Tip na článok
Róbert Ondrejcsák: Za západné civilizačné ukotvenie Slovenska budem bojovať do poslednej kvapky krvi.

Štátny tajomník obrany: Za západné ukotvenie Slovenska budem bojovať do poslednej kvapky krvi

„To, čo sa stalo na Ukrajine, je absolútny rozklad koncepcie neutrality. Ak to nevidíme tu na Slovensku, tak neviem, čo nám ešte treba,“ vraví Róbert Ondrejcsák.

Galéria k článku (7 fotografií )
Róbert Ondrejcsák: Za západné civilizačné ukotvenie Slovenska budem bojovať do poslednej kvapky krvi.
Róbert Ondrejcsák: Za západné civilizačné ukotvenie Slovenska budem bojovať do poslednej kvapky krvi.
Róbert Ondrejcsák: Za západné civilizačné ukotvenie Slovenska budem bojovať do poslednej kvapky krvi.

Rusko útočí na Ukrajinu cez more a otvorene. Zo slovenského parlamentu na nátlak SNS stiahli strategické dokumenty zahraničnoobrannej politiky, ktoré krajinu, kde vládne Vladimir Putin, označujú za hrozbu. No a minister zahraničných vecí skončil aj pre spor o tom, či by sa Slovensko malo pripojiť k dokumentu OSN o migrácii. Najbližšie dni a mesiace ukážu, či patríme na Západ, alebo na Východ. Aká je analýza situácie nášho východného suseda? Je Slovensko vzhľadom na vyhlásenia niektorých vysokopostavených politikov „prokremeľské“?

Štátneho tajomníka rezortu obrany RÓBERTA ONDREJCSÁKA (41) sa pýtala VERONIKA COSCULLUELA. 

Ako nazývate situáciu, ktorú aktuálne sledujeme na Ukrajine?

Vojna?

Už?

Ešte stále. Vojna alebo, ak chcete, ozbrojený konflikt, je tam od roku 2014, ale, samozrejme, má v rôznych regiónoch rôznu intenzitu. Zomrelo viac ako 10-tisíc ľudí a každý deň sú tam nové a nové obete. Je tam pravidelná streľba z ťažkých zbraní, teda to nevyzerá len tak, že niekto pri plote niečo vystrelí. Nie sú splnené podmienky Minskej dohody, takže ťažko sa mi nazýva situácia na Ukrajine inak ako vojna.

Kedy ste boli naposledy na Ukrajine? Pozrieť si situáciu. Na oficiálnej, neoficiálnej návšteve. V Kyjeve alebo priamo v Donbase.

Na oficiálnej návšteve som bol v auguste, keď Ukrajinci oslavovali výročie nezávislosti a sté výročie štátnosti. Na dvojdňovej návšteve som mal bilaterálne rokovania so štátnym tajomníkom na ministerstve obrany aj ministerstve zahraničných vecí. Ukrajinský kolega z ministerstva zahraničných vecí prišiel v septembri do Bratislavy. Rozprávali sme sa veľmi otvorene.

Regióny, kde sa bojuje, ste nikdy nenavštívili?

Navštívil. Ešte v apríli v roku 2014. V podstate mesiac po tom, ako Rusko obsadilo Krym a začali sa boje na východe Ukrajiny. V tom čase som viedol svoj think-tank, čiže nebol som oficiálny predstaviteľ štátu - sadol som do auta a prešiel som krajinu krížom-krážom vrátane rizikových oblastí. Aby som videl, cítil priamo na vlastnej skúsenosti, aká je situácia, nielen čítal analýzy. Bola to obrovská skúsenosť. Samozrejme, odvtedy aj predtým som bol pracovne na Ukrajine veľakrát.

Dali vám ukrajinskí kolegovia nejaké signály, že majú s Rusmi v Čiernom mori problémy alebo vás zajatie ukrajinských lodí Rusmi prekvapilo?

Už dlhodobo bolo v Kerčskom prieplave cítiť napätie. V podstate odvtedy, ako došlo k ilegálnej anexii Krymu. Prieplav je de facto pod ruskou kontrolou, keď­že východná aj západná strana je v ich rukách, hoci Krym je ilegálne okupovaný. V rozpore s medzinárodným právom tam navyše Rusi postavili most, ktorý spája Rusko s Krymom. Napätie rastie niekoľko mesiacov a ukrajinskí predstavitelia hovorili, že v regióne môže dôjsť k eskalácii. Nikdy však nečakáte, že k nej dôjde zajtra. Takže každý tušil, že sa niečo môže stať, ale všetci dúfali, že sa nestane nič.

Je to nová dimenzia v niekoľkoročnom konflikte?

Áno. Jednak nová geografická dimenzia, lebo doteraz bol konflikt „len“ na Kryme a v Donbase. Teraz ide aj o Čierne a Azovské more. Po druhé, je dôležité, že prvýkrát otvorene došlo k agresii. Lebo na juhovýchode doteraz Rusi nepriznávali, že tam majú vojakov a že bojujú. Je nové, že vojenský konflikt medzi ukrajinskými a ruskými vojenskými silami je otvorený a „oficiálny“.

Načo sú Rusom tri lode a vojaci, ktorých držia v zajatí? Plavili sa Ukrajinci v ich vodách? Porušili niečo?

Medzinárodné právo garantuje plavbu po otvorených moriach. Nechcem sa miešať do ich bilaterálnych dohôd, ale obe strany majú právo použiť Kerč­ský prieliv. Ukrajinci sa jednoducho chceli dostať do svojich prístavov v Azovskom mori. Majú tam druhý najdôležitejší prístav Mariupoľ, ktorý je dôležitý pre ekonomiku celej východnej Ukrajiny. Chceli sa tam dostať a Rusi im v tom zabránili.

Prečo Rusko takýto krok podniklo?

O ich motiváciách nechcem špekulovať. Pre nás je dôležité, že sa to stalo a je to taká eskalácia konfliktu, ktorá je neprijateľná.

Poradca ukrajinskej vlády Ivan Mikloš trochu o dôvodoch polemizoval a myslí si, že ide o to, že Rusko skúša slabosť Západu. Súhlasíte?

Táto stratégia Ruska je dlhodobo známa. Rusi salámovou taktikou skúšajú Západ aj ukrajinské reakcie. Rusko vo všeobecnosti veľmi dobre vie, že EÚ a NATO sú ekonomicky 15-krát silnejšie ako oni, vojensky máme tiež prevahu - až na problematické Pobaltie, kde je regionálna vojenská rovnováha v prospech Ruska. Moskva vie, že v priamej konfrontácii nemá šancu. Práve preto postupne ukrajuje, skúša. Salámová metóda znamená individuálne postupovať aj ku krajinám EÚ a NATO a skúšať ich odolnosť. Je na nás, či sa proti Rusku postavíme a kedy povieme, čo je už pre nás neprijateľné. Spravili sme to napríklad v Pobaltí, kde NATO poslalo vojakov a povedalo: „Nie, územná celistvosť pobaltských krajín je nedotknuteľná a budeme ju brániť za každú cenu.“ Veľmi dôležitý je ešte jeden moment - najväčšiu hrozbu pre Slovensko Rusko nepredstavuje pre potenciálny vojenský útok, ale že sa snaží rozbiť medzinárodný systém založený na pravidlách a inštitúciách, ktoré sú pre malé štáty ako my absolútne kľúčové na prežitie.

Lenže Ukrajina nie je člen NATO...

Nie je. Je exemplárny prípad pre tých, ktorí snívajú o nejakom moste medzi Východom a Západom, neutralite či podobných záležitostiach. Ukrajina mala totiž do roku 2013 zahraničnopolitickú koncepciu v tom zmysle, že zahraničné partnerstvá má vytvárať na všetky smery a že ona sa pohybuje niekde medzi dvomi svetmi. Od roku 2014 vidíme, že nemôžete byť neutrálni v priestore, kde vás váš najsilnejší sused chce zožrať. To, čo sa stalo na Ukrajine, je absolútny rozklad koncepcie neutrality. Ak to nevidíme na Slovensku, neviem, čo nám ešte treba.

Mikloš tiež spomína, že do Čierneho mora treba vyslať ako odpoveď lode NATO. Ako to vidíte vy?

NATO má už teraz lode v Čiernom mori. Samozrejme, treba vedieť, aké medzinárodné zmluvy regulujú naše možnosti, napríklad konvencia z Montreux. Je to medzinárodná dohoda, ktorá reguluje prítomnosť lodí nečiernomorských štátov. Vojenské lode štátov NATO sú ňou tiež regulované. Napríklad existuje limit 21 dní, dokedy sa tam môžu zdržiavať. Aliancia to rieši tak, že lode rotujú. NATO aj do budúcnosti plánuje rešpektovať medzinárodné dohody, ktoré regulujú jej vojenskú prítomnosť v Čiernom mori. Som za to, aby NATO v rámci právnych možností, aké sú mu k dispozícii, bolo v Čiernom mori prítomné čo najsilnejšie. Aliancia si však musí ctiť medzinárodný systém založený na pravidlách, okrem iného nás to oddeľuje od Ruska, ktoré toto prostredie demontuje.

Hovorí sa, že Rusko straší Ukrajinu aj preto, aby sa nepridala k NATO. Ako blízko je alebo bola Ukrajina k členstvu v Aliancii?

V roku 2008 sa prijala de­klarácia na samite v Bukurešti, že Gruzínsko a Ukrajina sa raz stanú členmi NATO, ak sa chcú stať. Samozrejme, po splnení podmienok členstva. Som zástanca rozširovania Aliancie, zároveň treba povedať, že tieto štáty musia byť na členstvo pripravené. V súčasnosti ešte Ukrajina všetky podmienky vstupu nespĺňa.

Napríklad?

Treba prejsť hlbokou transformáciou spoločnosti, ako napríklad u nás, vrátane reformy bezpečnostného sektora. Ďalší problém je, že krajina by nemala do Aliancie importovať svoj vlastný bezpečnostný problém. Takže musí mať usporiadané veci so štátmi okolo seba. Ukrajina má okupovanú veľkú časť územia, takže je to ťažké. Tento princíp sa bije s iným a pre mňa dôležitejším - vstup akéhokoľvek štátu do NATO je len dvojstranná záležitosť, teda záležitosť NATO a dotyčného štátu. Žiadne tretie štáty, v tomto prípade Rusko, nemajú právo veta. Nemôžeme teda Rusku dovoliť, aby zneužívalo konflikty a blokovalo niečí vstup a integráciu do NATO. To bude pre nás najväčšia výzva do budúcnosti.

Róbert Ondrejcsák: Za západné civilizačné ukotvenie Slovenska budem bojovať do poslednej kvapky krvi.
Róbert Ondrejcsák: Za západné civilizačné ukotvenie Slovenska budem bojovať do poslednej kvapky krvi.
Michal Šebeňa

Ako blízko je otvorená vojna na východ od nás?

Dúfam, že sa to upokojí. Nik nemá záujem, aby vojna eskalovala. Na to však treba splniť podmienky. Rusko musí prepustiť ukrajinských námorníkov, lode a udržať námornú trasu otvorenú.

Nedramatizuje trochu prezident Porošenko?

Viete, my sa na to pozeráme našimi očami, ale mali by sme na situáciu nahliadnuť očami tých, na ktorých zaútočili. Niekedy sa nám môžu zdať ukrajinské reakcie prehnané, ale z ich uhla pohľadu - z perspektívy štátu, ktorý je vojensky napadnutý - je to v poriadku. Je ich vec, čo uznajú za vhodné.

Sám hovoríte, že Ukrajina je vo vojne od roku 2014, tak prečo bojovú pohotovosť a stanné právo vyhlasuje teraz?

Nechcem komentovať ukrajinské kroky. Je to však ďalšia eskalácia a naozaj prvý otvorený konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom, hoci vieme, že v Donbase sú Rusi tiež prítomní. Dnes už normálne ruské námorníctvo otvorene na ukrajinské zaútočilo. Asi preto.

Takže Porošenko tvrdou rétorikou nerobí kampaň, lebo sa bojí, že o štyri mesiace prehrá voľby?

Stanné právo nemá vplyv na odklad volieb. V rezolúcii, ktorú prijali, je to jasné. Konšpiračné teórie, ktoré sa hneď vyrojili, sú hlúposti. Fakt je taký, že stanné právo nie je všade, ale len v regiónoch, ktoré susedia s Ruskom, a bude trvať 30 dní. Vyslovene hovoria, že to voľby neohrozí.

Čo znamená situácia v Azovskom mori pre svetovú geopolitiku?

Znamená to, že sa musíme pripraviť na dlhodobú hrozbu zo strany Ruska a nielen na schopnosť, ale aj ochotu použiť vojenskú silu.

Rusi aj na vojenských prehliadkach radi demonštrujú svoju silu. Za koľko dní by Rusi nášho suseda porazili?

Nemôžem sa k tomu vyjadriť.

Deje sa niečo na východných hraniciach Slovenska?

Parafrázujem Remarqua - Na východe nič nového. Teda ak sa pýtate priamo na bezpečnosť našich hraníc.

Takže ľudia v prihraničných dedinách sa nemusia ničoho báť? Ani plynovej krízy, ani utečencov z východu?

Nemyslím si, že eskalácia v Azovskom mori má nejaký bezprostredný vplyv na bezpečnostnú situáciu na slovensko-ukrajinskej hranici. Ukrajina je však pre nás obrovská výzva a príležitosť. Nemôžeme sa tváriť, že sa nás netýka. Ak bude Ukrajina úspešná a bude sa rozvíjať, nielenže to posilní našu bezpečnosť, ale je to obrovská príležitosť pre hospodársky rozvoj východného Slovenska tak, ako bolo rozšírenie EÚ pre Burgenland. Ak bude Ukrajina nestabilná alebo ohrozená, bude to znamenať najväčšiu hrozbu pre celoeurópsku bezpečnosť. Čo sa týka dodávok plynu, sme na tom oveľa lepšie ako pred desaťročím. Teraz sme prepojení na celoeurópsky energetický systém a dokonca prepájame aj Ukrajincov, ktorí sú oveľa menej zraniteľní zo strany Ruska.

Čo by sa muselo stať, aby sa hranica s Ukrajinou posilnila?

Je to schengenská hranica, tak­že ju nemá na starosti obrana, ale vnútro. Nie je tam zatiaľ vojenská hrozba, takže na prudkú reakciu zatiaľ nie je dôvod.

Zahraničnopolitické témy v uplynulých dňoch dominovali aj v domácej politike. Globálny pakt o migrácii, stiahnutie dokumentov, ktoré označujú Rusko za hrozbu, a teraz Ukrajina. Máte pocit, že SNS a jej predseda „uniesli“ našu zahraničnú politiku?

Nie som tu na to, aby som komentoval slová Andreja Danka. Som platený z peňazí daňových poplatníkov, aby som strážil euroatlantické a západné ukotvenie Slovenska, a to aj robím. Pre mňa situácia na Ukrajine, v Rusku, v Amerike alebo kdekoľvek v Európe je záležitosť faktov a nie interpretácie či ideológie. Môžeme mať rôzne názory na to, akým smerom sa vyvíja Rusko či Ukrajina, ale realita je realita. To, že veci nepomenujeme pravým menom, neznamená, že neexistujú.

Vyrušuje vás to, keď politici tvrdia, že Slovensko má byť partnerom všetkých veľmocí alebo že sankcie proti Rusku by sa mali zrušiť?

Vyrušuje ma iracionalita, s akou niektorí politici komentujú medzinárodné záležitosti. Napríklad debata ku Globálnemu paktu o migrácii bola bláznivá. Politika je niekedy kreatívna, čo sa týka komunikácie, ale čo sa v tejto téme vyťahovalo naprieč politickým spektrom... „Argumenty“ nedávali zmysel. Podstata sa prehučala iracionalitou. Kam sa dostaneme, kde to smeruje, ak nám zmiznú akékoľvek racionálne argumenty z debát.

Je slovenská zahraničnobezpečnostná politika jednotná?

Netreba to vzdávať a v reálnych krokoch sa stále darí presadzovať proatlantickú líniu. Ak si pozriete výsledky, zistíte, že sme poslali vojakov do Pobaltia, čo je najdôležitejšia operácia NATO a vysiela jasný signál Rusku. Sme súčasťou operácií v Iraku, v rámci EÚ sme vstúpili do PESCO, čo je ľudovoobranné jadro. Sme teda súčasťou každej dôležitej iniciatívy bezpečnostnej politiky NATO aj EÚ.

Nie je Slovensko, vzhľadom na vyhlásenia niektorých vysokých štátnych predstaviteľov, tak trochu prokremeľské?

To by bol pre nás najhorší možný scenár, ak by sme sa vybrali týmto smerom. Spýtajme sa, v akom štáte chceme žiť. Dokážem sa na to pozerať chladnou hlavou, hoci aj emocionálne je mi západný model bližší ako autoritársky, byzantský. Západný model - ľudské práva, kapitalizmus, demokracia - nám zabezpečuje stabilitu a prosperitu. Porovnajme, ako žije priemerný Slovák a ako priemerný Rus. Popri tom, že mňa nezavrú za to, že vám poviem svoj názor, a vás za to, že sa ma pýtate, žijeme sociálne lepšie. Za západné civilizačné ukotvenie Slovenska budem bojovať do poslednej kvapky krvi.

Aká nálada je aktuálne v slovenskej armáde?

V akom zmysle?

Došlo k zmene náčelníka Generálneho štábu, odišli viacerí vysokí dôstojníci a počuli sme aj kritiku zvnútra. Je to teraz lepšie ako pred pár mesiacmi?

Je viac vecí, ktoré treba riešiť - finančný rámec je pre vojakov dôležitý. Platy im nestúpali, kým platy v hospodárstve rástli rýchlo. Čím ďalej, tým menej sme konkurencieschopní na pracovnom trhu. To musíme zastaviť, lebo nám odídu skúsení ľudia a budeme mať s regrutáciou ešte väčší problém, ako máme teraz. Konkurencia na pracovnom trhu je väčšia ako kedykoľvek predtým. Druhá dimenzia toho, aká nálada je medzi vojakmi, sa týka prostredia, v ktorom pracujú, a ich pracovné podmienky. Stav budov a celková infraštruktúra nie sú dobré. Po tretie, prísť musí nová technika, lebo pracovať so 40-ročnou technikou nie je bohvieaká motivácia.

Analyzovali ste, čo treba, aby im bolo lepšie. Ale globálne je dnes aká nálada? Ako by ste ju opísali jedným slovom?

Za vyše dvoch rokov, čo som na ministerstve, som pochodil celé Slovensko viackrát a stretol som sa, myslím, s 90 percentami posádok. Informácie nezbieram z písomných hodnotení, ale priamo od vojakov. Ťažko oddeliť armádu od spoločnosti, takže nálada je asi taká ako inde. Aj vojaci očakávajú, že situácia sa zlepší. No a keď splníme to, čo som spomenul, čiže platy, pro­stredie, techniku, to, čo armáda potrebuje, aj nálada bude, verím, lepšia.

Ale nová technika, napriek kritikám o cenách a transparentnosti nákupov, ako nové vrtuľníky, lietadlá, transportéry, to je dobrá správa. Tešia sa?

Samozrejme, modernizácia je nevyhnutná a dobrá vec. Vojaci z toho určite majú radosť. Každý má radosť, ak sa mu/jej zlepšia pracovné nástroje, a pre vojakov sú tieto systémy každodennými pracovnými nástrojmi.

Ako sa zhostil generál Daniel Zmeko svojej funkcie náčelníka Generálneho štábu?

Pracuje. Nastúpil do rozbehnutého vlaku a pracuje. Vždy som hovoril, že mne ako štátnemu tajomníkovi, čiže politickému funkcionárovi, neprináleží verejne hodnotiť pôsobenie generálov a nikdy to nebudem robiť, ktokoľvek bude náčelníkom Generálneho štábu. Ani pred pol rokom, keď nastúpil do funkcie, som to nerobil. Politici alebo, v mojom prípade, ľudia v politickej funkcii by nemali verejne kádrovať generálov. Armáda má byť apolitická.

Zaujíma nás to v tom kontexte, či sa mu darí ubezpečiť vojakov, že bude lepšie.

Práve v pondelok sme mali dlhú debatu medzi vedením ministerstva obrany a Generálneho štábu, kde sme sa zhovárali aj o finančných záležitostiach. Treba rýchlo urobiť hodnoverné kroky a následne to odkomunikovať smerom k vojakom.

Pred rokom ste počas rozhovoru spomenuli, že premýšľate o vstupe do Mosta-Híd, ktorého ste nominant. Už je to pasé?

To vy ste sa ma pýtali po mojom nástupe, či nad tým rozmýšľam. Teraz sa sústreďujem na odbornú prácu týkajúcu sa NATO a EÚ na ministerstve a na verejné aktivity v záujme posilnenia nášho euroatlantického ukotvenia. Chodím na diskusie so študentmi, na univerzity, verejné diskusie, každú nedeľu v rámci mapy týždňa na Facebooku vysvetľujem nejakú aktuálnu udalosť. V čase, keď sa nám rúca zahraničnopolitický konsenzus, prácu s verejnou mienkou považujem za najdôležitejšiu. Aby ľudia opäť začali veriť overeným faktom a odbornému názoru.

Váš kolega štátny tajomník školstva Peter Krajňák vás označil spolu s Ábelom Ravaszom a Katarínou Cséfalvayovou za mladú generáciu Mosta-Híd. To, že stále nie ste člen, znamená, že sa tak necítite?

Som veľmi rád, keď ma niekto v 41 rokoch označí za mladého. (Smiech.) Ale nie som členom strany. Som nominant a budem presadzovať proeurópsku a proatlantickú politiku v súlade s tým, čo sme vždy deklarovali.

Aké sú vaše plány v rámci politiky?

Teraz nemôžeme zaliezť do kúta. Ako som hovoril, som odborník a dlhodobo sa tak profilujem. Zároveň si však uvedomujem, že mám spoločenskú zodpovednosť a už nie je želateľný či možný úplný návrat len do sveta odborníkov, hoci ma to veľmi láka. Treba využiť verejný kapitál na boj v prospech západného ukotvenia Slovenska. To budem všetkými silami napomáhať.

VIDEO Plus 7 Dní