Na stole mal prípady mafiánskych bosov aj ministrov. Zlomiť ho sa nepodarilo ani Koč­nerovi s Jankovskou. So sudcom Najvyššieho súdu SR PETROM HATALOM sa o korupcii a očiste súdnictva, o vyhrážkach, o strachu sudcov aj o boji s Harabinom zhováral Karol Bustin.

Kočner cez Threemu s nevôľou napísal Norbertovi Bödörovi, že ste sa o prípade istého obžalovaného odmietli baviť a že rozhodnete spravodlivo. Dosť neobvyklé vo svetle nedávnych odhalení.

Určite za mnou nebol Kočner ani Jankovská. Ak som o tej veci niekomu hovoril, tak to mohol byť Dano Hudák. Pripúšťam, že sa ma opýtal, či sme už rozhodli alebo ako ideme rozhodnúť. Povedal som mu, že rozhodneme zákonne a spravodlivo. Bežne sa s kolegami bavíme o veciach, ktoré máme rozrobené. Nevidím za tým nič zlé, možno by som mal. Ale nebolo to spôsobom - posiela ma Jankovská.

Možno čakal, či budete prí­­­­­­­stupný.

Možno. Ukázalo sa, že dokážu kupovať rozhodnutia, ale ja si to neviem predstaviť. V trestnom senáte je mnohoraká kontrola. Máme prokurátora, sme trojčlenný senát, takže ovplyvniť súdne rozhodnutie nie je až také jednoduché.

Sudcu Hudáka za vami zrejme poslala vtedajšia štátna tajomníčka Jankovská. Vedelo sa o nej, že chodí a vybavuje?

Vôbec. Človek by predpokladal, že keď je niekto v takej funkcii, tak sa tam dostal cez nejaké sito a že je to záruka kvality človeka. Nie, že pôjde po ruke pofidérnemu podnikateľovi. O Kočnerovi som vedel, že chodí na generálnu prokuratúru a že tam niekoho má, ale v našich kruhoch sa vôbec nepohyboval.

 

Stalo sa vám niečo podobné, že sa vás snažili ovplyvniť?

Je možné, že niekto z kolegov alebo aj advokátov sa pýtal na nejakú vec. Kedysi bolo v Bratislave asi pätnásť advokátov, teraz ich je možno tritisíc. Ale nestretol som sa s tým, že by ma niekto išiel korumpovať. Ľudia asi vedia, za kým môžu ísť a za kým nie.

Čiže stále sa o niektorých sudcoch či advokátoch vie, že sú takzvaní vybavovači?

Sú šumy, z ktorých sa to dá vycítiť. Je dosť ľahké očierniť nejakého sudcu. Aj v mojom prípade sa určite stalo, že nejaký advokát povedal, že cez sudcu niečo vybaví, zobral peniaze a ja som ani netušil, že sa niečo také udialo. Advokát im dá nádej a ľudia sú v nevedomosti ochotní zaplatiť. Buď to vyjde, alebo nie. Keď som robil na okresnom súde a mladistvý spáchal trestnú činnosť prvýkrát, tak bolo jasné, že nepôjde do basy, že sa to vyrieši podmienkou. Ale jeho rodičia to nemuseli vedieť. Keď im advokát povedal, že mu hrozí trest dva až šesť rokov, ale dá sa to vybaviť, tak mu niečo dali a tak či tak skončil s podmienkou. Advokát si potom robil zásluhu. Ale tomu sa neubránite. Ja mám šťastie, že som obklopený slušnými ľuďmi, Harabin tu už nie je… (Smiech.)

Mali ste s ním spory?

Áno, áno. To bol dlhoročný osobne animózny vzťah. Keď tu bol šéfom, zaviedol totálny mobing. Taký personálny revanšizmus málokto zažije. Sudcovia z okresu alebo z kraja ho tak možno nevnímali, ale my, ktorí sme nemali potrebu pchať sa mu do priazne, sme si ho „užili“. S kolegami sme napríklad dostali na odmenách päťdesiat eur a iní dostali päťtisíc eur. A potom sme nedostali nič a tí dostali zase päťtisíc eur. Nehovoriac o tom, že niektorých kolegov preradil. Paluda robil dvadsať rokov trestné veci a on ho strčil na správne. To isté bolo s nebohým Majchrákom. Bola to nedobrá skúsenosť.

V minulosti ste pôsobili v inom trestnom senáte - so sudcami Hudákom a Michalíkom. Prečo ste ho opustili?

Sudcov Szaba a Klimenta som poznal dlhšie a mali sme k sebe blízko hodnotovo aj morálne. Po smrti Karabína som išiel k nim na jeho miesto. Patrili sme k opozičnej menšine proti Harabinovi. Aj to zavážilo.

Nedávne policajné vyšetrovanie odhalilo rozsiahlu korupciu na súdoch. Prekvapilo vás to?

Veľmi ma to prekvapilo. Nečakal som, že jeden človek dokáže ovládať určitú časť sudcov a prokurátorov.

SUDCA PETER HATALA „Nikto nezaručí, že nejaký kolega z Threemy, ktorý dostane stotisíc, si ich nedá pod vankúš. Ak mu neurobia domovú prehliadku, nikto nezistí, že tie peniaze má.“
SUDCA PETER HATALA „Nikto nezaručí, že nejaký kolega z Threemy, ktorý dostane stotisíc, si ich nedá pod vankúš. Ak mu neurobia domovú prehliadku, nikto nezistí, že tie peniaze má.“
Zdroj: KAROL BUSTIN

Kde sa stala chyba, že korupcia na súdoch nabrala taký masový rozmer?

Predovšetkým v ľuďoch. Kedysi existovali takzvaní čakatelia, ktorí prišli po právnickej fakulte na súdy. Skúsenejší sudca ich mal pridelených a boli tam dva-tri roky. Za ten čas sa zistilo, či majú odborné a morálne kvality. Teraz je výber síce náročný, ale dá sa, povedzme, obísť. Máme veľa šikovných asistentov, niektorí by zajtra mohli nastúpiť do talára, hlásia sa na výberové konania tri-, štyri-, päťkrát a nedarí sa im. A potom vidíme, že nejaký Harabinov ochrankár je na súde a ešte k tomu v riadiacej funkcii. Aj Maruniaková, podľa toho, čo sa dozvedám, sa tam dostala cez Jankovskú. Chyba je vo výbere ľudí. Dostávajú sa tam takí, ktorí by tam nemali byť.

Asi je ťažké predpokladať, koho omámia peniaze.

Áno, to je pravda. Ale keď ste čakateľov mali dva roky v kancelárii, tak sa dá zistiť, či sú ľahko ovplyvniteľní a či by boli ochotní za peniaze niečo urobiť. Teraz je systém iný. Do výberu sa môže prihlásiť ktokoľvek z ulice. Robí dvadsať rokov advokáta, prihlási sa a zrazu je sudca. Väzby na svojich klientov, na podnikateľov však nepretrhá. A dôležitá je aj kontrola. Každý šéf súdu nemá pod sebou stoosemdesiat sudcov. Súdy sú zväčša malé, tak­že sa to dá aj ustrážiť. Dá sa zistiť, kto má nečisté rozsudky.

Niektoré obvinené sudkyne sa obhajujú tým, že mali z Kočnera strach. Môže mať sudca strach a podľahnúť mu?

Nemôže mať strach. Keď niekomu v civile rozhodnete spor, v ktorom príde o peniaze, tak by vás najradšej podrezal. Ale keď niekomu zoberiete zo života osem, desať alebo dvadsať rokov, tak je to iné. Teoreticky by mali mať strach skôr trestní sudcovia, ale potom to nemôžu robiť. Nie všetci obžalovaní sú zase až takí dementní, aby si mysleli, že keď odpália sudcu, že si pomôžu. Neverím tomu, je to ich obrana. Z čoho mali strach? Že ich príde Kočner zbiť? Aj ja som si vypočul všeličo, že moje deti budú priklincované o plot a tak podobne. Ak by sa aj sudca, s prepáčením, po…, tak nastúpi ďalší a systém ide ďalej. Skôr si myslím, že sú to výhovorky. To si každý musí rozmyslieť. Stačí sa nechať v jednej veci zlomiť a potom už niet cesty späť. Môžu vás vydierať, to je ten problém.

Z podplácania obvinili aj vašu nadriadenú, podpredsedníčku Najvyššieho súdu Jarmilu Urbancovú. Sudcovi Sklenkovi vraj ponúkla úplatok 30-tisíc eur. Čo ste si vtedy pomysleli?

Zaskočilo ma to. Ani som nevedel, že bol u nej Sklenka asistent. Dosť ma tiež zarazilo, že Kočner rozdával státisíce a podpredsedníčka Najvyššieho súdu ide dať tridsaťtisíc proti Kočnerovi. Zdalo sa mi to nelogické. Uvidíme, ako sa to vyvrbí.

Niektorí sudcovia napísali majetky na svojich rodinných príslušníkov alebo známych. Dostatočne sa kontroluje, či si ich mohli dovoliť?

Oproti politikom máme majetkové priznanie omnoho podrobnejšie. Oni uvedú, že vlastnia nehnuteľnosť alebo úspory, a tým sa to končí. Ja mám byt, musím uviesť katastrálne územie, číslo listu vlastníctva, úspory v banke musia sedieť na cent. Nejde iba o nehnuteľnosti alebo autá. Ak obrazy presiahnu nejakú hodnotu, tak to tam musíme dať. Majetkové priznania sa podávajú aj za manželov. Keď som v roku 2010 kúpil auto za tridsaťtisíc, tak v roku 2019 musím uviesť opäť auto za nadobúdaciu hodnotu tridsaťtisíc, aj keď je to „kýbel“ za tritisíc. Ale všetko sa dá identifikovať. Účtovníčka vypočíta, že som tento rok zarobil aj s dôchodkom päťdesiattisíc, majetkové priznanie sa porovná s predchádzajúcim a zistí sa, či nárast zodpovedá tomu, čo som zarobil, alebo nie. Ale nikto nezaručí, že nejaký kolega z Threemy, ktorý dostane stotisíc, si ich nedá pod vankúš. Ak mu neurobia domovú prehliadku, nikto nezistí, že tie peniaze má. Ale ak si niekto kúpi jachtu, bungalovček na Floride, tak sa na to príde. Ak to teda nenapíše na niekoho cudzieho. Ale tam je zase riziko, že o to príde. Niečo napíše na bratranca, kamaráta a o pár rokov alebo keď zomrie, sa k tomu jeho dedičia nedostanú. Pomôcť by mohol zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Každý zákon sa dá obísť, ale treba urobiť všetko, aby to bolo čo najťažšie.

Dochádza už k čisteniu justície?

Chvalabohu, áno, ale trošku ma mrzí narúšanie deľby moci. Akoby sa výkonná a zákonodarná moc snažili súdnu moc potrestať len v súvislosti s Threemou. Ak sa rovnováha rozbije, tak to bude znamenať neslobodu, porušenie právneho štátu. Bol som v senáte, kde sme odsúdili dvoch ministrov za nástenkový tender. A teraz by sme mali začať vyskakovať, že treba niečo urobiť s vládou a všetkých vládnych činiteľov kontrolovať, urobiť im bezpečnostné previerky, lebo však vidíte, ministri páchajú trestnú činnosť? Áno, niektorí sudcovia podľahli lákadlu.

Tak treba odsúdiť celý sudcovský zbor?

Keď si zoberiete parlament, čo tam je za znôšku ľudí. Od tých, ktorí obdivujú Hitlera, vypaľovanie dedín a vraždenie, cez poslankyne, ktoré mali pomer s mafiánmi - keď zastrelili jedného, tak išla k druhé­mu -, až po ľudí, ktorí namiesto toho, aby skončili na raňajkách s nejakou peknou babou, skončili na raňajkách s Kočnerom. A oni idú posudzovať nás? Je to úsmevné. Samozrejme, zaslúžime si za to, čo sa tu deje, ale nie až takým spôsobom, aby sa to paušalizovalo.

SUDCA PETER HATALA „Nikto nezaručí, že nejaký kolega z Threemy, ktorý dostane stotisíc, si ich nedá pod vankúš. Ak mu neurobia domovú prehliadku, nikto nezistí, že tie peniaze má.“
SUDCA PETER HATALA „Nikto nezaručí, že nejaký kolega z Threemy, ktorý dostane stotisíc, si ich nedá pod vankúš. Ak mu neurobia domovú prehliadku, nikto nezistí, že tie peniaze má.“
Zdroj: KAROL BUSTIN

Čo v prípade, keď deti sudcu majú majetok, ktorý nedokážu zdokladovať zo svojich a z rodičovských príjmov?

Robili sme istého poslanca a ten mal niekoľkomiliónovú vilu. Dali sme mu aj peňažný trest. Nahnevalo nás, že kolegyňa na krajskom súde mu ho odpustila s tým, že nemá peniaze. Neviem, či ešte nebral aj nejakú pomoc v nezamestnanosti alebo sociálnu dávku a pritom mal miliónovú haciendu, ktorú previedol so súhlasom súdu na maloletú dcéru. A nepomohli sme si. Tvrdil, že nemá majetok. Je to veľmi čudné. Aj teraz daňoví podvodníci prevádzajú nehnuteľnosti a firmy na svoje deti a pritom prokurátor má páky, aby tieto právne akty napadol a aby sa tieto prevody majetkov zrušili. Ale akoby sa to nevyužívalo. Je to problém. Najmä ak deti nie sú vo funkciách, kde musia podávať majetkové priznanie. Takže ostáva jedine vylepšiť zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Terajšia vláda ešte v opozícii tvrdila, aký je bezzubý. Teraz môžu zákony napraviť tak, aby ľudia, ktorí získali majetky nepoctivo a nezodpovedajú ich príjmom, o ne prišli.

Otvorená je aj otázka bezpečnostných previerok sudcov.

Robil som odvolačku pre Špecializovaný trestný súd a previerku som musel mať. Takže nebudem hovoriť, že s nimi nesúhlasím. Nemám s tým žiaden problém. Nerobí to len Národný bezpečnostný úrad, on si na to povolá siskárov. Je to veľký zásah do súkromia človeka. Nielenže boli za mojimi rodičmi, ale boli v dedine, kde bývali moji starí rodičia a kde som chodil na prázdniny. Zisťovali, či pijem, či mám frajerky, s kým sa stretávam. Tety na dedine si možno doteraz myslia, že som drogový díler. Tie previerky sú veľmi prísne, ale neviem, či by dokázali odhaliť, že sa tajne kamoším alebo nekamoším s Kočnerom. Keby mali preveriť všetkých 1 600 sudcov, tak úrad by nerobil nič iné. Aj keď som podporovateľ združenia Za otvorenú justíciu, nevidím dôvod, prečo by sa mali preverovať iba sudcovia a nie aj politici. Hitler v roku 1933 tiež dostal dosť hlasov a nie je to práve hranica nejakej veľkej morálky.

Dôležité sú aj sudcovské kontakty. Aj sudcovia majú kamarátov a známych, ale kde musia byť hranice?

To je problém. Po revolúcii kopa kolegov odišla za lepším zárobkom do advokácie. Keď sa s niekým poznáte dlhé roky a zrazu sa stane advokátom, tak sa s ním neprestanete baviť. Ale zase to závisí od kvality ľudí. Mám kamarátov, ktorí boli na súde alebo na prokuratúre a teraz sú advokáti. Z ich strany nikdy neprišla žiadna požiadavka. Stalo sa, že mi vyčítali: To ste zle rozhodli a v neprospech klienta. Jasné, že si chránia svojich, ale musíte vedieť, o aký charakter človeka ide, či s ním budete komunikovať alebo nie. Či to je krivák, alebo čestný človek. Nie každý advokát je podvodník, ale určite sú takí, ktorí skôr vybavujú.

Na koľko percent je už súdnictvo vyčistené?

Taký východ alebo oblasť Žiliny vôbec nepoznáme, vidíme len spis. Jasné, že keď vám príde spis od niektorého sudcu, s ktorého rozsudkami ste sa už tisíckrát stretli, ktorému ste rušili vec, prikázali to a to, a napriek tomu ide v prospech obžalovaného, tak máte tušenie, že tam nebude všetko v poriadku. Ale povedať percento je veľmi ťažké. Chcem veriť tomu, že niečo podobné ako teraz sa už nevyskytne.

Prečítajte si tiež: