chodím do hôr, čítam a&nbsp;čas trávim hlavne s&nbsp;rodinou. Vzdelávam sa tak, že čítam odborné knihy a&nbsp;vždy si zaradím do programu aj nejaké školenie.

Ako majú byť pripravené deti do školy?

Príprava a&nbsp;motivácia sú veľmi dôležité, aby sa deti do školy tešili. Netreba sa im vyhrážať „no počkaj, veď v&nbsp;škole ti dajú, tam ťa vychovajú“. Ideálne by bolo ukázať deťom priestory školy ešte pred začiatkom školského roka, aby nešlo do úplne cudzieho prostredia. Dôležitá je aj spolupráca rodičov budúcich prváčikov so škôlkou, čo sa týka prípravy do školy.

Dieťa sa musí cítiť v&nbsp;triede bezpečne. Pre mňa je priorita, aby sa deti nebáli chýb. Lebo sú prirodzené - ak sa dieťa učí chodiť, spadne stokrát. Vždy ho postavíme, posmelíme a&nbsp;ide ďalej. To isté, keď sa učí chodiť na nočník či bicyklovať. Keď však nastúpi do prvej triedy, kde sa známkuje, jedna chyba dvojka, dve chyby trojka a&nbsp;tak ďalej. Už sa chyby stanú postrachom a&nbsp;začnú sa ich báť. Myslím, že deti by mali vedieť, že chybami sa učia. Ako my dospelí v&nbsp;živote. Pokračovanie na ďalšej strane.

Rozumiem správne, že vo vašej škole sa neznámkuje?

Áno, u&nbsp;nás neboli na prvom stupni známky, ale vo štvrtom ročníku sa zaviedli, lebo niektoré deti potrebujú výpis známok, ak chcú pokračovať na osemročnom gymnáziu. Keď som učila na predošlej škole, tam sa známkovalo od prvej triedy. Bola to škola zameraná na výkon a&nbsp;na disciplínu. Spomínam si, že som skúšala druháčikov básničku. Bol tam jeden chlapček, ktorý išiel posledný, taký malý, zlatý. Kým som všetkých vyskúšala, bol v&nbsp;napätí. Dávala som len jednotky, ak sa niekto zadrhol, mohol odznova. Keď skončil, tak vyfúkol! Pýtam sa ho - Peťko, čo sa ti stalo? On vraví - Strašne som sa bál. Pohladkala som ho po chrbte, bol úplne spotený. Povedala som si, ako to my učitelia robíme zle, keď sa deti musia takto báť v&nbsp;škole.

My sa snažíme o&nbsp;vnútornú motiváciu, nie o&nbsp;motiváciu známkami. Ale ani ja som neverila, že to môže fungovať. Keď si ma vybrala za učiteľku súkromná škola, chvíľu som mala pod katedrou pečiatky, viete, včeličky a&nbsp;tak. Občas som ich za odmenu deťom dala. Dnes už verím, že sa môžu maximálne snažiť aj bez toho, aby som im za to niečo dala.

Pochopili ste, že deti nie sú ako psíky?

Už viem, že nepotrebujú ani známku, ani cukrík, ani včeličku. Ide o&nbsp;umenie učiteľky, ako vie žiakov motivovať. Treba hodnotiť snahu a&nbsp;posun. Na konci roka píšeme hodnotenia, kde sa rodič dozvie, v&nbsp;čom sa dieťaťu darí a&nbsp;kde by malo pridať. Môže si povedať, že je to na nejakú dvojku. Ale dozvie sa aj, prečo dostal dvojku a&nbsp;nie jednotku. Napríklad písanie mu ide, ale na čítaní musí popracovať. Neznámkovanie deti nepokazí, je to super.

Aký je váš názor na osemročné gymnáziá?

Nie som za systém osemročných gymnázií. Myslím si, že deti si vedia pomáhať, a&nbsp;keď tie lepšie v&nbsp;učení ťahajú slabšie, funguje to. Na príklade svojich detí viem, že ak dieťa niečo v&nbsp;určitom veku začne baviť, naučí sa to rýchlo. Napríklad pri učení jazykov. Moja dcéra sa veľmi chcela na gymnáziu naučiť francúzštinu a&nbsp;drela na nej štyri roky. Možno by sa tak nesnažila, keby som ju dala na tento jazyk už od škôlky. Nevýhodou osemročných gymnázií je aj ten istý kolektív už od druhého stupňa.

Robí deťom pri prechode zo škôlky, kde sa hrajú, spia, do školy problém disciplína?

Málokto si uvedomuje, že keď príde dieťa zo škôlky do školy, veľmi sa teší z&nbsp;toho, že má vlastnú desiatu. V&nbsp;škôlke je každý to, čo ostatní. V&nbsp;škole mi rozprávajú, že majú chlebík, jablko, keksík… To si často neuvedomujeme my dospelí. Majú novú pani učiteľku, novú triedu, nových kamarátov. Aby bol prechod pozvoľný, snažíme sa, aby formálne učenie trvalo len časť hodiny.

V&nbsp;triede máte vzadu za lavicami koberec. To znamená, že zvyšok hodiny sa tam môžu vyvaľovať?

Nie, striedajú sa na ňom aktivity, keď dieťa sedí v&nbsp;lavici a&nbsp;keď je na koberci. Dôležitá je práca v&nbsp;skupinách, pri nej využívame koberec.

Máte nejaký špeciálny trik v prvý školský deň, aby sa deti cítili v pohode? Vtip, nejaký úvod do atmosféry, aby opadol stres.

Snažím sa pripraviť pre deti pri vstupe do triedy prekvapenie. Prvý týždeň berieme písmenko O, takže vždy pre deti pripravím rybník. Sú okolo neho svetielka, nafukovacie rybičky, náš maskot Bobík, korytnačky, kvietky a&nbsp;tento rok aj kamzík, lebo sme trieda kamzíkov. Na okná dám sviečky, zatiahnem žalúzie. Deti prídu do triedy s&nbsp;rodičmi. Čakám, že povedia ó, ale často počujem jééé. Rodičia s&nbsp;nami zostávajú v&nbsp;triede pol hodiny a&nbsp;počúvajú nás. Na základe toho rybníka sa deti uvoľnia, pýtam sa ich, aké zvieratká tam sú, či boli v&nbsp;lete pri vode. Vtedy mi začnú rozprávať zážitky z&nbsp;leta a&nbsp;atmosféra sa uvoľní. Bariéra opadne a&nbsp;rodičov pošleme vypĺňať formuláre. Ja tak s&nbsp;deťmi môžem nájsť spoločnú reč a&nbsp;vtedy už aj začíname pracovať na prvých pravidlách. Aby im bolo od prvého dňa jasné, že školský systém nie je „rob si, čo chceš, a&nbsp;buď šťastný v&nbsp;škole“, ale že má pravidlá a&nbsp;ak sa nedodržiavajú, má to dôsledky. Samozrejme, všetko je to v&nbsp;pokojnej atmosfére. Vyučovanie je vždy založené na vzťahoch medzi žiakmi a&nbsp;učiteľmi, a&nbsp;to nielen v&nbsp;prvej triede.

To však nie sú jediné vzťahy, ktoré musíte riešiť. Je 2. september pre vás vždy aj začiatkom boja s&nbsp;rodičmi?

Naša škola si vyberá deti po­dľa rodičov. Nie sme škola, ktorá by prijímala len nadané deti, skôr kladieme dôraz na to, aby rodičia pochopili našu filozofiu. Netlačíme na výkon, usilujeme sa, aby snaha dostať vedomosti do hlavičiek detí nikdy neprevýšila snahu vychovať z&nbsp;nich dobrých a&nbsp;empatických ľudí. Vyučovanie je výchovno-vzdelávací proces a&nbsp;myslíme si, že presne v&nbsp;tomto poradí. Sú aj školy, ktoré idú na výkon. Nehovorím, že to je zlé, ale to naša škola nechce. Musím však povedať, že výsledky testovania sme mali veľmi dobré.

Takže u&nbsp;vás sú vzťahy s&nbsp;rodičmi skutočne prechádzka ružovou záhradou?

Problémy sa nájdu, ale riešia sa tak, aby obe strany boli&nbsp;spokojné. Mám však kamarátku, ktorú zvolili za riaditeľku športovej školy, a&nbsp;keď som sa jej opýtala, čo je pre ňu najťažšie, vravela, že práve vzťahy s&nbsp;rodičmi. Rodičia stoja často na strane detí a&nbsp;zasahujú do výchovného procesu. Pred dieťaťom by podľa mňa rodič a&nbsp;učiteľ mali vždy ťahať za rovnaký povraz, ale nie vždy to tak je. Kolegyne zo štátnych škôl zas vravia, že je to veľmi individuálne a&nbsp;záleží na osobnosti, či a&nbsp;ako vie riešiť konflikty.

Vy ste ako rodič nikdy nemali konflikt s&nbsp;učiteľkou?

Ja som vždy stála na strane učiteľky. Mám šesť detí. Mala som raz problém s najmladším synom. Bol taký loptoš a keď nemohol preraziť doma, tak sa snažil v škole. Bol pri šikanovaní chlapca a pani učiteľka sa ho spýtala, či sa mu tiež niekedy vysmieval. On sa ho v skutočnosti zastával a volal pomoc, ale jej povedal, že áno. Asi aby sa predviedol. Dostal za to, tuším, dvojku zo správania, z čoho som bola šokovaná. Ale aj tak som stála na strane učiteľky. Bolo to v šiestej triede, keď sa známky vlastne nikam nezarátavali. Ale dôležitá je spravodlivosť a spolupráca učiteľa a rodiča.

Čo radíte rodičom vo vyhrotených situáciách? Keď vidím, že učiteľka môjmu dieťaťu naozaj krivdí…

Navrhujem stretnutie najskôr rodiča s&nbsp;učiteľom a&nbsp;potom v&nbsp;trojici. My v&nbsp;škole máme takzvaný ŽUR - žiak-učiteľ-rodič. Tam si pekne sadneme, máme vypracované nejaké sebahodnotenia a&nbsp;rozprávame sa o&nbsp;tom. Podľa mojej skúsenosti sa deti často v&nbsp;učení podceňujú. S&nbsp;riešením konfliktov je to ťažké. Rozumiem, že rodič vždy bude brániť svoje dieťa. Treba však hovoriť pravdu a&nbsp;hľadať pravdu, aj keď ideme proti dieťaťu.

Čakajú na žiakov tento rok nejaké zásadné zmeny?

Na druhom stupni sa zaviedol druhý cudzí jazyk. Podľa učebných osnov si môže škola niektoré učivo rozložiť do jednotlivých ročníkov podľa seba. Tu môže vzniknúť problém, ak žiak prechádza do inej školy. Môže sa stať, že v&nbsp;novej škole niektoré učivo prebrali a&nbsp;žiak ním neprešiel. Ale šikovná učiteľka zvládne aj tento problém.

Keď nastúpia vaši žiaci do školy, majú rovnajú úroveň? Ako dlho trvá, kým môžete napredovať rovnakým tempom?

Vo väčšine súkromných škôl, škôl pre nadané deti, jazykových, teda tých, kde sa robí výber detí, tento problém väčšinou nie je alebo je minimálny. Tam, kde sa výber nerobí, sú rozdiely väčšie. Šikovnejší ťahajú slabších a&nbsp;to je pozitívne pre obidve strany. Ale dobrý učiteľ vie pracovať s&nbsp;takou triedou.

Súčasťou výchovného procesu sú životné zručnosti. Napríklad v&nbsp;prvom ročníku zavádzame aktívne počúvanie. Znie to odborne, ale ide o&nbsp;to, aby sa deti naučili počúvať sa navzájom. Vedia potom, že majú pozerať do očí, občas kývnuť hlavou, opýtať sa otázku, nevysmievať sa, mať k&nbsp;spolužiakom úctu, učia sa pravidlá spolupráce. Včera napríklad robili zo šnúrok písmenko o. Stačí ich rozdeliť na dve skupiny a&nbsp;už vidíte, kto je líder a&nbsp;kto sa stiahne dozadu. Učiteľ vie, ako má na tom pracovať, aby osobnosti nepotláčal, ale aby mali mieru.

Na etickej výchove. Napríklad sa zavedie takzvaný ranný kruh. S&nbsp;deťmi každý deň ráno sedíme na koberci. Na harmonike zahrám pesničku a&nbsp;keď skončím, ony už vedia, že majú sedieť v&nbsp;kruhu, a&nbsp;začneme sa rozprávať. Takto sa deň v&nbsp;škole začína, tvorí sa príjemná atmosféra. Povieme si, čo sa stalo, čo nás čaká. Deti vedia, že ide o&nbsp;diskrétne stretnutia, že si môžeme povedať všeličo a&nbsp;zostane to medzi nami.

Áno, sú to krásne okamihy. Hovoria, ako sa cítia, čo pekné zažili alebo čo ich trápi. Niekedy si pýtajú radu alebo sa navzájom povzbudzujú.

Do akej miery vie rodič, či sa jeho dieťa správa doma podobne ako v&nbsp;škole?

To je otázka. Pri svojich šiestich deťoch som si vždy myslela, že môj najmladší je zakríknutý a&nbsp;v&nbsp;škole mi hovorili, že je líder. Vôbec som to netušila. Často sa stáva, že dieťa je doma tichučké a&nbsp;v&nbsp;škole živé. To je ten horší problém. (Smiech.) Ale väčšinou je to naopak. Niekedy rodič tuší, či je doma rovnaké ako v&nbsp;škole, ale asi až učiteľka mu to povie s&nbsp;istotou.

Dostávate často otázku či sú dnešné deti iné ako v&nbsp;minulosti?

Áno, je to veľmi častá otázka. Moja odpoveď je, že nie. Deti sú stále rovnaké, ovplyvňuje ich prostredie - televízia, reklamy, internet, rodičia majú dnes na ne menej času ako kedysi. Učitelia si to uvedomujú, začínajú vznikať školy bez internetu. Mne sa to páči. Napríklad v&nbsp;Česku sa učí informatika až od piatej triedy. Tablety a&nbsp;internet do škôl patria len v&nbsp;spojení s&nbsp;učivom. Tieto dilemy sme my ako deti neriešili. Behali sme po vonku a&nbsp;viac sme sa hrali. U&nbsp;nás sa vždy hovorilo - Mami, idem na dvor! Deti však nemôžu za to, v&nbsp;akom roku a&nbsp;prostredí vyrastajú. Malí školáci sú ako špongie. Čo dáme deťom do batôžka do 10. roku života, čo sa výchovy týka, to si budú neskôr z&nbsp;neho vyťahovať.

To, že deti fungujú s&nbsp;internetom, tabletmi a&nbsp;menej chodia von, súvisí s&nbsp;ich kondičkou. Ešte trénujete basketbal?

Práve vlani bol prvý rok, keď som netrénovala. Naša škola nemá telocvičňu, čo mi je veľmi ľúto. Chodíme do neďalekej telocvične v&nbsp;kultúrnom dome a&nbsp;tam by sa trénovať basketbal nedalo. Je pravda, že deti sa hýbu málo.

Ako je to vôbec možné, že škola nemá telocvičňu? Nie je povinnosť mať ju?

Myslím, že štátne väčšinou majú, poznám súkromné, ktoré nemajú vôbec. U&nbsp;nás sú deti v&nbsp;škole v&nbsp;školskom klube do pol šiestej, takže je zväčša na rodičovi, ako deti vedie k&nbsp;športu. Rodič sa musí obetovať, robiť taxikára. To, že sa dnes málo hýbeme, považujem za negatívum. Už aj školský dvor je fajn. Ak nešportujú deti, kde si nájdu kamarátov? Keď odchádzajú zo školy, čo ďalej? Deti majú zlé držanie tela, je viac obéznych detí. Slovensko v&nbsp;porovnaní s&nbsp;Českom, nepodporuje šport efektívne. Nie sú ani ihriská, ani bazény a&nbsp;chýbajú aj športoviská.

Na aký šport dať dieťa? Individuálny alebo kolektívny?

Je super, keď dieťa vie plávať, korčuľovať, bicyklovať. Vhodná je aj gymnastika. Ja som robila kolektívny šport a&nbsp;všetky kolektívne športy mám rada. Počas športovania sa deti podporujú, ale aj zabávajú. Samozrejme, každé dieťa je iné, niekto je introvert, niekto extrovert.

Je dieťa, ktoré robí šport, súťaživejšie aj na vyučovaní v&nbsp;triede?

Áno. Ja som veľmi súťaživá, vidím to aj na sebe. Všetko chcem vyhrať. (Smiech.) Súťaživosť nie je zlá. Ide o&nbsp;to, že chcem. A&nbsp;keď padnem, chcem znova, pozbieram sa. Takže aj prehry zvládnu športovci lepšie.

Máte v&nbsp;zborovni nejakú hierarchiu? Napríklad, že dejepisár si myslí, že je niečo viac ako telocvikár, alebo druhostupniari sa povyšujú nad prvostupniarov?

Nie, nikdy sa mi nestalo, že by sa nado mnou niekto vyvyšoval. Každý má svoje talenty a&nbsp;svoju cestu. Obdivujem učiteľov na 2. stupni, pretože pracovať so žiakmi v&nbsp;pu­berte nie je ľahká práca. Oni zasa obdivujú nás. A&nbsp;tak by to malo byť.

Aké najpozitívnejšie zmeny sa v&nbsp;posledných rokoch v&nbsp;školských zákonoch objavili?

Každá škola si môže zvoliť hodiny podľa vlastnej voľby, ktoré chce do jednotlivých ročníkov pridať. My máme napríklad v&nbsp;2. ročníku informatiku, v&nbsp;3. triede anglický jazyk.

Nespomeniem si na nič veľmi negatívne. Beriem to tak, ako príde.

Takže nie ste z&nbsp;tých učiteľov, ktorí netrpezlivo čakajú veľkú reformu školstva?

Učitelia už dávno pochopili, že zmena musí prísť zdola, preto sa aj ja angažujem v&nbsp;učiteľských združeniach, ktoré sa snažia zaviesť zmeny a&nbsp;navrhovať ich, jednoducho meniť školstvo zospodu. Vystriedalo sa veľa ministrov od vzniku štátu. Každý zaviedol nové nariadenia a&nbsp;zrušil, čo bolo pred ním, takže človek to už ani nevníma. Treba, aby sa každý učiteľ sám snažil učiť, zlepšovať, učiť deti objavovať namiesto mentorovania. Vychovávať dobrých ľudí. Veď kto napokon vo firme zamestná veľmi múdreho, ale sebeckého človeka, ktorý nevie spolupracovať?

Ja si myslím, že kopa firiem takých hľadá.

Áno? Tak ja sa asi pohybujem v&nbsp;inom prostredí. Nie je to tak, že kvalita zamestnanca je v&nbsp;tom, že vie spolupracovať, motivovať druhých? Možno na niektorých postoch nie. Možno niekde naozaj chcú človeka, ktorý jednoducho ide za svojím.

Aký bol tohtoročný štart do školského roka, čo sa týka učebníc?

Učebnice a&nbsp;pracovné zošity pre prvákov mám. Ale boli roky, keď sme celý rok nemali učebnice. Museli sme po večeroch tvoriť pracovné listy, na školských fórach si odovzdávať materiály na vyučovanie.

V&nbsp;ktorých predmetoch bol najväčší problém?

Vlastiveda štvrtákov dlho chýbala, ale napokon, keď učebnice prišli, skupinové cvičenia boli dobré. Mali tému, odporučené aktivity, učiteľ sa mal čoho chytiť, nemusel všetko sám vymýšľať. To isté bolo so slovenčinou.

Rodičia spomínajú, že v mnohých učebniciach sú chyby. Vidíte ich viac ako v minulosti?

S&nbsp;tým som sa nestretla, tak ani neviem. Môže sa stať, že sú niektoré preložené z&nbsp;češtiny, chyby sa stanú aj pri tlači, ale keď sa učitelia ozývajú, vydavatelia chyby odstránia. Ja som sa nikdy na učebnice nesťažovala.

Čo môže urobiť rodič, ak si všimne v&nbsp;učebnici svojho dieťaťa chybu?

Môže sa obrátiť na riaditeľa školy, on potom problém komunikuje ďalej.

Vy ako učiteľka máte právo vybrať učebnicu podľa náročnosti?

Máme možnosť vybrať si učebnice od viacerých vydavateľov, s rôznymi metódami učenia, ale nemyslím si, že sú v nich rozdiely v náročnosti. Šlabikáre máme štyri. V Česku je ich vyše 30. Škola si vyberie ten, ktorý jej vyhovuje.

Keď ste na hodine, hovoríte hlasnejšie ako teraz s nami?

Ja schválne hovorím tichšie, lebo keď stíšite svoj hlas, aj deti sa utíšia. Štvrtáci mi raz pri spätnej väzbe povedali, aby som bola prísnejšia. Viem hovoriť aj hlasnejšie, ale deti sa nikdy nesťažovali, že ma nepočujú.

Spotený chrbátik pred recitovaním básničky: Učiteľka prváčikov o tom, čo sa v škole robí zle

Výber pre vás

Spotený chrbátik pred recitovaním básničky: Učiteľka prváčikov o tom, čo sa v škole robí zle

Súvisiace články

Kiskova dcéra žije s mužom a dcérou v Rakúsku: Takéto podmienky si dáva pre návrat!

Najznámejší starosta Slovenska vydával dcéru: Vystrojil luxusnú svadbu, zagratuloval aj Kiska

Kisku mali za scientológa, jeho dcéra teraz prezradila, čo nechcela: Akého Boha máme!

Najskôr dieťa, teraz zásnuby. Dcéra exprezidenta sa bude vydávať. Pozrite si za akého fešáka!

Výber pre vás