Jej hlas a tvár poznáte z rádia a z RTVS. Už vám vysvetľovala, ako vznikajú tornáda aj bublinky na hladinách jazier po daždi. Vie tri jazyky, má vyštudovanú prestížnu fakultu „matfyz“ a sníva o polárnej expedícii. Prečo sa predpovede počasia občas mýlia? Meteorologičky SHMÚ NIKOLETY HRUŠKOVEJ sa pýtala VERONIKA COSCULLUELA.

Viete, prečo som si vás vybrala na rozhovor?

Asi preto, že som z tých televíznych meteorológov SHMÚ jediná žena?

Nie, zaujali ste. Pobavili ste ma svojou poetickou skladbou predpovede o tom, ako sa studený vzduch arktického pôvodu dobýjal na Slovensko: najskôr z Poľska, ale neprešiel cez Tatry. Potom mu južné prúdenie bránilo prejsť cez Karpaty a nakoniec to skúšal obísť cez Česko, ale tam zas bolo slabé tlakové pole a neprelial sa. „Čakal na vhodnú príležitosť, v noci sa to začne,“ bola veta ako z hororu.

Áno, spomínam si na tú predpoveď veľmi živo. Pripravovala som si to deň vopred, aj mi s tým manžel pomáhal. Fotili sme obrázky a chcela som to ponúknuť ako video, aby bolo jasne vidieť dorážanie studeného vzduchu, ale, bohužiaľ, v televízii sa to nedalo spracovať. Museli sme zobrať len štyri obrázky, čo mi bolo veľmi ľúto. Narýchlo som menila aj komentár, lebo to už bolo o päť minút dvanásť. Spomínam si tiež, že na druhý deň mi kolegyňa povedala, že sa jej to páčilo.

Sledujete niekoho v zahraničí, ako tam podávajú ľuďom informácie o počasí?

Robím si prehľad o tom, ako vystupujú kolegovia meteorológovia v zahraničí. Páči sa mi veľmi nemecká meteorologička Verena Leyendeckerová. Ona je pre mňa veľkou inšpiráciou. Vie podať počasie ľudskou rečou. Odborné termíny pekne a jasne vysvetlí. Nie je to strohé odriekanie predpovede počasia, dá do toho dušu.

Ako veľmi sa môžete odviazať?

Predpoveď má svoje náležitosti: uvádza sa oblačnosť, uvádzajú sa zrážky, teplota, vietor. Podľa mňa sú ľudia unavení, ak to počujú stále v tom istom poradí. Priestor na niečo kreatívne máme obmedzený. V rozhlase musíme dodržať minutáž, musíme byť teda struční a výstižní.

Milimetre zrážok alebo rýchlosť vetra a odkiaľ fúka, to mne skoro nič nehovorí. Vy ste vždy vedeli, čo je severozápadný vietor s rýchlosťou 50 km za hodinu?

Musela som pochopiť, čo je rýchlosť vetra a jeho smer, už na vysokej škole. Ale takéto poznámky ma inšpirujú, čo povedať v rádiu. Ako počasie poslucháčom viac priblížiť, aby vedeli, či si vo vetre, ktorý zajtra bude, musia držať dáždnik alebo im len trochu rozfúka vlasy. Rýchlosť vetra si môžete predstaviť podľa rýchlosti auta, preto to aj uvádzame v kilometroch za hodinu, hoci normálne u nás odborníkov je to v metroch za sekundu. Čo sa smeru vetra týka, tam uvádzame, odkiaľ fúka, nie kam. Ak je severozápadný, tak veríme, že ľudia sa vedia zorientovať vo svetových stranách. Používame aj opisné výrazy pre rýchlosť vetra: slabý, mierny, čerstvý, silný, prudký, búrlivý a víchrica. Svieži, ak je chladný.

Ak nám ľudia pošlú škaredé maily o tom, za čo berieme peniaze, alebo sa nám vysmievajú, dotýka sa nás to. Predpovedanie počasia je tvrdá práca.
Nikoleta Hrušková

Na čo je vlastne ľuďom poznať počasie dopredu? Spomenuli ste poľnohospodárov, tomu rozumiem. Kto ďalší to potrebuje pre výkon práce?

Okrem predpovedí počasia pre bežné obyvateľstvo zostavujeme špeciálne predpovede počasia práve pre zákazníkov profesionálov, ako sú stavebníci. Oni chcú vedieť, kedy sa začnú prvé mrazy, tie ich v niektorých prácach brzdia alebo musia inak uchovať materiál, ktorý by pri záporných teplotách zle reagoval. Robíme pre nich špeciálne predpovede pre záporné teploty. Stavebné firmy, ktoré robia strechy, nás zas žiadajú o predpovede vetra. Ak pracujete so žeriavom, nemôže vo výške fúkať silný vietor. Pre vodné diela vypracúvame celoročne po­drobnú predpoveď vetra na najbližšie tri dni. Ak im vietor rozvíri hladinu na vodnom diele, robí im to problémy v plavebnej komore. Ďalej zostavujeme špeciálnu predpoveď zrážok pre hydrológov. Nielen pre naše územie, ale aj pre Rakúsko, Nemecko, Česko a Ukrajinu. Z týchto krajín k nám totiž pritekajú rieky a podľa našej informácie o zrážkach predpovedajú kolegovia stav vodných tokov na našom území. Túto informáciu následne využívajú vodné elektrárne na výrobu elektriny. Naším významným „zimným“ klientom sú cestári. Zaujíma ich, či a kedy bude poľadovica, nárazový vietor, ktorý bude tvoriť záveje, koľko nasneží a podobne. Vedia si podľa toho naplánovať ľudí a techniku na úpravu ciest.

Koľko apiek s počasím máte v telefóne?

Žiadnu. Apkám asi neverím a informáciu o počasí si nesiem z práce. Určite by som si to nekukala v apke. Ale nehovorím, že si ich nenainštalujem, a to preto, aby som zistila, ako vlastne fungujú a aby som to ľuďom vysvetlila, pretože otázok o tom dostávam kopu.

Platia ľudové pranostiky o počasí ešte aj dnes, keď čoraz viac hovoríme o globálnom otepľovaní?

Myslím, že sa občas potvrdia. Určite je napríklad úroda lepšia, ak je máj studený.

Je u vás v SHMÚ niekto, kto globálne otepľovanie spochybňuje?

Taký prieskum som nerobila, ale keď sa zamýšľam, tak asi áno. Dokonca jeden môj kolega.

Máte aj vy v rodine niekoho takého?

Viete, že v rodine to ani veľmi nerozoberám? Myslím však, že skôr nie. Vieme, že svojím konzumizmom prispievame k otepľovaniu a k narúšaniu rovnováhy atmosféry ovzdušia nad zemeguľou. Extrémnosť počasia stúpa a myslím, že je to vinou ľudskej činnosti.

Hovoríte, že extrémnosť počasia stúpa. Máme sa teda pripraviť na to, že to bude so záplavami, s požiarmi, aké sme videli v Nemecku, v Grécku, ešte horšie? Alebo bude počasie nepredvídateľné?

Nie som klimatológ, som „predpovedač“ počasia, teda synoptická meteorologička. Klimatológovia sa zaoberajú počasím v minulosti a z nej sa pokúšajú určiť trend vývoja počasia a podnebia v budúcnosti. Extrémnosť počasia rastie, to je vedecký fakt. Čím ďalej, tým častejšie sa vyskytujú výdatné zrážky za krátke obdobie.

Napríklad?

Často sa stáva, že mesačný úhrn zrážok, ktorý bol v minulosti rozdelený v rámci mesiaca, povedzme 200 milimetrov, spadne dnes v priebehu troch dní! Rastie teplota vzduchu. Spomínam si, že ako dieťa sme sa tešili, ak bolo 28 stupňov. To bolo na kúpalisko. Dnes máte bežne cez leto 33 stupňov. Všimnite si aj sneh. V 80., 90. rokoch sme ho mali oveľa viac. Každú zimu sme sa sánkovali. Teraz sa z nižších polôh stráca. Klesá aj počet dní v roku so snehovou pokrývkou aj jej výška. Keď chýba sneh na jar, netvorí sa zásoba vody na jarné a letné obdobie. Trpí rastlinstvo, ktoré sa vtedy prebúdza.

A čo tornáda?

Tie pozorujeme takisto častejšie ako v minulosti, búrky sú intenzívnejšie. Zaoberáme sa otázkou, ako tornáda zachytiť v modeli, respektíve dokázať ich predpovedať, čo je veľmi ťažké. Ak máme v modeli pomyselnú sieťku s rozmerom deväť krát deväť kilometrov, alebo aj polovičnú, a tornádo s priemerom 200 metrov, nemáte šancu ho v modeli zachytiť, a teda ani predpovedať.

Kedy ste si povedali, že budete meteorologička?

Myslím, že na strednej škole. Mala som rada matematiku a fyziku. Bola som rozhodnutá, že pôjdem na Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského. Chodila som aj na astronomický krúžok, tak to vyzeralo, že zo mňa bude astronómka. Počas dňa otvorených dverí na fakulte v Bratislave na Katedre astronómie, geo­fyziky a meteorológie ma upútala práve meteorológia. Zdalo sa mi to praktickejšie ako astronómia a navyše to bolo aj pre bežných ľudí užitočné. Veď všetci žijeme aj počasím.

Dnes by na štúdium mohli inšpirovať mladých filmy, napríklad tie o rôznych misiách na Arktíde, kde skúmajú vedci počasie. Vy ste mali šancu zúčastniť sa na nejakej?

Navštívila som len meteorologické stanice na Slovensku. Ale veľmi by som sa chcela ísť pozrieť aj inde, je to taký môj nesplnený sen, ktorý súvisí s mojou pracovnou púťou. Meteo­rológiu som robila tri roky po vysokej škole. V tom čase som sa veľmi snažila ísť tento odbor študovať do Francúzska. Urobila som aj prijímačky do Národnej školy meteorológie v Toulouse, aj ma prijali. Musela som však žiadať o štipendium a to mi neudelili. Mohli dať len jedno. Udelili ho mojej terajšej kolegyni, ktorá pracuje v zahraničí. Veľmi ma to vtedy ranilo a zhodou okolností som v tom čase dostala aj ponuku ísť pracovať do jedného súkromného rádia, tak som od meteorológie, priznávam, aj trochu z trucu odišla.

Na dlho?

Na pätnásť rokov. Pracovala som v súkromných firmách a pri vývoji softvéru. Vyskúšala som aj učiť na vysokej škole. A teda po rokoch som sa vrátila.

Prečo vlastne?

Podnetom mi bol výlet v Japonsku, na ktorý sme sa vybrali s manželom. Bolo to v období, keď som bola asi rok dobrovoľne nezamestnaná a nevedela som, čo by som chcela robiť. Pri prechádzkach sme narazili na múzeum meteorológie. Inšpirovalo ma to vrátiť sa k tomu, čo je mojím povolaním.

Nejaká expedícia je stále v hre?

Viete, že o tom čoraz viac premýšľam? Kvôli vstupom do rádia a do televízie študujem veľa náučnej, ale aj populárnej literatúry. Nedávno som mala vstup o polárnej expedícii Mosaic. Skončila sa pred rokom v septembri, trvala rok. Zišli sa na nej nielen meteorológovia, ale aj iní odborníci, ktorí sa plavili na ľadovej kryhe po Severnom ľadovom oceáne. Teraz som čítala, že expedície chodia aj do Antarktídy. Počas polárneho dňa tam meteorológovia pol roka robia výskum a zároveň tvoria predpoveď počasia pre Antarktídu. Tak mi napadlo, či neísť s nimi. (Smiech.)

Ako vlastne vyzerá váš pracovný deň?

V oddelení slúžime dvanásti meteorológovia. Striedame sa. Cez deň sme traja, ale každý má iné povinnosti. Jeden je vždy hlavný. Ten predovšetkým zostavuje predpoveď počasia na noc a zajtrajší deň. On je ten, kto robí vstupy do rádia a pod predpoveď sa „podpisuje“. Druhý je tak­zvaný výstražný. Zodpovedá teda za vydávanie výstrah, venuje sa nebezpečenstvám počasia, ak sa vtedy deje niečo nebezpečné. Zostavuje aj predpoveď na tretí až siedmy deň. Tretí je asistent, ktorého hlavnou náplňou je zostaviť predpoveď počasia pre hydrológov, Tatry a zároveň konzultuje všetky predpovede, ktoré tvoria jeho dvaja kolegovia. O jedenástej hodine je hlavná konzultácia. Dovtedy musíme mať všetci traja naštudovanú aktuálnu situáciu a počasie nielen na najbližší deň, ale aj na týždeň dopredu. Konzultujeme, počúvame svoje pripomienky navzájom. Výsledkom je textová predpoveď počasia na druhý až siedmy deň pre širokú verejnosť. Jeden kolega je vždy prítomný v službe v noci.

Súperíte s kolegami o to, kto do predpovedí trafí najviac?

Áno, ak sa to dá takto povedať, lebo predpovede sa vyhodnocujú. Zodpovednosť za predpoveď počasia na noc a zajtrajší deň sa pripisuje jej tvorcovi, čiže hlavnému meteorológovi. Je na ňom, či si pri konzultácii so svojimi kolegami dal poradiť alebo nie. Ak sa pýtate, či sme súťaživí, áno, sme. Robíme štatistiku každého pol roka a pozrieme sa na poradie, kto je prvý, kto dvanásty.

Od čoho závisí vaša presnosť. Ja vidím prístroje, hovorím si, že asi všetkým ukazujú rovnako presne, nie?

Prístroje ukazujú počasie, ktoré je v tomto momente. Merajú aktuálny stav. Nič nehovoria o tom, čo bude. Dosť často si ľudia mýlia napríklad radarové a družicové obrázky s tým, že nám to dáva predpoveď. Navyše, my sa to dozvieme pár minút po, kým sa k nám záber dostane. Pokiaľ ide o predpoveď na zajtra, na pozajtra, tak k tomu dostávame mapy: výstupy predpovedných modelov. Tie sa vyvíjajú už desiatky rokov. Podľa toho, ktorá organizácia model spravuje. Máme mapy rôznych fyzikálnych veličín. Napríklad vetra, teploty, vlhkosti, oblačnosti, zrážok.

To sú tie farebné?

Sú to mapy v prízemnej vrstve a potom v rôznych výškach. Aby sme mali predstavu nielen o tom, čo sa deje pri zemskom povrchu, ale aj vo výške 1, 2, 5, 10 kilometrov. Tam sa tvorí počasie. Dve hodiny nám ráno trvá, kým tieto mapy prečítame. Cez deň navyše dostávame štyrikrát aktualizácie. Na základe týchto materiálov si v hlave urobíme predstavu o tom, ako je usporiadaná atmosféra nielen nad naším územím, ale nad celou Európou, Stredozemným morom a Atlantickým oceánom, pretože tlaková níž, ktorá u nás organizuje počasie, má rádovo tisícky kilometrov.

Prečo niekomu vychádza predpoveď viac a inému menej?

Je v tom skúsenosť, trochu aj cit. Pomáha tiež, ak si vieme zapamätať, ako takáto meteorologická situácia dopadla pred iks rokmi. Premennou je však aj niečo, čo neovplyvníte. Napríklad, že vystihneme stabilnú tlakovú výš so suchým a slnečným počasím. Pri takejto poveternostnej situácii je úspešnosť predpovede vysoká a takmer zaručená. Naopak, ak vystihnete situáciu so studeným frontom, ktorý sa nad Českom rozpadne a k nám z neho nedorazí ani kvapka, alebo sa o šesť hodín omešká, tak vám predpoveď „vybuchne“.

Často sa seknete?

Nemyslím si, že sa mýlime často. Úspešnosť predpovede na noc a zajtrajší deň za prvý polrok 2021 je 93 percent. To nie je malé číslo. Ide tu trochu aj o uhol pohľadu. Ľudia by chceli vedieť, ako bude na konkrétnom mieste v konkrétnom čase. To sa v textovej predpovedi pre celé Slovensko, ktorá má päť riadkov, vyjadriť nedá. Ak uvedieme „na západe miestami dážď“, znamená to, že na západe bude pršať na 50 percentách územia. Neznamená to, že bude pršať na celom západnom Slovensku. A na to ľudia často hovoria: Hlásili ste dážď a nepršalo, - a pritom predpoveď je úspešná, pretože ozaj pršalo na polovici územia, ibaže nie tam, kde bol sťažovateľ. Ale priznávam, že nám to niekedy aj nevyjde.

Dajú vám ľudia „vyžrať“,  ak sa pomýlite v predpovedi?

Telefonáty alebo maily ľudí sú rôzne. Napríklad zavolal pán a pýtal sa, či bude pršať dnes o tretej, lebo on potrebuje odkryť strechu. Vtedy kolega povedal, že nie, ak zaprší, tak len slabá prehánka. Na druhý deň ten istý pán zavolal a povedal: Vaša slabá prehánka mi vytopila pivnicu. Ak nám ľudia pošlú škaredé maily o tom, za čo berieme peniaze, alebo sa nám vysmievajú, dotýka sa nás to. Predpovedanie počasia je tvrdá práca, nepodceňujeme žiadnu situáciu, neustále sa vzdelávame. Poveternostné situácie, ktoré nám nevyšli, spätne analyzujeme a hľadáme dôvody prečo. Zároveň sa snažíme z nich poučiť.

Na aký dlhý čas je vlastne možné predpovedať počasie?

Najpresnejšie na ďalší deň, potom na našom webe zverejňujeme počasie na najbližší týždeň. Všetko, čo je nad toto obdobie, sa predpovedá ťažko.

Čo je najväčšia otrava vo vašom povolaní?

Hodnotiť predpovede. Posudzovať, ako sme uspeli. To ma príliš nebaví, ale neviem, či sa to hodí povedať, aby mi to kolegovia nezazlievali. (Smiech.)

FOTO v GALÉRII

Využíva vás aj rodina, známi ako svoju osobnú meteorologičku? Pýtajú sa vás, aké bude počasie?

Áno, často. Dokonca aj kameraman sa ma po nahratí relácie opýta, ako bude zajtra. Väčšinou si ma takto doberajú.