Zadržali a obvinili vás na základe výpovede vášho bývalého námestníka v SIS Borisa Beňu, že si s vami rozdelil úplatok za zastavenie sledovania podnikateľa Zoroslava Kollára. Mali ste s Beňom blízky pracovný vzťah, čo si o ňom dnes myslíte?
(Pauza.) Bol zadržaný pri kauze s príznačným názvom Judáš a to podľa mňa vystihuje aj celú jeho osobnosť.
Prirovnávate ho k Judášovi, ale po nástupe do funkcie bol vašou pravou rukou, vaším námestníkom, asi ste mu verili, ako sa vám spolupracovalo?
Keď prídete na pozíciu, na akú som prišiel, máte dve možnosti: buď vyhádžete všetkých ľudí preč, alebo môžete s niektorými z nich robiť. Pretože Beňu som predtým poznal 10 rokov, poznal som jeho silné aj slabé stránky, vedel som, že vie kultivovane vystupovať, ovláda anglický jazyk, pôsobil ako diplomatický bezpečnostný pracovník, ako policajný pridelenec v Rumunsku a potom bol členom top manažmentu SIS. Nebol medializovaný žiadny škandál v súvislosti s ním, vedel som síce o nejakých veciach, kde sa správal trošku divne, ale nevedel som, že by bol nejaký vážny problém. Mal som na výber: mohol som si zobrať buď niekoho zvnútra, alebo dotiahnuť niekoho zvonku a budú mi vyhadzovať na oči politické nominácie. Preto tam bol.
Mali ste k nemu nadštandardný vzťah, vraj ste ho konkrétne už v roku 2011 pretláčali na post šéfa policajnej inšpekcie.
Vďaka mne sa Boris Beňa stal mnohým. Poviem k tomu len to, čo povedal svojho času strýko kniežaťa Schwarzenberga: žiadny dobrý skutok neostane bez trestu.
Boris Beňa má medzi niektorými povesť človeka, ktorý vie narábať s intrigami. Súhlasíte?
Nie je veľký intrigán. Jeden môj známy, keď chcel s humorom trochu uraziť kolegov policajtov na vyšších pozíciách, tak im hovoril: ty si taká okresná úroveň, nemudruj. Boris Beňa nie je veľký intrigán, je to človek, ktorý sa veľmi rýchlo zlomil a dal vyšetrovateľom všetko, čo chceli, a mňa ako bonus.
Sklamalo vás to?
Nie, pretože som radostný pesimista. Nemám veľké očakávania od ľudí, a preto ma nemôžu sklamať. Voči Borisovi Beňovi však nepociťujem žiadnu negatívnu emóciu.
Čo sa týka expolicajta Kučerku, ktorý vás obvinil z podplácania za to, že nebude preverovať podozrenia nadnárodnej spoločnosti, ako to vidíte, prečo to podľa vás hovoril?
Podľa toho, čo bolo v médiách a je aj v spise, je to troska. Najprv urobil z vlastnej ženy (prokurátorka krajskej prokuratúry v Bratislave - pozn. red.) a vlastného otca biele kone, keď mal od Tigra zobrať 350-tisíc eur. Potom za mnou prišiel so sopľom pod nosom a s červenými očami, že Repa so Šúrekom (prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry - pozn. red.) sa mu vyhrážali, vraj mu povedali, že skončí ako Lajo Makó, že bude srať krv a prídu ho zobrať vrtuľníkom. Povedal som mu, že keď nič nespravil, nemá sa čoho báť, a on povedal, že má na nich informácie. Rozprával v tejto súvislosti napríklad o hajlovaní či o mimomanželských vzťahoch. Jednoznačne chcel znížiť ich vážnosť v spoločnosti. Potom bol v Žiline, vraj má srdcové problémy. V nemocnici však zistili, že nič také mu nie je. Má údajne psychosomatické poruchy, to som zistil z televízie, a následne mi doručil uznesenie o vznesení obvinenia. Potom som sa dozvedel, že sa Repovi so Šúrekom ospravedlnil. On je teda nejako dôveryhodný?
Po prepustení a zrušení trestného stíhania ste v krátkom stanovisku pred väznicou vyhlásili, že máte viacero indícií, ako to bolo s vaším obvinením. Ako to teda podľa vás bolo?
Treba si uvedomiť všetko, čo tomu predchádzalo. My sme v zásade od leta nemali generálneho prokurátora, nemali sme špeciálneho prokurátora. Kováčik tam síce formálne bol, ale bál sa niečo robiť, aby ho neobviňovali, že niečo manipuluje, že do niečoho zasahuje, že vyzvedá. Končil vtedy aj policajný prezident, takže bolo úplné bezvládie, čo sa týka bezpečnostných zložiek. Partička na NAKA sa vtedy zaoberala takáčovcami. Z toho im vybehol Makó a ďalšie veci. Ale ja som prišiel na manipulácie vo vyšetrovaní.
Kedy ste na manipulácie prišli?
Zaoberal som sa tým už od septembra minulého roka. Napríklad Ľudovít Makó mi na jedinom stretnutí, ktoré som s ním po prepustení mal, ešte v januári povedal, že on sa priznal aj k veciam, ktoré nespravil, lebo chcel ísť za každú cenu von, a že ponúkol väčšie ryby, ako bol on sám, aby získal slobodu. Potom do toho prišla voľba generálneho prokurátora. A voľby špeciálneho prokurátora. Niektorí kandidáti za mnou chodili, aby som im vybavil podporu, nebudem hovoriť mená ani počet kandidátov. Ja som však opakoval mantru, že Žilinka a Lipšic sú najlepšími kandidátmi podľa mňa. To oni nevedeli predýchať a mali dosah priamo na vyšetrovanie niektorých vecí. Využili túto situáciu. Celá pointa je zvrátenie výsledkov voľby generálnej a špeciálnej prokuratúry.
Boris Beňa nie je veľký intrigán, je to človek, ktorý sa veľmi rýchlo zlomil a dal vyšetrovateľom všetko, čo chceli, a mňa ako bonus.
Takže za všetkým je podľa vás nejaký potenciálny kandidát na post generálneho alebo špeciálneho prokurátora, ktorého nechcete menovať?
Kauza Dömötöra, ktorý sa priznal a bol už aj potrestaný za to, že klamal vo výpovedi, je iba malá ukážka z toho, čo som na vlastné oči videl, na vlastné uši počul, do 11. marca, kým som bol zadržaný. Čo bolo získané potom, či už inšpekciou a prokuratúrou, alebo predtým ešte spravodajskou službou, to netuším. Ale to, čo bolo vidno, je iba malá ukážka toho, čo som videl a počul dovtedy. Len čo som o tom začal informovať zákonných príjemcov, tak som už veľmi rýchlo išiel. Viac k tomu nepoviem.
Pokračovanie rozhovoru s Vladimírom Pčolinským na ďalšej strane
