Nevôľa katolíckych biskupov a kňazov nad zákazom všetkých spoločenských podujatí vrátane bohoslužieb spôsobila, že Matovičov kabinet napokon svoje pôvodné zámery zmiernil. Napriek tomu sa cirkevné obrady nezaobídu bez patričných opatrení. O tom, ako sa s núdzovým stavom vyrovnali duchovní, MATÚŠOVI NÉMETOVI porozprával hovorca Konferencie biskupov Slovenska MARTIN KRAMARA.
Ktoré argumenty ste použili, že napokon vláda povolila slávenie bohoslužieb za určitých opatrení?
V danej situácii ani pri najlepšej vôli nedokážeme ľuďom vysvetliť, prečo im nevyslúžime sviatosti, ktoré z duchovného hľadiska vnímajú ako životne dôležité, kým takmer všetko ostatné zostáva aspoň v nejakej miere funkčné. Biskupi vyjadrili potrebu zachovať únosnosť a primeranosť opatrení, ale aj to, že cirkev je vždy za ochranu zdravia a jednoznačne v tomto smere podporuje štát. V krízových situáciách veľmi potrebujeme spolu komunikovať.
Bohoslužby prebiehajú v obmedzenom počte v kostoloch. Ako je to s veriacimi, ktorí prídu na bohoslužbu, ale dnu sa nedostanú?
Bolo by veľmi náročné žiadať ľudí, aby odišli aj z ulice pred chrámom. Kňazov žiadame, aby aj v tomto smere zachovali pastoračnú múdrosť a vo farnostiach komunikovali, nech sa pred chrámami nevytvárajú väčšie zhromaždenia, lebo to by poprelo zmysel opatrenia. Niektorí kňazi sa pre istotu obrátili na regionálnych hygienikov, ktorí im odpovedali, že ľudia pred chrámom by mali aspoň zachovať dvojmetrové rozstupy.
Ako je to s prijímaním hostie? Ako ľudia chodia „na oblátku“?
Sväté prijímanie rozdávame do rúk. Ja sám hovorím pri každej svätej omši - prosím, dajte dolu rúško, položte pred seba jednu ruku na druhú a s úctou prijmite eucharistiu do dlane vrchnej ruky. Druhou rukou potom vložte sväté prijímanie do úst, založte späť rúško a až potom sa vráťte na svoje miesto. Kto z vážneho dôvodu nemôže prijať do rúk, nech príde až celkom na záver radu.
Neodmysliteľnou súčasťou duchovného života kresťanov je spoveď. Prebieha aj teraz v spovedniciach?
Spôsobov je viacero. Naliehame na pastoračnú skúsenosť kňazov, ktorí najlepšie poznajú lokálne možnosti, aby urobili všetko, čo sa dá, na zamedzenie šírenia vírusu. Ja spovedám buď vonku, alebo v osobitnej miestnosti kostola. Samozrejmosť sú povinné rúška, vzájomné rozstupy a snaha o krátky rozhovor. Miestnosť aj kostol vetráme a kontaktné plochy dezinfikujeme. Kúpili sme štyri bezdotykové dávkovače dezinfekcie, sú pre ľudí k dispozícii na viacerých miestach kostola.
Duchovní chodia spovedať chorých k nim domov. Majú predpisy týkajúce sa osobných návštev?
Platí povinnosť nosiť rúška, používať dezinfekciu, sväté prijímanie podávať do rúk. Mali sme aj školenie pre kňazov, ktorí sa prihlásili na službu do nemocníc, tí musia dodržiavať náročnejšie predpisy a používať špeciálne ochranné pomôcky. Už počas prvej vlny sme vytvorili jednorazové balíčky pomôcok na zaopatrovanie a distribuovali sme ich po Slovensku.
Ako zasiahla koronakríza do života kňazov či biskupov? Zaznamenali ste vo svojich radoch duchovných, ktorí boli pozitívne testovaní na ochorenie COVID-19?
Viacerí diecézni kňazi i rehoľníci mali pozitívne testy a vírus sa vyskytol aj v radoch biskupov. Počas leta ochorel napríklad arcibiskup Cyril Vasiľ. Väčšina mala, našťastie, mierny priebeh. Na Slovensku sme zatiaľ úmrtie v radoch duchovných nezaznamenali, vo svete však pre koronavírus zomreli stovky kňazov aj mnoho biskupov.
Existujú výnimky pre starších duchovných, ktorí spadajú do rizikovej skupiny ľudí ohrozených koronavírusom?
Ak má kňaz vo vyššom veku obavy z nákazy, môže sa obrátiť na dekana a požiadať o zastupovanie. Zatiaľ však o takých prípadoch neviem.
