Peľoví alergici majú prvú časť sezóny najťažšiu za posledné tri roky. V čase koronavírusu, keď dezinfikujeme pomaly celé Slovensko a o agresívne čistiace prostriedky je v obchodoch doslova bitka, si ničíme aj veľmi dôležité baktérie na rukách. Dezinfekcia rúk je v každom obchode povinná bez ohľadu na to, či ste alergik alebo nie. Ako táto situácia ovplyvní alergikov a pribudnú nejakí noví? O tom sa s imunológom a alergiológom MARTINOM HRUBIŠKOM (61) z Onkologického ústavu svätej Alžbety rozprávala MARTINA UTEŠENÁ.

Ste známy svojím výrokom, že správna porcia špiny trénuje našu imunitu. Platí to aj dnes, v čase koronakrízy?

V tejto chvíli to môže vyzerať trochu zvláštne. Správnou porciou špiny som myslel, že človek nie je sterilný organizmus. Ak príliš často užívame antibiotiká, ktorými si ničíme črevnú mikroflóru, škodíme svojej imunite, a ak si príliš veľa umývame telo detergenčnými prostriedkami, poškodzujeme si kožnú bariéru, ktorá je pre našu imunitu veľmi dôležitá. Je to náš prirodzený mikrofilm, ktorý nás chráni. Skladá sa z kožného tuku a v ňom žijúcich kožných baktérií a kvasiniek.

 

Koľko použití antibakteriálnych gélov a podobných prostriedkov denne nám už škodí?

Ak to robíme niekoľkokrát za deň, pochopiteľne, že bariérovú funkciu na pokožke rúk si môžeme poškodiť. Dobrá správa je, že pokožka rúk je prirodzene odolnejšia a ruky sú pomerne malá plocha, čiže častým umývaním rúk si celkový mikrobióm na povrchu tela neporušíme. Problém je skôr v tom, že niektorí ľudia, najmä takzvaní atopici, majú citlivú pokožku a na neustále používanie mydla môže koža reagovať veľkým vysušením, ekzémovými zmenami. Suchý ekzém často praská, vytvárajú sa takzvané ragády, ktoré sú nielen bolestivé, ale sú aj vstupnou bránou infekcie do tela.

Jedna vec je častejšie umývanie rúk bežným mydlom a druhá alkoholová dezinfekcia. Nestačilo by nám bežné umývanie rúk?

Alkoholové prostriedky sú účinnejšie ako mydlo, pri mydle záleží na dĺžke umývania. Ak si ruky umývame aspoň pol minúty, nezabudneme na nechtové lôžka, na priestory medzi prstami, tak si ruky umyjeme dostatočne. Alkoholovým roztokom to dosiahneme rýchlejšie, ale platí, samozrejme, to, čo pri mydle.

Alkohol nás zvlášť neohrozuje, veľmi rýchlo sa odparí, ale kým sa to stane, stihne zabiť všetky mikroorganizmy vrátane vírusov, ktoré sú veľmi citlivé na koncentrovaný alkohol. Problém, je, že koncentrovaný alkohol vysušuje našu pokožku. Jediné možné riešenie je hneď po umytí si ruky premastiť dobrým krémom na ruky alebo mastnými krémami s obsahom urey.

Výskumníci dokázali jednoznačné prepojenie medzi prílišnou hygienou a rastúcimi alergickými ochoreniami. Koronavírus je podľa predikcií beh na dlhé trate, keď budeme mať prehygienizovaných ľudí a domácnosti. Prejaví sa to na alergiách?

Súvislosť medzi zvýšenou hygienou a alergiami sa týka skôr celkového životného štýlu, nie pármesačnej dezinfekcie, ktorú intenzívne používame a potom sa vrátime k pôvodným hygienickým návykom. Pre alergie sú skôr rizikové potraviny, ktoré sa sterilizujú, konzervujú, konzumujeme veľmi málo živých potravín - napríklad kyslej kapusty, probiotických živých mliečnych výrobkov, málo čerstvej zeleniny a ovocia, celkovo málo vlákniny - pričom vláknina je potrebná pre bohatú črevnú mikroflóru, ktorá je podstatná pre naše zdravie. Naša strava je veľmi sterilná. Navyše, nadbytočným užívaním antibiotík - napríklad pri bežnom prechladnutí - sa sterilizujeme zvnútra a potom prídeme do svojho polosterilného bytu. Preto je imunitný systém bežného človeka v horšej kondícii ako imunita farmára, ktorý je neustále v kontakte s pôdou a so zvieratami, a ktorého imunitný systém je omnoho častejšie provokovaný.

MARTIN HRUBIŠKO „Na prvom mieste je boj s koronavírusom. Ak má niekto preto zhoršený ekzém na rukách, bohužiaľ, v tejto chvíli je to druhoradé,“ tvrdí odborník.
MARTIN HRUBIŠKO „Na prvom mieste je boj s koronavírusom. Ak má niekto preto zhoršený ekzém na rukách, bohužiaľ, v tejto chvíli je to druhoradé,“ tvrdí odborník.
Zdroj: Martin Mikláš

Teraz k sterilnému bytu pridáme gély a dezinfikované priestory. Čo sa stane s naším mikrobiómom, teda naším zverincom v črevách, ktorý tak veľmi potrebujeme na boj s infekciou?

Umývanie či dezinfekcia rúk nesúvisia s naším mikrobiómom. Na hygienu rúk by sme mali dbať vždy, ale v aktuálnej epidemiologickej situácii obzvlášť. Dôvodom je to, že si ani neuvedomujeme, koľko ráz si za hodinu siahneme na tvár, do okolia nosa či priamo do nosa, alebo si pretrieme oči. Vždy treba zvážiť benefity a riziká. Možno v nejakých detailoch nám táto zvýšená hygiena rúk zhorší kožné alergie, ale to je v tejto situácii druhotné. Na prvom mieste je boj s koronavírusom, na ktorý neexistujú lieky. Základom boja sú práve protiepidemické opatrenia a ja ich ako alergiológ imunológ môžem iba podporiť. Ak má niekto preto zhoršený ekzém na rukách, bohužiaľ, v tejto chvíli je to druhoradé.

Nebolo by vhodnejšie pre alergikov bez ohľadu na to, aký druh alergie majú, aby používali skôr rukavice a dezinfekcii sa vyhli?

Rukavice nám pomôžu, že nám vytvoria bariéru. Keď si dáte rukavice pred vchodom do obchodu a po návrate ich vyhodíte, určite neurobíte chybu. Chránite tak seba a pred svojimi rukami aj iných. Ale rukavice ľuďom s citlivou pokožkou zvyčajne veľmi prekážajú. Mnohí majú alergiu na latex, čo je kontaktná alergia. Takým ľuďom odporúčam rukavice použiť len na nevyhnutný čas, najlepšie bezlatexové. K rukaviciam ešte treba dodať, že ľudia zabúdajú, že by sa mali používať iba na nevyhnutný čas. Ak som sa však týmito rukavicami dotýkal kľučiek a iných potenciálne znečistených predmetov, potom nimi prenášam infekciu ďalej. Chránim síce seba, ale druhých nie. Takže rukavice treba po krátkom použití zahodiť. Primárne však uprednostňujeme hygienu rúk pred rukavicami.

Niektorí rukavice podceňujú a zase iní ich nosia aj v lese na prechádzke. Existuje na to dôvod? Dať si rukavice do lesa?

To určite nemá zmysel. Pred čím sa chcem v lese chrániť? A teraz poviem niečo, za čo ma budú niektorí odsudzovať, pretože platí všeobecné nariadenie nosiť rúška, ale ja si za svojím názorom stojím. Nepovažujem za šťastné riešenie nosiť v prírode rúško, pretože my ten pohyb na zdravom vzduchu potrebujeme a s rúškom to nie celkom môže fungovať. Pochopiteľne, keď sa Bratislavčania vyberú na Železnú studienku a tam stretnú tisíce ľudí, za takých okolností rúška treba používať. Ale keď som niekde v lese sám, tak je dobré byť bez rúška. Nanajvýš, keď vidím, že sa ku mne niekto blíži, tak si ho včas nasadím.

Čo urobí s našou imunitou to skloňované zostávanie doma?

Áno, teraz u nás platí, zostaňte všetci doma, a ja tomu nariadeniu rozumiem. Do značnej miery sa tým chránime a malo by to platiť hlavne pre našich seniorov. Na druhej strane bez pohybu niet imunity a pohyb na čerstvom vzduchu a na slniečku je jeden zo základných nabíjačov batérií imunitného systému, čiže polhodinovú, hodinovú prechádzku denne by sme mali mať. Stále, aj v čase koronavírusu platí - kam nechodí slniečko, tam chodí lekár.

Ak sa predsa len nakazíme koronavírusom, bude to naše črevo, ktoré rozhodne o našom ďalšom osude. Až v pokročilom štádiu choroby rozhoduje úroveň zdravotníckej služby. Súhlasíte?

Rozhoduje naša imunita. A základ imunity je naozaj v čreve. Je v ňom asi 80 percent nášho imunitného systému.

MARTIN HRUBIŠKO „Na prvom mieste je boj s koronavírusom. Ak má niekto preto zhoršený ekzém na rukách, bohužiaľ, v tejto chvíli je to druhoradé,“ tvrdí odborník.
MARTIN HRUBIŠKO „Na prvom mieste je boj s koronavírusom. Ak má niekto preto zhoršený ekzém na rukách, bohužiaľ, v tejto chvíli je to druhoradé,“ tvrdí odborník.
Zdroj: Martin Mikláš

Ako teda môžeme črevu pomôcť byť čo v najlepšej kondícii na boj s koronavírusom?

To sú klasické poučky o pestrej strave bohatej na vlákninu, čerstvú zeleninu a ovocie. V tomto období je vhodné si črevný mikrobióm dopĺňať pomocou probiotík, z ktorých väčšina nemá schopnosť dlhodobo prežívať v našom trakte. Odporúčam jednu tobolku denne.

Keď sme už vystáli rad v lekárni, môže nám okrem probiotík ešte niečo pomôcť?

Z ostatných doplnkov výživy by som dal ľuďom do pozornosti vitamín D. Táto epidémia nás zastihla na konci zimného obdobia, 90 percent ľudí má na konci zimy nedostatok vitamínu D, ktorý je nesmierne dôležitý pre normálne fungovanie imunitného systému, takže nechráňte si teraz pokožku vysokými faktormi, doprajte si pobyt na slnku.

Ľudia sú zmätení z vitamínu C.

Žiaľ, naše zdravie sa stalo tak trochu aj predmetom biznisu. Dávka, ktorú potrebujeme na boj s vírusovými chorobami, je niekde medzi 500 a 1 000 miligramami za deň, čo obsahuje väčšina bežných prípravkov, ale treba preferovať tie s postupným uvoľňovaním, pretože vitamín C je rozpustný vo vode a keď ho prijmeme naraz veľké množstvo, rýchlo ho vylúčime. Z tohto dôvodu nie som priateľom vitamínu C podávaného do žily, čo sa teraz stalo pomerne populárnym. Takú dávku organizmus nebude schopný spracovať a zužitkovať. Ideálne je céčko z čerstvého ovocia a zo zeleniny a môžeme si k tomu pridať nejakú tabletu s riadeným uvoľňovaním.

Vraj môže pomôcť aj červené víno, je to tak?

Červené víno obsahuje resveratrol. Ten patrí medzi takzvané bioflavonoidy a jeho účinkom sa naša odolnosť proti tomuto vírusu tiež zvyšuje. Ale všetko s mierou. Keď hovoríme o červenom víne, tak sa bavíme o jednom poháriku denne. Alkohol vo väčšom množstve imunite škodí.

Veľa sa skloňuje aj zinok a selén. Niektorí pacienti s koronavírusom ich dokonca užívajú ako terapiu.

Áno, sú to veľmi dôležité stopové prvky pre normálne fungovanie imunity. Odporučené dávky však netreba prekračovať!